A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alfred Grosz | |
stredoškolský profesor, horolezec, publicista, fotograf | |
Narodenie | 26. január 1885 Kežmarok, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 1. marec 1973 (88 rokov) Kežmarok, Slovensko |
Národnosť | nemecká |
Profesia | stredoškolský učiteľ |
Aktívne roky | 1901 – 1973 |
Odkazy | |
Commons | Alfred Grosz |
Alfred Grosz (* 26. august 1885, Kežmarok – † 1. marec 1973, Kežmarok), (jeho popol bol rozptýlený vo Vysokých Tatrách) bol gymnaziálny profesor, horolezec, horský záchranár, fotograf, činiteľ Uhorského karpatského spolku, publicista.
Osobný život
Absolvoval právnickú a poľnohospodársku akadémiu v Prešove a v Košiciach a študoval na katedre telesnej výchovy v Budapešti. Po krátke dočasnej profesúre v Jászberényi sa usadil v Kežmarku. Od roku 1922 pôsobil na kežmarskom lýceu. Neskôr v rokoch 1945 - 1948 na gymnáziu v Spišskej novej Vsi. Bol vynikajúcim pedagógom, ale aj prvým profesorom telesnej výchovy na Slovensku. So svojimi žiakmi chodil na vychádzky do Vysokých Tatier, organizoval pre nich lyžiarske školenia a exkurzie, približoval im horolezeckú techniku a prvú pomoc na horách. Pre chudobných žiakov mal vždy naporúdzi niekoľko kompletov horolezeckých a lyžiarskych potrieb, ktoré kupoval z vlastných peňazí. Nemecké okupačné orgány mu v rokoch okupácie, počas druhej svetovej vojny zakázali všetky mimoškolské styky so školskou mládežou.[1] Bol autorom mnohých článkov a esejí o Vysokých Tatrách.
Turistike sa začal venovať v roku 1900, kedy vystúpil JV stenou na Jahňací štít. Od roku 1902 sa plne venovalhorolezectvu. V rokoch 1905 - 1945 urobil vyše 100 prvovýstupov, mnohé veľmi ťažké, napríklad v roku 1912 na Ľadovú kopu (2 602 m n. m.) vytýčil cestu, ktorá mnoho rokov patrila medzi najťažšie v Tatrách, ale aj iné v masíve Kežmarského štítu, Gerlachovského štítu, na Bradavicu, Satan a veľa iných. Ako prvý stál napríklad na Skorušiniakovej veži (1 804 m n. m.) v masíve Mlynára. Bol jedným z popredných horolezcov, ktorí uskutočnili mnohé prvovýstupy v zimnom období. V roku 1911 na Ostrý štít, v roku 1913 na Voliu vežu (2 355 m n. m.), Žabiu vežu (2 338 m n. m.) a Žabieho koňa - je to najnižšia veža (2 291 m n. m.) v pohraničnom hrebeni nad Mengusovskou dolinou. V roku 1914 vystúpil na Hrebeň bášt v masíve Satana a Rumanov štít.
Jeho najčastejšími spoločníkmi na týchto horolezeckých výpravách boli Tibold Kregczy, Lajos Rokfalusy, Gyula A. Hefty, István Laufer a iní, ale často aj študenti kežmarského lýcea. Svojich študentov viedol k láske k turistike, horolezectvu, prírode, športovaniu a lyžovaniu, organizoval pre nich výlety do Vysokých Tatier. V lýceu pod jeho vplyvom vyrástli mnohí horolezci ako napríklad Klara Hensch, Ferenc Bányász, Georg Lingsch, Gabriel Seide a iní.
Už ako mladý študent bol členom Uhorského karpatského spolku. Patril však medzi tých, ktorí vystupovali proti konzervatívnemu smeru, ktorý v tom čase vládol na konci 19. storočia. Po jeho zániku bol v Maďarskom turistickom spolku (Magyar Turista Egyesület) a bol funkcionárom v Karpatskom spolku (Karpathenverein). Bol jedným z prvých záchranárov Tatranskej záchrannej organizácie, ktorá bola založená v roku 1913: "Tátrai Önkéntes Bizottság Mento (TŐBM), podieľal sa na záchranných prácach, školil nových členov horskej služby (aj po Druhej svetovej vojne). Úzko spolupracoval s poľskými záchranármi a horolezcami.
Publicistika
- Od roku 1906 uverejňoval články a eseje na rôzne témy dotýkajúce sa Vysokých Tatier v maďarských a nemeckých časopisoch venujúcich sa turistike, cestovnému ruchu a horolezectvu. Písal aj pre poľské časopisy a noviny. Okrem popisu nových turistických a horolezeckých ciest alebo článkov napríklad "Drei Tátratouren" (Jahrbuch des Ungarischen Karpathen-Vereines - Ročenka Uhorského karpatského spolku 1906), "Die Ratzentürme" (tamže 1914), "Die erste Durchkletterung der Südwand des Markasitturmes" (tamže 1917), písal o záchrane, napríklad v článku "Das Freiwillige Rettungskomitee der Tatra" (tamže 1914), "A fecsketoronyi katasztrófa" (Nešťastie v Lastovičej štrbine) (Turistág Lapja 1925).
- Priekopníckou bola práca o lavínach: "Uber die in der Hohen Lawinenverhältnisse Tatra" (Ročenka Uhorského karpatského spolku 1916) a o ochrane tatranskej prírody "Schafft einen Naturschutz für die Tatra" (Karpathen Post 1934, Nr. 12).
- Publikoval veľa článkov o histórii cestovného ruchu: "Die Rolle der Zipser in der Erschließung der Hohen Tatra, Wer war der erste Bergsteiger der Spitze Lomnitzer" (1922-1923 Turistaság és alpinizmus), ("Die Karpathen" 1941, číslo 4), "Der Anteil unserer Erschließung der Anstalt der Hohen Tatra" (Kežmarok 1942), "Wer war der Erstbesteiger der Spitze Gerlsdorfer"("Karpatenjahrbuch", Stuttgart 1971).
- Napísal knihu, ktorá je jedným zo základných pilierov histórie cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách: "Die Vysoké Tatry, Geschichte des Karpatenvereins" (Stuttgart, 1962).
- Písal o názvosloví Vysokých Tatier a ich podhoria "Käsmark Kesmark oder? ("Die Karpathen" 1942, No. 2), "Auf den Spuren der Hinzen" (tamtiež 1943, č 3-4), i o ľuďoch, ktorí pôsobili vo Vysokých Tatrách: "Josef Dery;Ein Pioneer der Tatraturistik" (Karpathen Post 1937, číslo 43), "Siedemdziesięciopięciolecie Dr Gyula Komárnická" ("Taternik". 1960, č 3-4).
- Okrem toho, od roku 1917 veľmi ochotne poskytoval zo svojho archívu mnohé záznamy a fotografie autorom tatranských sprievodcov, ktoré boli použité v maďarských, poľských, nemeckých a slovenských turistických a horolezeckých sprievodcoch. (napríklad "Wierchy " 1933).
- Počas Prvej svetovej vojny bojoval tri roky na talianskom fronte v Alpách. Počas Druhej svetovej vojny žil na Spiši v Kežmarku.
- Po vojne, väčšina Spišských Nemcov bola vysídlená zo Spiša a zo Slovenska. Alfred Grosz mohol zostať. Vtedajší predstavitelia štátu uznali jeho zásluhy. Podľa jeho poslednej vôle, jeho popol bol po smrti rozptýlený vo Vysokých Tatrách[2][3][4][5]
Referencie
- ↑ Časopis Vysoké Tatry roč. XII, číslo 6, 1973, In: Bohuš Ivan: Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, str. 30
- ↑ Bolesław Chwaściński: Jubileusz prof. Alfreda Grósza, Taternik. roč. 1961,č.3
- ↑ Bolesław Chwaściński: Ostatni Spiszak. Taternik roč.1973, č. 3.
- ↑ Ivan Bohuš: Krásy Slovenska, č.9 , roč. 1973
- ↑ Časopis Vysoké Tatry, In. Andráši Július:Alfréd Grósz, roč.XXIX, čís.5/1990, str. 28 - 29,
Externé odkazy
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 39 – evanjelická farnosť; pokrstený ako Alfréd Vilmoš Gyula Grósz
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľubomír Hrivnák
Ľubomír Stanček
Šimon Ondruš
Štefan Jastrabík
Štefan Povchanič
Adolf Jurášek
Adolf Medzihradský
Adolf Peter Záturecký
Agáta Klimeková
Alfred Grosz
Anna Cigánová
Anna Klimeková
Anna Randušková
Anton Adalbert Bresztyenszky
Anton Halúzka
Anton Heretik
Anton Jurovský
Anton Molnár
Arno Puškáš
Balthasar Frišovic
Bohumil Vančo
Brigita Šimonová
Brigita Schmögnerová
Celestín Anton Radványi
Dagmar Čierna-Lantayová
Daniel Kanka
Darina Lehotská
Dezider Kollár
Dionýz Čollák
Dušan Brucháč
Dušan Zachar
Eduard Friš
Egon Gál
Eliáš Ladiver
Emil Duda
Emil Kopšo
Emil Páleš
Etela Farkašová
Eva Jaššová
František Dostalík
František Kalesný (spisovateľ)
František Kuska (geodet)
František Mihina
František Mrázik
František Nižnánsky
František Víťazoslav Sasinek
Gabriel Kováts-Martiny
Gejza Balaša
Gustáv Kordoš
Gustáv Stegmann
Hvezdoň Kočtúch
Igor Štohl
Igor Bukovský
Igor Hrušovský
Igor Kluvánek
Imrich Stein
Imrich Točka
Irena Brežná
Irma Krmešská
Ivan Kluvánek
Ivan Pecháň
Ján Azud
Ján Büringer
Ján Dubnička (filozof)
Ján Faludi
Ján Fuchs
Ján Gallo (pedagóg)
Ján Heinzelius
Ján Ivanchich
Ján Karolček
Ján Kollár
Ján Komorovský
Ján Kuzera
Ján Letz
Ján Nadáni
Ján Rožek
Ján Severini
Ján Slosiarik
Ján Stanislav (1904)
Ján Szomolányi
Ján Turi-Nagy
Július Andráši (horolezec)
Július Kozma
Jana Miedzgová
Jana Mojžišová
Jaroslav Ďaďo
Jaroslav Franek
Jaroslav Starší
Jaroslav Vlnka
Jolana Hroncová
Josef Coufal
Jozef Alberty
Jozef Balloň
Jozef Bencúr (pedagóg)
Jozef Horváth
Jozef Jurina
Jozef Karvaš (pedagóg)
Jozef Májovský
Jozef Novák (heraldik)
Jozef Rakovan (šľachtiteľ)
Jozef Viceník
Jozef Vozár (historik)
Julius Andreas Hefty
Juraj Babka
Juraj Holveid
Juraj Králik (diplomat)
Juraj Kučírek
Juraj Nemec
Juraj Rusnák (jazykovedec)
Karolína Brocková
Karol Laco
Karol Lovaš
Karol Nandrásky
Květoslav Šoustal
László Gyurgyík
László Kovács
Ladislav Deák
Ladislav Fodor
Ladislav Kiczko
Ladislav Paška
Ladislav Vrtel
Libor Ebringer
Libuša Franková
Marek Sobola
Marianna Oravcová
Marian Kuna
Martin Jurčo
Martin Slobodník
Matúš Dulla
Metod Kaľavský
Michal Algöver
Michal Barnovský
Michal Grajcar
Michal Greguš (matematik)
Michal Steigel
Milan Hutta (1928)
Milan Mišík
Milan Polák (teatrológ)
Milan Zigo
Miloslav Kotulič
Miloslav Mojžiš (architekt)
Mira Nábělková
Miroslav Abrahám
Miroslav Brozman
Miroslav Glejtek
Miroslav Hrianka
Miroslav Kropilák
Miroslav Marcelli
Myrón Malý
Oleg Palumbíny
Ondrej Richard Halaga
Oto Fusán
Otto Tomeček
Pavel Fejdi
Pavel Hraško
Pavel Mokráň
Pavel Ondrus
Pavel Traubner
Pavel Višňovský
Pavol Jarčuška
Pavol Plesník
Pavol Plutko
Pavol Socháň
Peter Habovčík
Peter Karvaš
Peter Madáč
Peter Vajcik
Róbert Binder
Samuel Štefan Osuský
Siegmund Wehle
Stanislav Kmeť (osvetový pracovník)
Tatiana Korcová
Tibor Halečka
Tomáš Janura
Václav Mencl
Vít Bojňanský (botanik)
Valerián Trabalka
Vavro Šrobár
Viktor Krupa
Viliam Záborský (herec)
Vincent Sedlák
Vladimír Babnič
Vladimír Cirbes
Vladimír Fajnor
Vladimír Hlôška
Vladimír Leško
Vladimír Peterka
Vladislav Suvák
Vojtech Hatala
Vojtech Horáček
Zachariáš Láni
Zdenko Kasáč
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk