A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alois Musil | |
český cestovateľ a orientalista | |
Narodenie | 30. jún 1868 Vyškov, Habsburská monarchia |
---|---|
Úmrtie | 12. apríl 1944 (75 rokov) Otryby, Protektorát Čechy a Morava |
Odkazy | |
Commons | Alois Musil |
Alois Musil, medzi Arabmi používal aj meno Músa ar Rueil (* 30. jún 1868, Vyškov[1] – † 12. apríl 1944, Otryby u Českého Šternberka) bol moravský katolícky kňaz, orientalista, biblista, cestovateľ, etnograf a spisovateľ.
Život
Alois Musil sa narodil roku 1868 v Rychtářove u Vyškova (dnes súčasť Vyškova) ako najstarší syn v sedliackej rodine. Jeho blízkym príbuzným bol slávny rakúsky spisovateľ Robert Musil. Po maturite na gymnáziu vo Vysokom Mýte študoval v rokoch 1887 – 1891 na bohosloveckej fakulte v Olomouci. Roku 1891 bol vysvätený na kňaza a roku 1895 získal doktorát z teológie. Jeho snaha o prehĺbenie teologických štúdií ho priviedla k záujmu o arabský svet. Preto v rokoch 1895 – 1898 študoval na Dominikánskej biblickej škole v Jeruzaleme a na Jezuitskej univerzite sv. Jozefa v Bejrúte. Pri svojich výskumoch v Jordánsku v okolí skalného mesta Petry objavil roku 1898 púštny palác Kusejr Amra s farebnými freskami, ktorý postavil umajovský kalif al-Valíd II., čo vzbudilo doslova svetovú senzáciu (palác je od roku 1985 pamiatkou UNESCO). Svoje poznatky a objavy z tejto doby zhrnul do svojich kníh Arabia petraea a Kusejr Amra vydaných nemecky vo Viedni.
Roku 1902 bol menovaný mimoriadnym a roku 1904 riadnym profesorom na bohosloveckej fakulte v Olomouci a roku 1909 riadnym profesorom na teologickej fakulte univerzity vo Viedni. S podporou pražských a viedenských vedeckých ústavov podnikol v rokoch 1908 až 1912 niekoľko ciest do Palestíny, Sýrie a Iraku, kde vykonával topografický výskum, študoval predislamské aj islamské archeologické pamiatky, etnografiu a folklór a vytvoril prvú použiteľnú mapu tejto oblasti. V severnej Arábii žil dlhodobo u beduínskeho kmeňa Rwala a stal sa jeho členom pod menom šejk Músa ar Rueil. Študoval aj miestne jazyky - ovládal tridsaťpäť arabských nárečí.
Počas prvej svetovej vojny podnikol niekoľko tajných politických misií so špionážnym podtextom do arabských provincií Osmanskej ríše, ktoré mali získať arabskú podporu Turecka proti Spojenému kráľovstvu a napomôcť hospodárskemu prenikaniu Rakúska-Uhorska na Blízky východ. Jeho vplyv ešte vzrástol po nástupe cisára Karola I. na trón v novembri roku 1916, lebo bol spovedníkom cisárovnej Zity.[2] Bol zapojený do cisárovej iniciatívy uzavrieť separátny mier, zasadil sa o amnestiu významných českých politikov Kramářa, Rašína, Klofáča a mnohých českých účastníkov vzbury v Kotorskej boke.
Po vyhlásení Česko-Slovenska sa presťahoval z Viedne do Prahy. Roku 1920 bol menovaný riadnym profesorom na Karlovej univerzite, kde pôsobil až do roku 1938. Významne sa zaslúžil o založenie Orientálneho ústavu v roku 1922 a po vytvorení organizačnej štruktúry ústavu a jeho finančného zabezpečenia sa v roku 1927 stal jedným z jeho prvých členov. V rokoch 1923 – 1924 a 1925 – 1928 navštívil New York, kde s pomocou Americkej geografickej spoločnosti (American Geographical Society) a financií amerického cestovateľa a politika Charlesa Crana, s ktorým ho zoznámil prezident Tomáš Garrigue Masaryk, publikoval anglicky výsledky svojich ciest a štúdií v rozsiahlej šesťdielnej sérii Oriental Explorations and Studies.
V rokoch 1929 – 1932 vydal zjednodušenú verziu svojich cestopisov v ôsmich zväzkoch a na podnet prezidenta Masaryka začal vydávať knižný seriál Dnešný Orient o vtedajšom politickom a hospodárskom vývoji na Arabskom polostrove, v Etiópii, Iraku, Egypte, Indii, Iráne, Afganistane, Palestíne, Sýrii, Líbyi, Turecku a Sudáne. Seriál mal jedenásť zväzkov, posledný zväzok, venovaný Francúzskej severnej Afrike, Musil už nedokončil. Usiloval tiež o širokú popularizáciu svojich poznatkov najmä pre mládež. Za týmto účelom napísal dvadsať dobrodružných kníh odohrávajúcich sa v arabskom svete, s vysvetlením arabských a islamských tradícií.
Roku 1928 mu Americká geografická spoločnosť udelila Zlatú medailu Charlesa P. Dalyho a zapísala ho do siene slávy vedľa Marca Pola a Davida Livingstona.
V roku 1936 odišiel do dôchodku na svoj statok v Otryboch. Tu i zomrel.
Referencie
- ↑ Matričný záznam o narodení a krste
- ↑ Alois Musil — šejk z Moravy. Časopis HOST. Dostupné online . (po česky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alois Musil
Literatúra
- FRANC, Jaroslav. Kněz a teolog Alois Musil : příspěvek k dějinám mezináboženských vztahů a výbor z pozůstalosti. 1. vyd. Olomouc : Nakladatelství Centra Aletti Refugium Velehrad-Roma, 2015. 215 s. ISBN 978-80-7412-217-0.
- KLOBAS, Oldřich. Alois Musil zvaný Músa ar Rueili : život a dílo českého kněze, cestovatele a badatele, náčelníka beduínů, řádného profesora olomoucké, vídeňské a Karlovy univerzity, papežského preláta, polního maršálka etc.. Brno : CERM, 2003. 231 s. ISBN 80-7204-275-0.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alois Musil na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Českí básnici
Českí divadelní kritici
Českí dramatici
Českí esejisti
Českí kronikári
Českí literárni historici
Českí literárni kritici
Adolf Hoffmeister
Alena Bartošíková
Alexandra Berková
Alice Masaryková
Alois Jirásek
Alois Mrštík
Alois Musil
Antonín Bajaja
Antonín Jaroslav Liehm
Antonín Sova
Arnošt Goldflam
Arnošt Lustig
Břetislav Kafka
Bedřich Bridel
Bedřich Václavek
Božena Benešová
Božena Němcová
Božena Viková-Kunětická
Bohumil Hrabal
Bohuslav Březovský
Daniel Adam z Veleslavína
Daniel Micka
David Vávra
Eduard Bass
Eduard Goldstücker
Eduard Lederer
Egon Erwin Kisch
Egon Hostovský
Eliška Krásnohorská
Eli Urbanová
Emil Tréval
Eva Hauserová
Eva Kantůrková
Eva Vrchlická
Ferdinand Peroutka
Filip Topol
Fráňa Šrámek
František Albert (lekár)
František Běhounek
František Gel
František Gellner
František Ladislav Čelakovský
František Václav Krejčí
František Xaver Šalda
Franz Kafka
Gabriela Preissová
Hana Andronikova
Heda Bartíková
Ilja Hurník
Inocenc Arnošt Bláha
Ivan Adamovič
Ivan Binar
Ivan Hálek
Ivan Klíma
Ivan Lesný
Ivan Martin Jirous
Ivan Olbracht
Iva Hercíková
Ján Kollár
Jakub Arbes
Jan Štolba
Jan Drda
Jan Herben
Jan Křesadlo
Jan Karafiát
Jan Neruda
Jan Skácel
Jan Tománek (režisér)
Jaromír John
Jaromír Pelc
Jaroslav Bílý (prekladateľ)
Jaroslav Foglar
Jaroslav Hašek
Jaroslav Havlíček
Jaroslav Mareš (cestovateľ)
Jaroslav Seifert
Jiří Berkovec
Jiří Hájíček
Jiří Karásek ze Lvovic
Jiří Kořínek
Jiří Kovtun
Jiří Mahen
Jiří Markovič
Jiří Mrázek (geofyzik)
Jiří Pehe
Jiří Suchý (herec)
Jiří Voskovec
Jindřich Šimon Baar
Jindřich Štyrský
Jindřich Francek
Josef Čapek
Josef Škvorecký
Josef Šváb-Malostranský
Josef Augusta (paleontológ)
Josef Jungmann
Josef Kajetán Tyl
Josef Lada
Josef Nesvadba
Josef Ressel
Josef Thomayer
Julius Ambros
Julius Fučík
Juraj Jordán Dovala
Juraj Tranovský
Karel Čapek
Karel Babánek
Karel Dvořáček
Karel Ignác Thám
Karel Jaromír Erben
Karel Kálal
Karel Nový
Karel Píč
Karel Pecka
Karel Poláček
Karel Sabina
Karel Teige
Karla Absolonová-Bufková
Karolina Světlá
Karol Sidon
Ladislav Fuks
Ladislav Klíma
Leoš Šimánek
Leoš Středa
Leo Pavlát
Lev Blatný
Libuše Baudyšová
Luba Skořepová
Ludmila Vaňková
Ludvík Aškenazy
Ludvík Souček
Ludvík Vaculík
Marie Formáčková
Max Brod
Michal Šanda
Milan Kundera
Milan Ohnisko
Miloš Jiránek
Miloš Macourek
Miroslav Horníček
Nataša Tanská
Oldřich Prefát z Vlkanova
Olga Sommerová
Ondřej Neff
Ondřej Sekora
Ondřej Suchý
Ostravak Ostravski
Otakar Auředníček
Ota Pavel
Otta Bednářová
Patrik Ouředník
Pavel Bojar
Pavel Kohout
Pavel Kosatík
Pavel Vrba (básnik)
Pavol Jozef Šafárik
Petr Šabach
Petr Borkovec
Petr Hruška (básnik)
Radek John
Radka Denemarková
Rajko Doleček
Richard Bergman
Robert Fabian
Rudolf Čechura
Rudolf Křesťan
Slavomír Pejčoch
Sofie Podlipská
Teréza Nováková
Václav Čtvrtek
Václav Beneš Třebízský
Václav Cílek
Václav Chlumecký
Václav Hájek z Libočan
Václav Kaplický
Václav Kliment Klicpera
Václav Krška
Václav Vaško
Vítězslav Nezval
Viktor Dyk
Viktor Fischl
Vilém Mrštík
Vladimír Blucha
Vladimír Kavčiak
Vladimír Macura
Vladimír Neff
Vladimír Páral
Vladimír Poštulka
Vladimír Svatoň
Vladislav Vančura
Vlastimil Vondruška
Zdeněk Adla
Zdeněk Jirotka
Zdeněk Svěrák
Zdena Frýbová
Zdenka Hásková
Zoznam českých spisovateľov
Zuzana Antares
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk