A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arogancia alebo nadutosť alebo domýšľavosť alebo spupnosť je negatívna charakterová vlastnosť alebo spôsob komunikácie. Možno ju považovať za kombináciu prílišného osobného egoizmu spojeného so závisťou.
Vrodená arogancia
Vrodená arogancia sa vysvetľuje rôzne. Psychoanalytik Sigmund Freud ku koncu svojho života tvrdil, že „…ľudia čerpajú z dvoch základných zdrojov energie, ktorými sú životodarné a rozkoš sa usilujúce libido a thanatos, čo je deštruktívny inštinkt smrti.“ Podľa Freuda vedú k zrejmým rozporom v ľudskom chovaní práve konflikty vyvolané týmito dvoma energiami. Agresivitu vysvetľoval deštruktívnou energiou prúdu thanatos.
V roku 1950 prišiel Konrad Lorenz s názorom, že arogancia je dôsledkom vrodených, genetických faktorov, ktoré vyvolávajú automatické nepriateľské reakcie namierené proti druhým. Na základe etologických štúdií vtákov a rýb sa Lorenz domnieva, že agresívna energia sa v jedincoch hromadí, až kým sa nestane niečo, čo spustí jej uvoľnenie. Spúšťačom je často nejaké výhražné gesto, napríklad nepriateľský pohľad alebo prekročenie hraníc osobného teritória. Podla Lorenza sa agresivita v jedincovi hromadí, ako keď nejaká kvapalina vteká do nádrže. Keď hladina príliš narastie, arogancia pretečie. Preto sa domnieva, že by spoločnosť mala poskytovať svojim členom možnosť ako zo seba agresivitu a aroganciu bezpečne dostať, napríklad prostredníctvom agresívnych športov. Veľmi známym a populárnym sa stal Lorenzov model. Táto teória nie je však dostatočne doložená dôkazmi, pretože iné štúdie dokázali pravý opak. Respondenti, ktorí dostali príležitosť uvoľniť zo seba agresivitu napríklad napadnutím druhého človeka, nezaznamenali pokles ale naopak vzostup agresívnej energie.
Hypotéza agresia – frustrácia
V roku 1939 navrhol John Dollard a jeho kolegovia kvôli zrejmej nelogickosti v ľudskej agresivite iné vysvetlenie: K arogantnému správaniu v komunikácii s inými ľudmi prichádza vtedy, keď sme frustrovaní vo svojich snahách dosiahnuť nejaký cieľ alebo uspokojiť nejakú potrebu. Teda ak máme uspokojené svoje základné potreby a darí sa nám dosiahnuť svoje cieľe, nejednáme s okolitými ľudmi arogantne. Z toho vyplýva, že prirodzený stav ľudských bytostí je ne-arogantný.
To, že sme vo svojej snahe niečo dosiahnuť frustrovaní, môže byť spôsobené napríklad aj bežnými spoločenskými konvenciami, čo predstavuje aj obyčajné dlhé čakanie v rade na lístok na vlak. Podľa tejto teórie ľudská arogancia a agresivita vzniká, keď sme deprimovaní a pod stresom a snažíme sa dosiahnuť čo i len bežné každodenné cieľe.
J. Dollard a jeho kolegovia aroganciu formulovali veľmi jasne. Frustrácia vždy vedie k arogancii. Táto myšlienka bola však aj kritizovaná; iní tvrdia, že ľudia na frustráciu pri úsilí niečo dosiahnuť reagujú rôznymi spôsobmi. Niektoré reakcie sú arogantné, iné však môžu byť pasívnejšie až pasívne. Martin E.P. Seligman tvrdí, že stála frustrácia vedie k pasívnemu stavu, ktorý pomenoval naučená bezmocnosť, a ktorá podľa neho vedie k depresii.
