Apercepcia (z lat. ad – k, lat. perceptio – vnímanie) je závislosť každého nového vnemu od predchádzajúcej životnej skúsenosti človeka a od jeho psychického stavu v momente vnímania. Ide o psychické procesy na vyššej úrovni ako pri percepcii. Je to proces, pri ktorom sa človek zmocňuje nielen zmyslovej podoby diela, ale preniká aj do jeho obsahu. V apercepčnom procese rozoznávame dva základné módy vnímania:

• 1. Pozorovanie – sledovanie (vnímanie) už známeho alebo ešte neznámeho diela, jeho tektoniky, vnútornej štruktúry (melódia, harmónia, nástroje, časti a pod.). Tento spôsob pozorovania, táto určitá vlastnosť indivídua ako zmysel pre mieru pozorovania nám môže pomôcť preniknúť k obsahu diela, ale nie dostačujúco.
• 2. Vžívanie sa do hudby – poeticky povedané, nechávame sa umením (hudbou) opájať, strhnúť, uniesť, ponoríme sa do neho a pod (napr. stelesnenie hudby pohybovým stvárnením, interpretovaním skladby ktorú dôverne poznáme a pod.).

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.