Pôvabnica dvojfarebná

	Pôvabnica dvojfarebná
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	huby (Fungi, Eumycota)
Čeľaď (familia)	čírovkovité (Tricholomataceae)
Druh (species)	pôvabnica dvojfarebná (L. personata)
Vedecký názov
	Lepista personata
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pôvabnica dvojfarebná (Lepista personata) je jedlá huba z čeľade čírovkovitých (Tricholomataceae).

Opis

Pôvabnica dvojfarebná sa výzorom a veľkosťou plodníc podobá pôvabnici fialovej. Na prvý pohľad sa však odlišuje sfarbením, najmä farebnou kombináciou hlúbika a klobúka.^[1] Klobúk je 6 – 15 cm široký, za mladi polguľovito klenutý, s podvinutým okrajom, neskôr plocho klenutý až celkom plochý, belavý, plavý, bledookrový, často s hnedastým odtieňom, hladký a holý. Lupene sú 7 – 10 mm široké, husté, pri hlúbiku zúbkom vykrojené, najprv belavé, neskôr krémové a napokon okrovokrémové. Hlúbik je 50 – 100 mm vysoký a 12 – 20 mm hrubý, valcovitý, plný, na krémovom podklade tmavofialovo husto vláknitý, takže vyzerá akoby bol celý fialový. Dužina je belavá, pevná, má miernu chuť a nenápadnú vôňu. Výtrusy sú elipsovité, jemne bradavičnaté, bezfarebné, veľké 5,5–7 × 4–5 μm. Výtrusný prach je biely, s mäsovoružovkastým nádychom.^[2]

Výskyt

Rastie väčšinou mimo lesa v tráve na lúkach a pasienkoch, na stepných stráňach, často pod ovocnými stromami a v starých záhradách (zriedkavejšie aj v riedkych, svetlých listnatých lesoch^[2]). Vždy rastie v jeseni, najskôr v septembri, za priaznivých podmienok až do decembra a často ju môžeme zbierať aj v miernej zime (na takých miestach, kde v tom čase iné hodnotnejšie huby skoro nerastú ^[3]). Plodnice rastú v skupinách, často v čarovných kruhoch, napr. pod ovocnými stromami. Mimo rastového obdobia signalizuje prítomnosť jej podhubia pás sýtozelenej vegetácie, najmä tráv, ktorý sa výrazne odlišuje od okolia.^[1] U nás je pomerne rozšírená.^[4]

Praktický význam

Je to lahodná jesenná huba, ktorú možno rozlične upravovať.^[4] Je vhodná do polievok, na vyprážanie, nakladanie do octového nálevu. Zúžitkovať možno aj zamrznuté plodnice, ak sa hneď spracujú.^[1]

Možnosť zámeny

Možnosť zámeny s nejakou jedovatou hubou je pre jej charakteristický tvar a farbu málo pravdepodobný. Mierne je jej podobná jedlá pôvabnica voňavá (Lepista irina), ktorá raste na vlhkých lúkach, v ovocných sadoch, ale niekedy aj v listnatých lesoch.^[4]

Galéria

mladšie plodnice
lupene huby
staršia plodnica

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 150.
↑ ^a ^b Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 202.
↑ Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 279.
↑ ^a ^b ^c Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 226.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pôvabnica dvojfarebná

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:150-1] Mirko Svrček, Bohumil Vančura. Huby. Bratislava : Príroda, 1987. 64-021-87. S. 150.

[:202-2] Aurel Dermek. Atlas našich húb. Bratislava : Obzor, 1983. 65-001-83. S. 202.

[:279-3] Antonín Příhoda. Hubárov rok. Bratislava : Príroda, 1973. 64-127-73. S. 279.

[:226-4] Aurel Dermek. Huby lesov, polí a lúk. Martin : Osveta, 1985. 70-003-85. S. 226.

[1]

[2]

[3]

[4]