Zelený odpad

Zelený odpad^[1][2] patrí medzi biologicky rozložiteľný odpad (tzv. BRO) produkovaný ľudskou činnosťou zo záhrad, lesov, parkov a lúk.^[1][2]

Zloženie

Ovocie a zelenina v koši

Ako zelený odpad sa označujú pokosené kvety a tráva, lístie a drevný odpad zo strihania a orezávania krovín a stromov, vypletá burina, zhnité ovocie a zelenina, piliny, drevná štiepka, hobliny, drevný popol či odpad vznikajúci pri chove zvierat (trus, hnoj).^[1][3][2] Tento biologický odpad patrí do biologického komunálneho odpadu zeleného.^[1] Triedený odpad však nesmie byť zhnitý.^[2]

Vplyv na životné prostredie

Biologický odpad je najčastejšie odkladaný vo voľnej prírode. Aj keď z pohľadu životného prostredia tvorí produkcia biologického odpadu časť prirodzeného cyklu prvkov (uhlíka, dusíka, síry, atď.), avšak vznik biologického odpadu antropogénnou činnosťou predstavuje environmentálnu záťaž, hlavne kvôli veľkému množstvu produkcie.^[1] Nahromadené množstvo zeleného odpadu sa potom často spaľuje.^[1]

Počas odstraňovania zeleného odpadu v domácnostiach, dochádza hlavne k páleniu tohto odpadu na záhradách, čo spôsobuje zaťaženie prostredia. V procese vzniká kvôli nedokonalému spaľovaniu dym, ktorý môže obsahovať škodlivé plyny:^[1]

• oxid uhoľnatý, ktorý môže spôsobovať udusenie,
• uhľovodíky, ktoré prispievajú k fotochemickému smogu,
• dechtové látky, ktoré môžu mať rakovinotvorné účinky,
• dioxíny, jedny z najnebezpečnejších karcinogénov.

Spracovanie

Správne by sa mal zelený odpad spracovať pomocou kompostovania, ktoré vyrieši viaceré problémy:^[1]

• Organická hmota v ťažkých pôdach zvyšuje pórovitosť, vzdušnosť, zlepšuje vodopriepustnosť a v ľahkých pôdach organická hmota naopak znižuje vodopriepustnosť a vysýchavosť pôdy.^[1]
• Humus zvyšuje odolnosť pôdy proti okysleniu, čo je dôležité v oblastiach postihnutými emisiami priemyselných činností. Živiny viazané v humuse sa uvoľňujú do pôdy postupne a tým zabezpečujú dlhodobú výživu rastlín.^[1]
• Znížením množstva odpadov sa znižujú náklady na jeho likvidáciu. Takisto je takto možné získať kvalitné hnojivo do záhrady.^[1]

Spaľovanie a skládkovanie

Existuje niekoľko dôvodov, prečo by sa zelený odpad nemal spaľovať alebo skládkovať:^{[chýba zdroj}

• Zelený odpad nepatrí na skládku, pretože spôsobuje klimatické zmeny a zaťažuje rozpočty samospráv občanov.
• Zelený odpad na skládke počas rozkladu produkuje skleníkové plyny.
• Odpad zo záhrad nepatrí ani do spaľovní, pretože v nádobách na smeti sa zmieša s komunálnym odpadom a keďže je vlhký, tak zhoršuje horenie v spaľovni. Skomplikuje tak nakladanie s odpadom a zvyšuje náklady.

Odvoz

Niektoré typy zeleného odpadu je nutné pred samotným odvozom upraviť, a to najmä kvôli ich veľkým rozmerom. Dôležité je zmenšenie objemu posekaním alebo polámaním, čím sa predíde rýchlemu zapĺňaniu zberných nádob. Na úpravu biologického odpadu, najmä v prípade konárov a tvrdších častí rastlín, sa používajú prenosné štiepkovače alebo drviče, ktoré uľahčujú prácu pri zmenšovaní objemu bioodpadu.^[1] V prípade zvozového zberu bioodpadu zeleného je vhodné konáre skrátiť na 1 m a previazať, čím sa uľahčí manipulácia pri zbere.

U ostatných druhov biologicky rozložiteľného odpadu nie je potrebné zmenšovanie. Listy zo stromov postačuje pohrabať a umiestniť na kopu. Podobne je to aj s ovocím, ktoré nebolo zozbierané a ktoré je vhodné pripraviť na kompostovanie. Na kompostovanie je vhodná rôznorodá zmes, ktorá sa pripravuje miešaním, aby sa dosiahla správna surovinová skladba, predovšetkým pomer uhlíka a dusíka.^[1]

Pri týchto činnostiach je zabezpečený mobilný odvoz bioodpadu nákladným autom, ktorý po dohode zabezpečí príslušná samospráva, v ktorej sa obytné domy nachádzajú. Na sústreďovanie vyseparovaného zeleného biologického komunálneho odpadu , sa používajú prispôsobené zberné nádoby. Nádoby sú tesné uzatvárateľné, aby nedochádzalo k úniku nepríjemného zápachu pri rozkladových procesoch, ale aj proti rozmnožovaniu nepríjemného hmyzu.^[1]

Referencie