Iževsk - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Iževsk
 ...
Iževsk
(Iž, Ižkar)
Ruské mesto
Vlajka
Erb
Štát Rusko Rusko
Fed. štát Udmurtsko
Federálny okruh Povolžský federálny okruh
Rieka
Nadmorská výška 0 – 305 m n. m.
Súradnice 56°50′00″S 53°11′00″V / 56,83333°S 53,18333°V / 56.83333; 53.18333
Rozloha 315,6 km² (31 560 ha)
Obyvateľstvo 628 116 (2010)
Hustota 1 990,23 obyv./km²
Vznik 3.9.1760
Primátor Aleksandr Alexandrovič Ušakov
Časové pásmo UTC+4
PSČ 426000 – 426999
Automobilový kód 18
Tel. predvoľba +7 3412
Kód OKATO 94 401
Poloha mesta v Rusku
Poloha mesta v Rusku
Wikimedia Commons: Izhevsk
Webová stránka: izh.ru
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Iževsk (rus. Иже́вск; po udmurtsky Иж, Ижкар (Iž, Ižkar)) je hlavné mesto Udmurtska, republiky v Ruskej federácii. Leží na rieke pri západnom Urale. V roku 2010 malo 628 116 obyvateľov.

Medzi rokmi 19841987 nieslo mesto názov Ustinov (rus. Усти́нов) na počesť Dmitrija Fiodoroviča Ustinova, ministra obrany ZSSR a maršala Sovietskeho zväzu.

Mesto je dôležitým priemyselným centrom a je hospodárskym, priemyselným a administratívnym strediskom Udmurtska. Iževsk je obzvlášť významný pre vojenský priemysel. V meste sa nachádza najväčší ruský zbrojársky závod, Ižmaš, okrem iného výrobca slávneho AK-47.

História

História Iževska je úzko spätá s Iževským závodom, kvôli ktorému bolo mesto založené.

Zbrojárski majstri z Iževsku v roku 1880

Založenie Iževského závodu

Iževsk bol založený ako sídlo pri železiaräach v roku 1760 grófom Petrom Šuvalovom pod názvom Iževskij Zavod. Po Šuvalovovej smrti v roku 1763 prešla fabrika aj mesto do vlastníctva štátu ako splatenie dlhu.

V roku 1774 bolo Pugačovovou armádou mesto dobyté, 42 vyšších zamestnancov fabriky zabitých a samotná fabrika bola vyplienená a čiastočne zhorela.

20. februára 1807 ruský cár Alexander I. podpísal dekrét o vybudovaní nového zbrojárskeho závodu na Urale, ktorý bol 10. júna bol postavený na mieste bývalých železiarní, čo podmienilo ďalší rozvoj mesta.

Revolúcia a občianska vojna

Iževský závod v roku 1916

5. marca 1917 robotníci závodu utvorili robotnícky soviet, v ktorom bola aj armáda a ostatní obyvatelia mesta. Dva dni nato administratíva závodu odstúpila a bola nahradená zvolenými úradníkmi. V septembri sa pod kontrolu boľševikov dostala aj mestská správa a miestne noviny. 28. mája boľševici rozpustili mestskú radu a všetci jej menševickí lídri boli uväznení. 8. augusta sa začalo masové protiboľševické povstanie, ktoré však 7. novembra krvavo potlačila Červená armáda.

9. apríla 1919 boli z mesta evakuovaní robotníci a zamestnanci spolu s najdôležitejším vybavením fabriky, pretože sa približovala Kolčakova Biela armáda. 13. apríla už mesto bolo pod kontrolou Bielej armády, čo sa však zmenilo 8. júna, keď ho opätovne dobyla Červená armáda.

Sovietske roky

10. júna 1921 bolo z mesta Glazov do Iževska presunuté hlavné mesto Votskej autonómnej oblasti. V roku 1934 Iževsk získal štatút hlavného mesta Udmurtskej ASSR.

Na jeseň roku 1941 bolo do Iževska evakuovaných niekoľko zbrojných spoločností. V júni 1942 bol v meste zriadený Iževský strojársky závod. Závod počas Veľkej vlasteneckej vojny vyrobil 12,5 milióna kusov ručných zbraní.

V roku 1948 závod začal s výrobou slávneho Avtomatu Kalašnikova vzor 1947. Prvý ruský motocykel bol vyrobený v Iževsku v roku 1929 a v lete roku 2009 sa oslavovalo 80. výročie motocykla . 12. decembra 1966 zišiel z výrobnej linky prvý iževský automobil.

Vyhláškou Prezídia Najvyššieho sovietu bol dňa 11. decembra 1978 Iževsk vyznamenaný Radom Októbrovej revolúcie.

27. decembra 1984 bolo mesto na podnet miestnych úradov premenované na Ustinov (na počesť bývalého sovietskeho ministra obrany Dmitrija Ustinova), avšak 19. júna 1987 sa po početných protestoch občanov Iževska vrátilo k svojmu bývalému názvu.

Súčasnosť

Mestu sa darí aj v postsovietskych rokoch, keďže stále existuje vysoký dopyt po zbrojárskych výrobkoch z miestnej továrne. Mesto je v Rusku známe ako „zbrojnica Ruska“ spoločne s mestom Tula.

3. septembra 2010 mesto oslávilo 250. výročie svojho založenia.

Geografia

Poloha

Mesto sa nachádza v európskej časti Ruska, vo východnej časti Východoeurópskej roviny, medzi riekami Viatka a Kama, na nesplavnej rieke Iž, ktorá je pravým prítokom rieky Kama. Od názvu rieky pochádza aj názov mesta. Mesto leží na brehu umelého Iževského rybníka vytvoreného v druhej polovici 18. storočia, ktorý má rozlohu 2 200 ha.

Mesto je vzdialené 1 129 km od Moskvy.

Klíma

  • Priemerná ročná teplota vzduchu: +2,7 °C
  • Priemerná ročná rýchlosť vetra: 3,7 m/s
  • Priemerná ročná vlhkosť vzduchu: 76 %
 Priemerné počasie pre Iževsk 
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia priemerná teplota °C (°F) -9.9 -8.1 -1.0 +8.7 +18.2 +23.3 +24.6 +21.4 +14.6 +5.8 -2.8 -7.2 7,4
Najnižšia priemerná teplota °C (°F) -17.3 -15.9 -9.6 -0.5 +5.8 +11.3 +13.3 +10.8 +5.9 -0.4 -8.3 -13.7 −1,5
Zrážky mm (palce) 31 22 18 30 39 60 59 64 57 50 40 31 501
Zdroj: Погода і клімат[1] 22. 7. 2011

Administratívne členenie mesta

Prakticky od založenia bol Iževsk rozdelený riekou Iž na dve časti. Pravobrežná časť sa nazývala Zareka a ľavobrežná Gora. V roku 1867 bol Iževsk rozdelený na dve samostatné obce, Iževsko-Nagornaja a Iževsko-Zarečnaja. Obidve obce boli podriadené Sarapulskej zemskej rade, avšak administratívne funkcie boli v kompetenciách vedenia továrne.[2].

V roku 1918 sa Iževsk stal jednoliatym mestom. 2. marca 1934 boli v meste utvorené 3 mestské rajóny: Azinskij, Ždanovskij a Pastuchovskij. V roku 1945 bolo mesto znovu rozčlenené len na dva rajóny, Pervomajskij a Okťabrskij, ale to sa v roku 1952 zmenilo späť na pôvodné tri rajóny.[3]

Administratívne členenie Iževsku

V 1960 boli všetky rajóny zrušené, lež v 1962 boli na príkaz Prezídia Najvyššieho sovietu RSFSR vytvorené znovu pod názvami Leninskij, Okťabrskij a Pervomajskij. Vo februári 1963 sa z Okťabrského rajónu vyčlenil nový – Industriaľnyj. Z toho bol v roku 1987 vyčlenený ešte jeden – Ustinovskij.[4]

Rajóny mesta Počet obyvateľov
2002[5] 2009
1. Leninský rajón 115 222 110 094
2. Októberský rajón 142 994 137 734
3. Industriálny rajón 110 174 104 410
4. Ustinovský rajón 136 944 134 178
5. Prvomájsky rajón 126 806 124 627

Obyvateľstvo

Historický vývoj populácie

Počet obyvateľov mesta v jeho histórii rástol takmer nepretržite. V čase založenia bol počet obyvateľov, ktorí sa usadili v blízkosti hutníckeho závodu, malý. Prvý osadníci boli roľníci a remeselníci, ktorých sem z okolia Permu doviedol Šuvalov na stavbu huty. Počas nasledujúcich 10 rokov sa s rozvojom vysokej pece počet obyvateľov zvýšil desaťnásobne. Na konci 18. storočia sa po zničení tovární povstalcami na čele s Pugačovom počet obyvateľov mierne znížil, ale to sa rýchlo zmenilo v súvislosti s procesom výstavby zbrojárskeho závodu koncom osemnásteho storočia. Za menej ako päťdesiat rokov sa počet obyvateľov zoštvornásobil a na začiatku 20. storočia sa počet strojnásobil – v roku 1897 obývalo Iževsk 41-tisíc ľudí. V rokoch revolučných nepokojov nastal pokles populácie, ale od nastolenia sovietskej moci nastal vzostupný trend v dynamike rastu populácie. V roku 1918 čítala populácia mesta len niečo málo cez 40-tisíc ľudí. V polovici 30. rokov 20. storočia v meste bolo viac ako 100-tisíc obyvateľov. V priebehu druhej svetovej vojny mesto nezažilo na rozdiel od niektorých ruských miest drastický úbytok obyvateľstva, pretože bolo ďaleko od frontu. Na začiatku 60. rokov prekročil počet obyvateľov 300 000, a v 1974 bolo mesto obývané 500-tisícimi ľuďmi. Maximálny počet obyvateľov mesta bol dosiahnutý v roku 1994 – viac ako 650 tisíc. Od tej doby má dynamika populačného rastu klesajúci trend.

Rok sčítania 1897 1926 1939 1959 1970 1979 1989 2002 2010
Populácia v tis. 41,0 62,2 175,6 285,3 422,2 549,9 634,7 632,2 624,0

Národnostné zloženie obyvateľov

Od založenia bol Iževsk charakteristický rôznorodým etnickým zložením. Aj dnes sa v tomto ohľade vyrovná s inými veľkými mestami v Rusku. Medzi súčasných obyvateľov patria zástupcovia viac ako 100 národností. Hoci mesto je hlavným mestom Udmurtska, Udmurci predstavujú len asi tretinu jeho obyvateľov. Viac ako polovica populácie sú Rusi a tretí čo do počtu sú Tatári, ktorí tvoria takmer desatinu obyvateľov mesta. Medzi ďalšie významné národnostné skupiny žijúce v meste patria: Ukrajinci, Bielorusi, Marijci, Baškirci, Čuvaši, Židia, Azerbajdžanci, Uzbeci, Mordvíni, Nemci, Moldavci, Kazachovia, Arméni, Gruzínci, Kirgizovia, Turkméni, Komi, Tadžici a Poliaci.

Dynamika zmien podielu hlavných národností v zložení obyvateľstva Iževska v percentách

Národnosť 1926 1939 1959 1970 1979 1989 2002
Rusi 90,0 79,4 75,1 72,3 70,4 69,4 58,9
Udmurci 2,3 12,1 12,8 14,5 16,6 17,2 30,0
Tatári 5,6 7,3 9,9 9,9 9,6 9,6 9,6
ostatní 2,1 1,2 2,2 3,3 3,4 3,8 2,5

Priemysel

Veža hlavnej budovy Iževského závodu (teraz Ižmaš)

Iževsk je významným hospodárskym centrom nielen v Udmurtsku, ale i celého regiónu. Hlavný priemysel v meste je hutníctvo, strojníctvo a zbrojársky priemysel. Iževsk je známy pre vysokú kvalitu oceli, ktorú používajú miestne spoločnosti alebo sa exportuje. Veľký význam má najmä výroba strojárska (automobily, motocykle), výroba tesárskych nástrojov a v neposlednom rade výroba strelných a loveckých pušiek (napríklad svetovo preslávené AK-47). Okrem toho sa v meste vyvinul ľahký priemysel – potravinársky priemysel a drevársky priemysel a výroba stavebných materiálov.

Iževskij Motozavod "Aksion-Holding" (pohľad z ulice Karla Marxa)

Objem vyrobených tovarov vyrobených v miestnych podnikoch v roku 2010 dosahoval hodnotu 50,94 mld. rubľov.[6]

Hlavné závody:

Doprava

Iževský autobus

Vďaka tomu, že sa mesto nachádza v blízkosti ostatných priemyselných centier Uralu, má dobré dopravné spojenie so zvyškom Ruska. Cez mesto prechádza železnica i cestné magistrály. V meste sú dve autobusové a dve železničné stanice, moderné letisko a 40 kilometrov od mesta sa nachádza riečny prístav Sarapul, ktorý poskytuje spojenie s Čiernym aj Baltským morom.

V meste je 11 električkových liniek, 9 trolejbusových a 38 autobusových liniek a asi 43 taxislužieb a tiež maršrutky. V lete funguje aj lodná linka MHD, premávajúca po rybníku medzi Prístavom Iževsk a Voložkou.

Mesto na najrušnejších uliciach (Lenina, Kommunarov, Kirova, Sovietskaja, K. Libknechta, Gorkogo, Azina, Majakovskogo, Magistraľnaja, Gagarina, Telegina) zažíva, rovnako ako iné mestá, v špičkách dopravné zápchy.

Školstvo

Iževsk je významným centrom kultúry a vzdelávania ako v Udmurtsku tak aj v celom Rusku. Školstvo v meste je na vysokej úrovni a zároveň má potenciál pre ďalší rozvoj. Na začiatku školského roka 2008/2009 bolo v Iževsku prevádzke 129 stredných a vysokých škôl (z toho na 10 verejných a na 5 neštátnych vysokých školách). Medzi najvýznamnejšie vzdelávacie inštitúcie patria: Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.



čítajte viac o Iževsk

Élisabeth Borneová
Írán
Časová osa
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2023)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Černé moře
Černomořské loďstvo
Česká hokejová reprezentace do 20 let
Česká Wikipedie
Česko
Šipky
Šostka
Španělsko
Švédsko
Ťotkino
1. leden
1793
1823
1903
1923
1943
1945
1983
2. leden
2024
3. leden
5. leden
7. leden
8. leden
81. ročník udílení Zlatých glóbů
9. leden
9K720 Iskander
Abcházie
AEW&C
Airbus A350
Alexander De Croo
Alexej Navalnyj
Alupka
Anglie
António Guterres
Antonivský most
Avdijivka
Azovské moře
Bílkovina
Bělgorod
Bělgorodská oblast
Bachmut
Balon
Benjamin Netanjahu
Benzín
Berijev
Berijev A-50
Berijev Be-200
Beryslav
Bezpilotní letadlo
Biologická membrána
Bitva o Avdijivku
Boj o moc
Bombardier Dash 8
BRICS
Brjanská oblast
Buňka
Buněčné jádro
Cape Canaveral Space Force Station
Cenzura v Ruské federaci#Válka s Ukrajinou
Cezar Kunikov (1986)
Ch-47M2 Kinžal
Ch-59
Charkov
Charkovská oblast
Charles Michel
Cherson
Chersonská oblast
Christian Oliver
Chronologie
Commons:Featured pictures/cs
Cvi Zamir
Cytoplazma
Dánská koruna
Dánsko
Daniel Revenu
Dněpr
Dnipro
Dnipropetrovská oblast
Dobrovolnictví
Doněck
Doněcká oblast
Egypt
Elektronový mikroskop
Emmanuel Macron
Encyklopedie
Endoplazmatické retikulum
ERAD dráha
Estera Teuflová ze Zeilberku
Etiopie
Eukaryota
Eurasijský ekonomický svaz
Evropská rada
Evropská unie
Finsko
Forbes
Francie
Franz Beckenbauer
G7
Gagauzsko
Generální tajemník OSN
Giorgia Meloniová
Golgiho aparát
Haag
Harrachov
Hem
HESA Šáhid-136
Hladinové plavidlo bez posádky
Hlavní ředitelství rozvědky Ministerstva obrany Ukrajiny
Hlavní strana
Homel
Humanitární pomoc
Hypersonická zbraň
Iževsk
Ihor Klymenko
Iljušin Il-22
Iljušin Il-76
Izrael
Jamalo-něnecký autonomní okruh
Japan Airlines
Japonská pobřežní stráž
Japonsko
Jean-Pierre Blanchard
Jižní Dakota
Jižní Osetie
Joe Biden
Juan de la Cierva
Justin Trudeau
Kalužská oblast
Kamov Ka-29
Karl-Heinz Metzner
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Katherine Mansfieldová
KEPD 350
Kišin Šinojama
Kiriši
Kirovohradská oblast
Klincy
Korveta
Kozorožec iberský
Krasnodarský kraj
Kritická infrastruktura
Krym
Krymský most
Kryvyj Rih
Kstovo
Kupjansk
Kupjanský rajón
Kurachove
Kurská oblast
Kyjev
Kyriakos Mitsotakis
Kyrylo Budanov
Legie „Svoboda Ruska“
Letecká puma
Letiště Haneda
Letiště Pulkovo
Libra šterlinků
Lipeck
Lipecká oblast
Lockheed Constellation
Lockheed Martin F-35 Lightning II
Luke Humphries
Luke Littler
Lukoil
Mário Zagallo
M1 Abrams
Magura V5
Mariupol
Metabolismus
Metabolismus tuků
Metr
Metro v Kyjevě
Mette Frederiksenová
Mezinárodní sankce v průběhu ukrajinské krize
Mezinárodní trestní soud
Michail Mišustin
Mil Mi-8
Ministerstvo obrany Ruské federace
Ministerstvo obrany Ruska
Ministerstvo obrany Ukrajiny
