Ivan Kolenič
slovenský spisovateľ, básnik, výtvarník
Narodenie	22.01.196522. január 1965 (58 rokov) Zvolen, Slovensko
Národnosť	slovenská
Alma mater	Stredná umeleckopriemyselná škola
Biografický portál

Ivan Kolenič (* 22. január 1965, Zvolen) je slovenský spisovateľ, básnik, výtvarník.

Životopis

Detstvo prežil v Topoľčiankach, kde jeho otec pracoval ako lesný inžinier. Keď mal štrnásť rokov, rodina sa presťahovala do bratislavskej časti Karlova Ves. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole, odbor sochárstvo-drevorezba, ale sochárstvu sa nikdy nevenoval. Po maturite vystriedal niekoľko zamestnaní; pracoval ako robotník na archeologických vykopávkach, skladník v Univerzitnej knižnici, technik vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva, vychovávateľ na internáte a výtvarný lektor. Spomienky na toto obdobie opísal v poviedke Generácia (Krajšie ako hriech). Spriatelil sa s významnými spisovateľmi, tí ho akceptovali, a stal sa výraznou postavou bohémskej Bratislavy. V roku 1986 mu bez časopiseckej prípravy vyšiel debut Prinesené búrkou, ktorý vyvolal pozornosť a diskusiu (Legitimita zážitku, Romboid 5, 1988). Po novembri 1989 krátko pracoval ako redaktor Kultúrneho života, odvtedy sa literatúre venuje profesionálne. Za knihu próz Morálne Pohodlie mu bola v roku 2013 udelená Cena ministra kultúry SR za prínos v slovenskej literatúre. V roku 2021 cenu oficiálne vrátil. Svoje rozhodnutie vysvetlil v liste adresovanom ministerstvu: "Prijatie akéhokoľvek štátneho ocenenia odporuje myšlienkam, ktoré som sa pokúšal vo svojom diele vyjadriť a odovzdať. Ospravedlňujem sa čitateľom mojich kníh." V posledných rokoch sa zaoberal maľbou v ateliéri na Záhorí, kde vytvoril kolekciu olejomalieb, inšpirovanú Novým zákonom. Tieto diela sú nateraz nedostupné, pretože Kolenič "komunikuje len veľmi neochotne a novinárom odmieta poskytovať rozhovory" (Kto sa chce vzoprieť, je blázon, literat.sk, 05. apríl 2021).

Tvorba^[1]1">upraviť | upraviť zdroj

Koleničova tvorba sa dá nazvať vzburou proti literárnym kánonom fungujúcim počas Husákovho socializmu. Sú dva tábory posudzovateľov vyjadrujúcich sa o jeho diele. Jedni ho zavrhujú, druhí ho uznávajú. V zásade sa Kolenič priblížil predvoju postmoderny už v polovici 80. rokov 20. storočia, pričom vychádzal z Beat generation a pridal k tomu svoju osobnú razantnú revolúciu v zobrazovaní pravdy o živote. Protichodnosť či bipolarita štýlov vyjadrenia, na jednej strane senzibilita a imaginatívnosť, na druhej dekadencia a rozviazanie agresívnych inštinktov ukazujú smerom k vyjadreniu postmodernistického životného pocitu.^[2]

Dielo ^[3]upraviť | upraviť zdroj

Poéziaupraviť | upraviť zdroj

• 1986: Prinesené búrkou^[4]
• 1990: Rock and roll
• 1991: Pôvabné hry aristokracie
• 1993: Slasti anarchie
• 1994: Korienky neviditeľnosti
• 1997: Nespíš a nežne zapieraš
• 2003: Na výslní
• 2004: Putovný blázinec
• 2007: Zuzana povedala

Prózaupraviť | upraviť zdroj

• 1992: Mlčať
• 1993: Porušenie raja
• 1996: Ako z cigariet dym
• 1999: Jeden úsmev stačí
• 2004: Daj zbohom básneniu
• 2005: Nožnice
• 2013: Morálne pohodlie
• 2014: Až do nirvány
• 2015: Krajšie ako hriech
• 2020: Rozptylové lúky^[5]

Oceneniaupraviť | upraviť zdroj

• Prémia Literárneho fondu za rok 2004 za básnickú zbierku Putovný blázinec^[6]

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Litcentrum audio-video