Tento článok urgentne potrebuje úpravy a/alebo aspoň základné rozšírenie. Pomôž Wikipédii tým, že ho vhodne vylepšíš, alebo rozšíriš. Pozri si kritériá na minimálny článok, inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku. Neodstraňuj túto šablónu ak nedošlo k podstatnému vylepšeniu článku. Ak si článok založil, odstránenie šablóny prenechaj inému redaktorovi. Ak nebude tento článok do 14 dní prijateľne upravený, bude pravdepodobne zmazaný. Preto buďte pri úprave smelí! Dátum označenia je 4. 7. 2023, k zmazaniu dôjde 18. 7. 2023. Ak si umiestnil/a túto šablónu do článku, vyhľadaj autora v histórii článku a vlož na jeho diskusnú stránku oznam: {{Urgentne upraviť autor|Anton Rusina}}--~~~~

MUDr. Anton Gabriel Rusina OFM (nar. 15. februára 1944 v Nitre, zom. 25. júla 2020 vo Fürthe v Bavorsku) bol zubným lekárom, františkánskym kňazom a diplomovaným teológom.

Rodina

Anton Gabriel Rusina sa narodil 15. februára 1944 v Nitre. Obaja rodičia boli pedagógovia. Matka Gabriela, rod. Popperová, bola učiteľkou na základnej škole a otec Anton Rusina učil na gymnáziu latinčinu a dejepis. V rodine vyrastal so svojou milovanou mladšou sestrou Gabrielou, ktorá sa neskôr, inšpirovaná bratovým príkladom, stala lekárkou.

Štúdium a zamestnanie

V roku 1962 zmaturoval s vyznamenaním na gymnáziu v Šali. Pokračoval v štúdiu medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré úspešne ukončil doktorátom z medicíny. Potom pracoval ako zubný lekár v Kežmarku.

Svoje hudobné nadanie rozvíjal vo voľnom čase hrou na klavír alebo organ, maliarsky talent prejavil zas v portrétnej tvorbe. Namaľoval napríklad Alberta Schweitzera alebo Johanna Sebastiana Bacha, ktorého diela miloval.

Emigrácia a následný obrat

V roku 1981, keď mal 37 rokov, osem rokov pred Nežnou revolúciou, utiekol do Spolkovej republiky Nemecko. V Hamburgu požiadal o azyl a následne získal nemecké občianstvo. V Hamburgu sa usadil a tam naďalej vykonával svoje povolanie zubného lekára. Čoskoro si osvojil nemčinu natoľko, že bola bezchybná a bez prízvuku. Popri tom využil svoju výbornú znalosť poľštiny v rámci programu Polenhilfe, do ktorého sa zaangažoval prostredníctvom jednej hamburskej farnosti. Treba dodať, že rovnako dobre, slovom aj písmom, ovládal aj maďarčinu.

V polovici 80. rokov sa dozvedel, že františkánska rehoľa v Mníchove otvára noviciát. Cítil sa byť povolaný, preto všetko, čo mal, rozdal, aj svoje lekárske prístroje. Takto vstúpil do františkánskej rehole a prijal rehoľné meno Anton. Na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Ludwiga Maximiliána v Mníchove vyštudoval katolícku teológiu. V tých rokoch bol v kontakte so slovenským teológom a filozofom Antonom Hlinkom, ktorý v Mníchove pracoval ako redaktor slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa. Štúdium úspešne ukončil v roku 1991 diplomovou prácou s názvom Die kirchlichen Verhältnisse der Slowakei in der Epoche des Zweiten Weltkrieges (slovenský preklad: Cirkevné pomery na Slovensku počas 2. svetovej vojny). Kňazské svätenie prijal z rúk misonárskeho biskupa z mesta Concepción v Bolívii Eduarda Antonia Bösla OFM dňa 19. júla 1992 v Ambergu.

Ako uznávaný a obľúbený františkán pôsobil na viacerých miestach v Bavorsku, napr. v kláštornom kostole sv. Ľudovíta v Norimbergu (Klosterkirche St. Ludwig in Nürnberg). Tam viedol Mariánsku kongregáciu, vyučoval tiež katolícke náboženstvo na základnej a strednej škole. Pre svoje autentické a inšpiratívne kázne bol vyhľadávaným kňazom.

V rokoch 1995 – 1998 pôsobil ako gvardián františkánskeho kláštora v Bratislave, kam ho vyslala jeho bavorská františkánska provincia. V tejto funkcii s veľkým nasadením i úspechom viedol príkladnú obnovu bratislavského františkánskeho kostola. V tomto chráme každú nedeľu počas omše o 12. hodine, na ktorú sa schádzal tak veľký počet veriacich, že zaplnil kostol do posledného miesta, odzneli jeho dychtivo očakávané kázne. V nich ohlasoval evanjelium ako radostnú zvesť v pravom zmysle slova. Jeho teológia stála na presvedčení, že „Boh je láska“. Potom neprekvapí, že prvá z jeho publikovaných kázní začína slovami: „Pre Boha som dôležitý“. Páter Anton posilňoval presvedčenie, že „človek nemôže padnúť hlbšie ako do Božích rúk“ alebo, vyjadrené inými slovami, „aj ten najväčší hriešnik nájde milosť u Boha“. Zdôrazňoval, že cieľ pozemského života každého človeka sa nachádza v nebeskom kráľovstve.

Bol charizmatickým, nadaným dušpatierom, obdareným veľkým psychologickým talentom, ktorému sa veľa veriacich vďačne zverilo do duchovného vedenia. Popri tom on sám vždy zostával skromne v úzadí. Otvorený svetu reprezentoval už vtedy, rovnako ako aj dnes, pokrokovú teológiu.

Nové obdobie života

Dňa 24. novembra 1998 sa doktor Anton Rusina oženil s evanjeličkou Ilse Schüleinovou, učiteľkou latinčiny a francúzštiny na gymnáziu v Norimbergu. Manželia prežili spolu takmer 22 rokov vo Fürthe v Bavorsku. Bolo to veľmi šťastné manželstvo, spočívajúce v hlbokom súznení duší. Nech sa ho ktokoľvek spýtal, ako mohol zanechať svoje kňazstvo, jeho odpoveď bola vždy tá istá: „Pretože Boh je láska“.

Obaja manželia dôsledne prečítali desaťzväzkovú Zločinnú históriu kresťanstva (nem. originál Kriminalgeschichte des Christentums ) nemeckého autora Karlheinza Deschnera. Anton Rusina sa popri tom venoval štúdiu filozofie, intenzívne sa zaoberal astronómiou a astrofyzikou, pravidelne sledoval televízne programy Haralda Lescha.

Manželia spolu precestovali Slovensko a po stopách Goetheho, Schillera, Bacha či Luthera aj východné nemecké spolkové krajiny. Spájala ich láska ku klasickej hudbe aj každoročné návštevy hudobného festivalu v Bayreuthe (Bayreuther Festspiele).

Anton Gabriel Rusina bol empatický aj ako zať doktora medicíny Richarda Schüleina a jeho manželky Edith Schüleinovej. Staral sa o nich až do ich smrti v roku 2006 a 2007. Bol vynikajúci kuchár rovnako ako záhradník. Vo svojej podstate bol šetrným, skromným, vo svojom srdci pokorným a láskavým človekom, vždy duchaplný, seriózny, tolerantný, ale aj veselý a so zmyslom pre humor. Znalosť sveta a rozhľadenosť mu pomohli vybudovať skutočný šťastný domov, súkromný paralelný vesmír.

Anton Gabriel Rusina zomrel 25. júla 2020 na klinike vo Fürthe. Pochovaný je na Mestskom cintoríne vo Fürthe. Kresťanský pohreb viedol jeho priateľ, evanjelický farár Rainer Mederer.

Diela

• Anton Rusina, Die kirchlichen Verhältnisse der Slowakei in der Epoche des zweiten Weltkrieges. Diplomová práca. München : Katholisch-Theologische Fakultät, Ludwig-Maximilians-Universität, 1991.
• Anton Rotzetter, Obdivuhodne vás stvoril. Z nemeckého originálu Wunderbar hat er euch erschaffen preložil P. Anton Rusina OFM a Eleonóra Valová. Bratislava : Vydavateľstvo Serafín, 1996. ISBN 80-85310-67-8
• Anton Rusina, Pre Boha som dôležitý. Kázne prednesené vo františkánskom kostole v Bratislave v rokoch 1995 až 1998. Bratislava; Nové Zámky : vlastným nákladom, 2023. ISBN XXX-XXXX-XXX

Externé odkazy

• www.gottbinichwichtig.eu

Kázne Anton Rusinu prednesené vo františkánskom kostole v Bratislave v rokoch 1995 až 1998, tu na stiahnutie v nemeckom preklade Andrey Bartelovej, ktorá pracovala na objednávku prekladateľskej agentúry Cengolio Translations UG, Rankestraße 26, 10789 Berlín, Nemecko (www.cengolio.com).

• www.prebohasomdolezity.eu

Kázne Anton Gabriela Rusinu prednesené vo františkánskom kostole v Bratislave v rokoch 1995 až 1998, tu na stiahnutie v pôvodine.

Zdroj

Biografia vznikla na základe spomienok a informácií od rodinných členov a pozostalých Antona Rusinu.