Mistrovství světa juniorů v ledním hokeji 2024
Moldavsko
Mongolsko
Mykolajivka
Mykolajivská oblast
Mykola Oleščuk
Myrnohrad
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní garda Ruské federace
Národní park Peneda-Gerês
Německo
Nadace Wikimedia
Nafta
Nejvyšší soud Státu Izrael
Nižnij Novgorod
Nisslova tělíska
Noto (poloostrov)
Novatek
Novofedorivka (Sacký rajón)
Novorossijsk
Oděsa
Oděská oblast
Oldřich Semerák
Oleksandr Syrskyj
Oligomer
Opevnění
Oppenheimer (film)
Orel (město)
Organela
Organizace spojených národů
Oto Kanás
Ozbrojené síly Ruské federace
Ozbrojené síly Ukrajiny
Předseda vlády Řecka
Pavel Ploc
Pavel Vondra
PDC Mistrovství světa v šipkách
Peregrine Mission One
Peter Magubane
Petrohrad
Phill Niblock
Počítačová bezpečnost
Pokrovský rajón
Pokrovsk (Ukrajina)
Polsko-ukrajinská státní hranice
Poltavská oblast
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Prefektura Išikawa
Premiér Francie
Prezidentské volby v Rusku 2024
Prezident Francie
Projekt 1241
Projekt 22160
Projekt 775
Rallye Dakar 2024
Ribozom
Richterova stupnice
Rishi Sunak
Rjazaň
Rosněfť
Rostovská oblast
Rostov na Donu
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská okupace části Gruzie
Ruská propaganda
Ruské údery proti ukrajinské infrastruktuře
Rusko
Sálih Arúrí
S-300
Saúdská Arábie
Samarská oblast
Selydove
Sergej Kobylaš
Sergej Kotov (2021)
Sevastopol
Severní Korea
Singapur
Skládání proteinů
Skoky na lyžích
Služba bezpečnosti Ukrajiny
Smrt Alexeje Navalného
Soubor:Destructions in Dnipro after Russian attack, 2024-02-23 (32).jpg
Soubor:Destructions in Kryvyi Rih after missile attack, 2024-03-12 (01).jpg
Soubor:Destructions in Nova Sloboda after Russian attack, 2024-02-20 (01).jpg
Soubor:Destructions in Odesa after Russian attack, 2024-03-02 (01).jpg
Soubor:Destructions in Odesa after Russian attack, 2024-03-15 (01).jpg
Soubor:Destructions in Pokrovsk Raion after missile strike, 2024-01-06 (01).jpg
Soubor:Destructions in Selydove after missile attack, 2024-02-14 (15).jpg
Soubor:Destructions in Sumy after Russian attack, 2024-03-13 (51).jpg
Soubor:Endomembrane system diagram cs.svg
Soubor:GUR footage of 5 March 2024 attack on Sergei Kotov by Group 13.webm
Soubor:Iberian Ibex Fight.jpg
Soubor:Portrait of Pope Adrian VI (after Jan van Scorel).jpg
Soubor:Věžový bytový dům s vodojemem 3.jpg
Soubor:Visit of Rishi Sunak to Kyiv, January 2023 (04).jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené arabské emiráty
Spojené království
Spojené státy americké
Storm Shadow
Suchoj Su-34
Suchoj Su-35
Sumská oblast
Sumy
Třída Istanbul
Taganrog
Tambov
Telegram (software)
The New York Times
Tokio
Trestanecká kolonie IK-3
Trosťanec
Tuapse
Udmurtsko
Ukrajinské letectvo
Ukrajinské pozemní síly
Ukrajinska pravda
Ursula von der Leyenová
Usť-Luga
Uzbekistán
Válečný zajatec
Válečný zločin
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Vápník
Vírník
Východoukrajinská ofenzíva
Věžový bytový dům s vodojemem
Větrná jeskyně
Valerij Zalužnyj
Vasiljevský ostrov
Velyka Pysarivka
Velykyj Burluk (sídlo)
Viktor Sokolov
Vinnycká oblast
Vladimir Putin
Volgogradská oblast
Volodymyr Zelenskyj
Voroněžská oblast
Vovčansk
Vrtulník
Vulcan (raketa)
Vzdušně-kosmické síly Ruské federace
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/leden
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Yalkaparidon
Záporožská oblast
Zemětřesení
Zlatý glóbus
Zločin proti lidskosti




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk