Zápal vonkajšieho zvukovodu (Otitis externa), občas aj plavecké ucho patrí k častým a bolestivým ochoreniam vonkajšieho ucha. Najčastejšie je spôsobený baktériami, menej často vírusmi a mykózou. Medzi mikroorganizmy, ktoré vyvolávajú zápaly vonkajšieho zvukovodu patrí Haemophilus influenzae, Streptococcus, Staphylococcus, Pseudomonas aeruginosa, E. coli, Proteus mirabilis, ďalej vírusy vyvolávajúce chrípku, herpetické vírusy a kvasinky, najčastejšie Aspergilus niger, flavus, fumigatus.^[1]

Vyskytuje sa u všetkých vekových skupín. Pacienti si toto ochorenie často zamieňajú so zápalom stredného ucha. Na rozdiel od zápalu stredného ucha je zápal vonkajšieho zvukovodu:

• lokalizovaný v ušnom kanáli pred bubienkom
• vyskytuje sa častejšie v lete alebo pri vodných aktivitách
• nebýva sprevádzaný infekciami horných dýchacích ciest ani teplotami
• typická je bolesť objavujúca sa pri žuvaní a pri ťahu na boltec^[2]

Rozlišuje sa zápal akútny (trvajúci menej ako 6 týždňov) a chronický (trvajúci dlhšie ako 3 mesiace), infekčný a neinfekčný. Podľa rozsahu potom ohraničený a difúzny.^[3]

Predispozícia pre vznik zápalu vonkajšieho zvukovodu

• Porušenie celistvosti kože a mikrotraumatizácie pri čistení ucha – vonkajší zvukovod (auris externa) je vystlaný kožou s mazovými žľazami, ktoré produkujú ušný maz, ten prirodzeným spôsobom viaže odumreté bunky, nečistoty a zbavuje sa ich samočistiacim mechanizmom.  A tak ho nie je potrebné inak odstraňovať. Pri snahe o jeho odstránenie môže ľahko prísť k porušeniu kože zvukovodu, čím sa otvorí cesta na prienik choroboplodných zárodkov a vznikne zápal. K poraneniu kože vonkajšieho zvukovodu môže prísť nie len pri neopatrnom čistení (napr. vatovou tyčinkou), prichádza k nemu aj  pri úrazoch alebo bodnutí hmyzom. Poranenie zvukovodu hrozí tiež pri používaní ušných sviečok.^[4]
• Zvýšená vlhkosť vzduchu - zápal vonkajšieho zvukovodu sa na rozdiel od zápalu stredného ucha vyskytuje prevažne v letných mesiacoch. Najčastejšou príčinou býva nadmerná vlhkosť v uchu, ktorá zvyčajne vzniká v dôsledku kúpania. Obzvlášť stojatá voda môže obsahovať škodlivé mikroorganizmy, ktoré patria medzi najrizikovejšie faktory vzniku zápalu. Niekedy sa preto zápal vonkajšieho zvukovodu označuje ako „plavecké ucho“.
• Narušenie ochrannej kožnej bariéry pri dermatologických ochoreniach, napr. psoriáza, pacienti trpiaci rôznymi dermatitídami a ekzémami, sú na vznik tohto ochorenia náchylnejší.
• Zúženie zvukovodu kostnými výrastkami vo vnútornej časti vonkajšieho zvukovodu.
• Používanie kozmetických prípravkov zvyšujúcich pH kože.^[5]

Diagnóza

Diagnózu určuje lekár na otorinolaringológii (ORL) a to na základe symptómov a prevedeného vyšetrenia pomocou otoskopu.

Liečba

U väčšiny zápalov vonkajšieho zvukovodu ide iba o lokálnu liečbu, ktorá spočíva v toalete (výplachu) zvukovodu a odstránení detritu (odumretých buniek a ich zvyškov), úprave pH, redukcii zápalového opuchu lokálnymi kortikosteroidmi, v aplikácii antibakteriálnych ušných kvapiek alebo antimykotických mastí. Celkové antibiotiká sa zvyčajne nepredpisujú, iba pokiaľ sa zápal šíri do okolia alebo u rizikových pacientov. Analgetiká na tlmenie bolesti sú spravidla predpisované vždy.^[6] Počas liečby je potrebné ucho chrániť pred vodou. ^{[2] [7]} Tomuto ochoreniu možno predchádzať správnou ušnou hygienou.^[8]

Referencie