Arogancia ako naučené správanie
Albert Bandura predpokladá, že arogancia je naučiteľná. Ľudia sa správajú arogantne pretože sa naučili, že sa im to môže vyplácať. Dá sa to naučiť v detstve na základe vlastných skúseností alebo jednoducho pozorovaním druhých ľudí vo svojom okolí. Keď človek jedná s niekým arogantne a zistí, že jeho chovanie posilnilo účinok a dopomohlo mu k tomu aby dosiahol to, po čom túžil, predpokladá sa, že bude arogantne komunikovať aj ďalšíkrát. Podobný prípad je, ak človek vidí, že arogantné komunikovanie pomohlo niekomu inému niečo dosiahnuť. Človek si to takisto všíma a má tendenciu konať podobným spôsobom. Z tohoto všetkého vyplýva, že príklady správania, ktoré vidíme okolo seba významne ovplyvňujú aj naše správanie a komunikáciu s ľudmi, s ktorými prichádzame do styku.
Veľkým problémom je aj arogancia v televízii. Keďže dnes má televízny prijímač takmer každý, veľa detí trávi pred televíznou obrazovkou veľké množstvo času. Nakoľko sú deti veľmi ovplyvniteľné a sú v období, kedy sa formuje ich správanie, je veľmi pravdepodobné, že arogancia na ne veľkou mierou vplýva a deformuje slušnú a racionálnu komunikáciu aj v ich vyššom veku.
Arogancia ako kombinácia vplyvov
Niektoré štúdie dokazujú, že na aroganciu v rečovej a medziľudskej komunikácii ma veľký vplyv aj prostredie. Jedna zo štúdií tvrdí, že ľudská arogancia je väčšia v hlučnom prostredí ako v tichšom, ale dôležité bolo aj to, do akej miery môžu respondenti tento hluk ovplyvniť. Ďalší prieskum ukázal, že arogancia ľudí sa zvyšuje aj s narastajúcou teplotou. Ľudia sú agresívnejší, keď je im teplo.
D. Zillman tvrdí, že spoločným rysom týchto faktorov je, že zvyšujú vzrušenie. Pretože zlosť a iné silné emócie sú úzko spojené s fyziologickým vzrušením, môže vzrušený človek ľahko skĺznuť do hnevu a arogancie.
Pozri aj
Použitá literatúra
- ŠKVARENINOVÁ, Oľga. Rečová komunikácia. prvé vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1995. 165 s. ISBN 80-08-02228-0.
- HAYES, Nicky. Základy sociální psychologie. české vydání. Praha : Portál. s.r.o., 1998. 165 s. ISBN 80-7178-198-3.
- ŠKVARENINOVÁD, Oľga. Rečová komunikácia. druhé prepracované vydanie. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s.r.o., 2004. 278 s. ISBN 80-10-00290-9.
- BERNÁT, Libor. Základy komunikácie . 1.vydanie. Bratislava : Slovenská technická univerzita, 2007 . Dostupné z WWW: <https://sweb.mtf.stuba.sk>. ISBN 978-80-227-2594-1.
- KŘIVOHLAVÝ, Jaro. Jak si navzájem lépe porozumíme. vydání 1. Praha : Svoboda, 1988. 235 s.
- VYBÍRAL, Zbyněk. Psychologie lidské komunikace. vydání 1. Praha : Portál. s.r.o., 2000. 264 s. ISBN 80-7178-291-2.
- ŽIBRITOVÁ, Gabriela: Sociálna komunikácia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. 160 s.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Grafológia
Klamy
Kognitívna psychológia
Motivácia
Mozog
Neurofyziológia
Osobnosť
Personalistika
Ľudská osobnosť
Ľudské indivíduum
Ľudský faktor
Abnormálna reakcia (psychológia)
Adaptácia (psychológia)
Adaptačný syndróm
Administrácia
Adolescentné moratórium
Afekcia (psychológia)
Afekt
Afektivita
Afirmácia
Agovanie
Aha-zážitok
Akribofóbia
Akt (filozofia)
Amnézia
Analytická psychológia
Anamnéza (psychológia)
Animatizmus
Anima (Jung)
Apercepcia
Arogancia
Arteterapia
Aschov experiment
Asimilácia (Piaget)
Asociácia (psychológia)
Asociácia ideí
Asociačná psychológia
Asociačný zákon
Asocianizmus
Atychia
Audiovizuálny stimulátor
Autoanalýza
Biodromálna psychológia
Biopsychológia
Blud (psychiatria)
Bovaryzmus
Brainwashing
Charakter (výrazné vlastnosti)
Citlivosť (psychológia)
Citlivuškárstvo
Dôvera
Daseinsanalýza
Dešperát
Defektivita
Defektológia
Dejiny psychológie
Denné snenie
Deprivácia (psychológia)
Deskriptívna psychológia
Diferenciálna psychológia
Diskriminácia (znevýhodňovanie)
Dynamická psychológia
Efeminácia
Egocentrizmus
Egoizmus
Egotistickosť vedomia
Elektrin komplex
Emfáza
Emočná psychológia
Emocionálna inteligencia
Emocionálny kvocient
Empirická psychológia
Eneagram
Eriksonove fázy psychosociálneho vývoja
Eufória
Existenciálna analýza
Experimentálna psychológia
Extrovert
Fenoménové pole
Figúra (tvarová psychológia)
Figúra a pozadie
Flirtovanie
Forenzná psychológia
Foronómia
Génius
Generativizmus
Gestaltistická metodológia
Guľatý chrbát
Hľadanie psychoterapeutickej pomoci
Habituácia
Halucinácia
Hawthornský efekt
Hedónia
Hlbinná psychoterapia
Hrôza
Hraničná situácia
Hra (zábava)
Hrdosť
Humanistika (vedný odbor)
Hyperestézia
Hypnóza
Hypnológia
Ideálny objekt
Ideálny systém
Ideálny vzťah
Identita (psychológia)
Ilúzia
Imaginácia
Imprinting
Inšpirácia
Individuácia (psychológia)
Individuálna psychológia
Individuálny posun
Individualizácia
Indolencia (nedbalosť)
Infantilizmus (psychológia)
Intelektuál
Inteligenčný kvocient
Inteligencia
Inteligentný systém
Interpretácia diela
Intersubjektivita
Introvert
Intuícia
Involúcia (psychológia)
Každodenná skúsenosť
Kategoriologická reflexia
Kinestetický pocit
Klasifikácia vývinových porúch učenia
Klinická neuropsychológia
Kognitívna disonancia
Kognitívna psychológia
Komplex (psychológia)
Komunikácia (psychológia)
Konanie (činnosť)
Koncepcia ja
Konceptualizácia
Konekcionizmus
Konflikt
Konformizmus (psychológia)
Kreativita
Kvocient autistického spektra
Lož
Márnomyseľnosť
Malomyseľnosť
Manická nálada
Maslowova pyramída
Matrimoniológia
Mechanizmus úniku
Meditácia
Meditácia nahlas
Medziľudský vzťah
Medziosobnostný vzťah
Melanchólia
Mentálnosť
Mentalita
Metóda psychológie
Metapotreba
Mimika
Mlčanie
Moc (ovládanie)
Monománia
Morálne vedomie
Motivácia
Motivačná teória
Motivačno-hygienická teória
Mravné vedomie
Myšlienková činnosť
Myšlienková operácia
Nálada
Námesačníctvo
Náročná životná situácia
Názornosť
Nadšenie
Nadanie
Nadzmyslovosť
Napätie (psychológia)
Napodobovací pud
Napodobovanie
Narkománia
Nativizmus (psychológia)
Naučená bezmocnosť
Nazeravosť
Neúspešnosť
Nežičlivosť
Nebezpečné prenasledovanie
Nefelopsychóza
Neistota
Nekontrolovateľné myslenie
Nekrofília
Neobehaviorizmus
Neopsychoanalýza
Nervová činnosť
Neschopnosť
Nevedomie
Nevedomosť (neznalosť)
Neverbálna komunikácia
Nostalgia
Očný kontakt
Obranný mechanizmus
Obrazotvornosť
Obsah vedomia
Obsesia
Psychológia
Psychológia 19. storočia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk