A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dolnovážska niva | |
geomorfologický podcelok | |
Ducové a stredná časť nivy
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Trnavský, Trenčiansky |
Okresy | Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Galanta, Trnava, Hlohovec |
Nadradená jednotka |
Podunajská pahorkatina |
Susedné jednotky |
Trenčianska kotlina Bielokarpatské podhorie Trnavská pahorkatina Podunajská rovina Nitrianska pahorkatina Inovecké predhorie |
Podradené jednotky |
Dudvážska mokraď |
Mestá | Piešťany, Hlohovec, Nové Mesto nad Váhom |
Súradnice | 48°38′42″S 17°48′54″V / 48,645°S 17,815°V |
Najnižší bod | južný okraj územia |
- výška | cca 120 m n. m. |
Poloha územia na Slovensku
| |
Freemap.sk: mapa | |
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dolnovážska niva je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny. Tvorí pás územia medzi riekami Váh a Dudváh, medzi Novým Mestom nad Váhom a Sereďou. V povodí Dudváhu sa rozkladá Dudvážska mokraď, jediná geomorfologická časť územia.
Vymedzenie
Podcelok leží v západnej časti Podunajskej pahorkatiny a susedí na severe s Trenčianskou kotlinou a Bielokarpatským podhorím (podcelky Považského podolia), západný okraj vymedzuje Trnavská pahorkatina a južným smerom sa tiahne Podunajská rovina. Na juhovýchode pokračuje Podunajská pahorkatina Nitrianskou pahorkatinou a východným smerom vytvára zreteľnú hranicu Inovecké predhorie (podcelok Považského Inovca).[1]
Chránené územia
Na území Dolnovážskej nivy leží niekoľko maloplošných chránených území:
- Malé Vážky – chránený areál
- Dedova jama – chránený areál
- Sĺňava – chránený areál
- Brehové porasty Dubovej – prírodná pamiatka
- Obtočník Váhu – prírodná pamiatka
- Pseudoterasa Váhu – prírodná pamiatka
- Skalka pri Beckove – prírodná pamiatka[2]
- Lido – obecné chránené územie
Osídlenie
Územie je stredne husto osídlené a ležia tu mestá Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Hlohovec a Sereď. Najmä na blízkych terasách sú archeologické náleziská pravekých a ranostredovekých osídlení, vrátane veľkomoravských dvorcov a hradísk.
Doprava
Údoliami riek vedú dôležité komunikácie a Považie nie je výnimkou. Z juhozápadu vedie popri Váhu dôležitá medzinárodná cesta E 75 v trase diaľnice D1 (Bratislava – Trenčín – Žilina), v jej blízkosti vedie i cesta I/61 (Bratislava – Žilina) a železničná trať Bratislava – Žilina. Južnou časťou územia prechádza rýchlostná cesta R1 (Trnava – Nitra), v trase ktorej vedie E 58.
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk