A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rytón alebo rhyton (starogr. ῥυτόν) je typ starovekej nádoby.[1][2]
Rytón (mn. č. rytóny) bol zhotovený zvyčajne z keramiky, kovu alebo kameňa, v rôznych tvaroch. Štandardný (klasický) rytón má vrchnú časť v tvare lievika či pohára a spodnú v tvare zvieracej hlavy (protomé - druh ozdoby, ktorá má podobu zvieraťa alebo človeka[3]) s malým otvorom na konci. Hornú časť keramického rytónu vyrobili na hrnčiarskom kruhu a spodnú časť vo forme. Rytón mal zvyčajne len jedno ucho.[1] Rytón sa bežne, ale nesprávne nazýva aj ako roh na pitie, ktorý Gréci nazývali keras (starogr. κέρας). Starogrécky termín rytón bol v staroveku odvodený od slova rhysis - „tečúci“ (starogr. ῥύσις). V skutočnosti to dobre zodpovedá typickým znakom rytónov (najmä kovových) s malým otvorom na dolnom konci, z ktorých víno tieklo cícerkom (to potvrdzuje aj Athénaios[4]). Väčšina atických keramických rytónov so zvieracími hlavami však nemá túto dierku (ich staroveký názov nie je známy).[5] Rytón odborníci bez ohľadu na to, či má alebo nemá dierku, rozoznávajú aj podľa tvaru (pojem rhyton objasnil i americký archeológ Robert Koehl[6]).[7]
Na Kréte sa keramické i kamenné (hlavne z mramoru) rytóny (najmä kónického tvaru) vyrábali už v neskorominojskom období (cca medzi rokmi 1600 až 1450 pred Kr.) Zdobené boli reliéfnymi výjavmi alebo mali zoomorfnú podobu (napr. býčie hlavy). Niektoré boli zrejme pokryté plátkami zlata (pozlátené).[8] Ich výskyt však nebol obmedzený len na oblasť Egejského mora, vyrábali ho na veľkej ploche starovekej Eurázie, najmä od Perzie po Balkán. Najstaršie rytóny (štandardného tvaru) pochádzajú z Iránu, kde ich začali vyrábať už 2. polovici 2. tisícročia pred Kr. (za čias Achajmenovcov sa vyrábali aj honosné rytóny z drahých kovov). Ich forma sa zrejme vyvinula z rohov na pitie (poznali ho pastieri, zvierací roh bol v stepi bez stromov jedinou ľahko dosiahnuteľnou surovinou) v Eurázii rozšírených už od praveku (spodnú časť rohu ozdobili najčastejšie protomom, vyrezávanou prednou časťou zvieraťa).[9]
Typologická klasifikácia rytónov, ktorú spracoval Robert Koehl, je podľa tvarov rozdelená na 4 základné typy (I, II, III, IV).[10]
Trieda typu I zahŕňa rytón figurálny (zoomorfný), rytón v tvare hlavy a v tvare džbánu (rytón v tvare džbánu nie je figurálny, na ramene má reliéfnu ozdobu). Jedinou triedou, ktorá sa uvádzala v predchádzajúcich štúdiách, bola figurálna. Prvým učencom, ktorý identifikoval súčasnú triedu figurálneho typu I a roztriedil ich z hľadiska tvarov bol nemecký archeológ Georg Karo (v roku 1911). Po Karovi na týchto prácach pokračovali E. Buschor (1919), M. I. Maksimova (1927), A. Evans (1921 – 1935), G. Hafner (1943), K. Tuchelt (1962), B. Ottová (1980), E. B. Millerová (1984), M. Guggisherg (1996) a ďalší.[10][11]
Trieda typu II sa delí na rytón v tvare hrušky, gule, v tvare alabastronu, vajca, v tvare hlavy a na rytón figurálny. Táto skupina má vo väčšine vyššie hrdlá s ústím lievikovite roztvoreným.[10]
Trieda typu III zahŕňa rytón figurálny, rytón v tvare hlavy,rytón v tvare hrušky, kužeľa (kónický) a rytón v tvare alabastronu. Vyznačujú sa hlavne kratším krkom a širším primárnym otvorom.[10]
Trieda typu IV zahrňa figurálny rytón, rytón v tvare hlavy, džbánu, hydrie, čaše, misky a mnohé iné.[10] Niektoré z nich sú rozdelené do podtried. Predtým si vedci napr. mysleli, že nádoby identifikované ako podtrieda čaše rytónu typu IV sú „kvetináče“, kvôli malej dierke v základni a častým kvetinovým dekoráciám. Tieto rytóny sú však nielen príliš malé na to, aby v nich mohli byť umiestnené rastliny, ale aj ich sekundárne otvory sú malé na odvodnenie pôdy.[11] Ich primárny otvor je široký (tie, ktoré majú úzky primárny otvor, sa označujú ako typ I). Robert Koehl identifikoval rytón typu IV hydria, ktorý má tiež sekundárny otvor.[12]
Štandardný rytón sa v Grécku objavuje až v 5. stor. pred Kr.[13] Bol zdobený hlavne červenofigúrovou technikou a mal tvar rôznych zvieracích hláv: býkov, kancov, somárov, kôz, koní atď. Niekedy napr. jedna polovica hlavy stvárňuje kanca a druhá psa, čím sa vytvára tzv. „duo-figurálny rytón“. Človek bol stvárnený menej, známy je napr. rytón s hlavou černocha, mladíkom napadnutým krokodílom, grotesknou hlavou starého muža a iné.[5] V niektorých prípadoch môžu byť dve hlavy umiestnené vedľa seba („janiform“). Zdá sa, že gréckych hrnčiarov (hlavne v Aténach) inšpirovali rytóny vyrobené na Blízkom východe, kde sa tento tvar už vyrábal niekoľko storočí. V mnohých prípadoch hlava zvieraťa nemá otvor (v týchto príkladoch sa nádoba používala skôr ako šálka).[2]
-
Typ I, figurálny (v tvare ježa)
-
Typ II, (piriform), v tvare hrušky
-
Typ III, (conical) v tvare kužeľa
-
Typ IV, v tvare hydrie
-
Apúlsky červenofigúrový rytón v tvare kravskej hlavy, 4. stor. pred Kr.
-
Apúlsky červenofigúrový rytón v tvare hlavy černocha, cca 320 pred Kr.
-
Rytón v tvare falusu, 3. stor. pred Kr., Archeologické múzeum v Pelle
-
Etruský červenofigúrový rytón (hlava Charóna, etrusky Charun), 4. stor. pred Kr.
-
Rytón zo zlata (z čias Achajmenovcov), 5. stor. pred Kr.
-
Iránsky rytón s protomé v tvare kozorožca, cca 4. – 2. stor. pred Kr.
-
Kónické rytóny z Nafplia, cca 1500 – 1450 pred Kr.
-
Mykénsky bronzový rytón v tvare býčej hlavy, je pozlátený a intarzovaný polodrahokamami, 16. stor. pred Kr.
Referencie a bibliografia
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 380.
- ↑ a b Oxford, Classical art research centre, Rhyton, head-vase and figure-vase
- ↑ Alexandra Alexandridou. The Early Black-Figured Pottery of Attika in Context (c. 630-570 BCE). Leiden : BRILL, 2010. ISBN 978-90-0418-604-0. S. 75.
- ↑ Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 11,496-497.
- ↑ a b Andrew J. Clark, Andrew Clark, Sir, Maya Elston, Mary Louise Hart. Understanding Greek Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2002. ISBN 978-08-9236-599-9. S. 142.
- ↑ Joan Aruz, Sarah B. Graff, Yelena Rakic. Cultures in Contact. New York : Metropolitan Museum of Art, 2013. ISBN 978-15-8839-475-0. S. 16.
- ↑ Maxwell George Kanowski. Containers of Classical Greece. St. Lucia : University of Queensland Press, 1984. ISBN 978-07-0221-744-9. S. 133.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 394-395.
- ↑ Muhammad A. Dandamaev, Vladimir G. Lukonin. The Culture and Social Institutions of Ancient Iran. Cambridge : Cambridge University Press, 2004. ISBN 978-05-2161-191-6. S. 84-86.
- ↑ a b c d e Robert B. Koehl. Aegean Bronze Age Rhyta. Philadelphia : INSTAP Academic Press, 2006. ISBN 978-19-3153-416-1. S. 13-54.
- ↑ a b Philip P. Betancourt, Michael C. Nelson, Hector Williams. Krinoi Kai Limenes. Philadelphia : NSTAP Academic Press, 2007. ISBN 978-19-3153-422-2. S. 187.
- ↑ Frank Carpentier. Excavations at Sissi II. Louvain-la-Neuve : Presses universitaires de Louvain, 2017. ISBN 978-28-7558-541-7. S. 186.
- ↑ Demosthenes. Demosthenes, Speeches 20-22. Austin : University of Texas Press, 2010. ISBN 978-02-9279-413-9. S. 143.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rytón
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Óon
Č’
Črpák
Šejker (koktail)
Ťüe
Alabastron
Amfora
Amforiskos
Amis (keramika)
Arybalos
Askos
Bolsal
Chernibeion
Chous
Chytra
Dewarova nádoba
Dinos
Epichysis
Epinétron
Eschara
Exaleiptron
Fang-i
Fialé
Formiskos
Fu (predmet)
Guttus
Holmos (pohár)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk