A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pozorovacie dáta Epocha J2000 | |
---|---|
Súhvezdie | Škorpión |
Rektascenzia | 16h 29m 24s |
Deklinácia | -26° 25′ 55″Súradnice: 16h 29m 24s; -26° 25′ 55″ |
Zdanlivá magnitúda (V) | 1,22-1,31/6,8 |
Spektrálne charakteristiky | |
Spektrálny typ | M1.5Iab-b / B2.5V |
U-B farebný index | 1,34 |
B-V farebný index | 1,87 |
R-I farebný index | - |
Typ premennosti | LC-typ |
Astrometria | |
Radiálna rýchlosť (Rv) | −3,4 km/s |
Vlastný pohyb (μ) | RA: −10,16 mas/r Dek.: −23,21 mas/r |
Paralaxa (π) | 5.40 ± 1.68 mas |
Vzdialenosť | približne 600 ly (približne 190 pc) |
Absolútna magnitúda (MV) | −5,28 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Hmotnosť | 15-18 M☉ |
Polomer | 700 R☉ |
Svietivosť | 65 000 (bolometric) L☉ |
Teplota | 3 500 K |
Metalicita | - |
Rotácia | - |
Vek | - rokov |
Iné označenia | |
Databázové referencie | |
SIMBAD | dáta
|
Antares (gr. anti Ares = proti Marsu), Vespertilio (lat. netopier) alebo Alfa Scorpii (α Sco/α Scorpii) je najjasnejšia hviezda v súhvezdí Škorpión a jedna z najjasnejších hviezd na nočnej oblohe. Zriedkavejšie sa pre túto hviezdu používa aj staroarabský názov Kalb al Akrab („srdce Škorpióna“), pretože v obrazci Škorpióna naozaj tvorí jeho srdce.
Spolu s hviezdami Aldebaran, Spika a Regulus patrí medzi 4 najjasnejšie hviezdy v blízkosti ekliptiky, podľa ktorých sa kedysi delil rok na štyri ročné obdobia. Podobne sfarbený Aldebaran sa nachádza takmer na opačnej strane zvieratníka.
Antares je veľmi jasná hviezda (15. najjasnejšia na oblohe) a má výraznú červenú farbu. Z toho pochádza aj jeho názov Anti – proti, Ares – Mars, čiže „proti Marsu“, s ktorým môže súperiť svojou jasnosťou a červenou farbou. Od planéty Mars je ho možné rozlíšiť vďaka tomu, že v strednej Európe sa Atnares nachádza aj pri hornej kulminácii veľmi nízko nad obzorom, a preto intenzívne bliká, čo skutočný Mars nikdy nerobí.
Antares je jedna z najväčších hviezd viditeľných na oblohe voľným okom. Tento červený nadobor má priemer 600-krát väčší, než je priemer Slnka (niekde sa udáva aj 700-krát väčší priemer). Jeho skutočný priemer sa nedá presne určiť, lebo všetky hviezdy vďaka ich obrovskej vzdialenosti vnímame vždy ako body. V prípade hviezdy Antares bol jeho uhlový priemer určený pri jeho zákryte Mesiacom. Antares je od nás viac než 500 svetelných rokov vzdialený, pričom aj presné určenie jeho vzdialenosti je zložité. Jeho povrchová teplota je však veľmi malá, len okolo 3 500 K, a jeho hmotnosť je „len“ 10 až 15-násobok hmotnosti Slnka. Z tohoto dôvodu je stredná hustota tejto hviezdy iba 0,000011 g/cm3, čo je hustota miliónnásobne menšia než hustota vody. Dalo by sa takmer povedať, že povrchové vrstvy hviezdy prechádzajú postupne do medzihviezdneho prostredia.
Je to polopravidelná premenná hviezda meniaca zdanlivú jasnosť od 1,22m do 1,31m v perióde 1 733 d. Patrí do spektrálneho typu Ml, triedy svietivosti Ia. Tento červený obor má svietivosť 65 000-násobne väčšiu ako Slnko. Jeho sprievodca, hviezda 2-násobne väčšia ako Slnko, zdanlivej jasnosti 6,8m, spektrálneho typu B4, je na oblohe od neho vzdialený 3,4". Na ich rozlíšenie potrebujeme ďalekohľad s priemerom objektívu aspoň 15 cm. Sprievodca obehne hlavnú zložku raz za približne 853 rokov.
Galéria
-
Porovnanie veľkosti Antara so Slnkom
-
Hmlovinový komplex okolo hviezdy Ró Ophiuchi, ktorý zasahuje až do okolia Antaru - najjasnejšej hviezdy tejto snímky. Priamo nad ňou si možno všimnúť aj vzdialenú guľovú hviezdokopu Messier 4
-
Hrubá rekonštrukcia povrchových štruktúr hviezdy Antares interferometrom ďalekohľadov sústavy Very Large Telescope
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
26 Draconis
36 Ursae Majoris
37 Phoenicis
56 Andromedae
61 Cygni
70 Ophiuchi
83 Leonis
85 Pegasi
Acamar
Achird
Acubens
Adara
Alfa Circini
Alfa Doradus
Alfa Fornacis
Alfa Muscae
Alfa Reticuli
Algiedi
Algorab
Almaaz
Alpheratz
Alpherg
Alrai
Alrischa
Alschain
Altais
Alula Borealis
Al Tarf
Antares
Arkab
Arrakis
Athebyne
Auva
Beta Hydrae
Betria
Cih
Cor Caroli
Delta Cephei
Denebola (hviezda)
Deneb Algiedi
Diadém (dvojhviezda)
Dvojhviezda
Epsilon Reticuli
Epsilon Tauri
Etamin
Eta Carinae
Gacrux
Gama Leporis
Gama Volantis
Gemma
Gliese 229
Gliese 250
Gliese 420
Gliese 428
Gliese 505
Gliese 528
Gliese 611
Gliese 623
Gliese 777
Gravitačná vlna
Groombridge 1830
Groombridge 34
HD 38529
Heka
Homam
HR 159
HR 7162
IC 1
Kontaktná dvojhviezda
Ksí Bootis
Ksí Bootis
Lambda Arietis
Lambda Arietis
Lambda Aurigae
Lambda Aurigae
Lambda Serpentis
Lambda Serpentis
Lambda Tauri
Lambda Tauri
Levia hriva
Levia hriva
Luyten 726-8
Luyten 726-8
Marsik
Marsik
Menkalinan
Menkalinan
Menkar
Mesarthim
Mesarthim
Mirach
Mirach
Muscida
Muscida
NGC 18
NGC 18
NGC 1995
NGC 1995
NGC 30
NGC 30
NGC 3000
NGC 3000
NGC 32
NGC 32
NGC 33
NGC 44
NGC 44
NGC 7804
NGC 7804
NGC 8
NGC 8
Pí Puppis
Pí Puppis
Peacock
Peacock
Phact
Phact
Porrima
Porrima
Prokyón
Prokyón
PSR 1913+16
PSR 1913+16
PSR B1620-26
PSR B1620-26
Rastaban
Rastaban
Ras Alhague
Ross 614
Ross 614
R Hydrae
R Hydrae
Sírius
Sírius
Sabik
Sabik
Sheliak
Sheliak
Situla
Situla
Spektroskopická dvojhviezda
Spektroskopická dvojhviezda
Subra
Subra
Talitha Australis
Talitha Australis
Tau1 Eridani
Tau1 Eridani
Tau Bootis
Tau Bootis
Tejat Posterior
Tejat Posterior
Tesná dvojhviezda
Tesná dvojhviezda
Theta Ursae Majoris
Theta Ursae Majoris
Thuban
Thuban
Tyl
Tyl
Upsilon Carinae
Upsilon Carinae
Upsilon Carinae
Urodelus
Urodelus
Urodelus
V838 Monocerotis
V838 Monocerotis
V838 Monocerotis
Viacnásobná hviezda
Wasat
Wasat
Wasat
WNC4
WNC4
WNC4
Wolf 424
Wolf 424
Wolf 424
Ypsilon Andromedae
Ypsilon Andromedae
Ypsilon Andromedae
Zeta Herculis
Zeta Herculis
Zeta Herculis
Zubenelgenubi
Zubenelgenubi
Zubenelgenubi
Zubenelhakrabi
Zubenelhakrabi
Zubenelhakrabi
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk