A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Arteterapia (z lat. ars – umenie, gr. therapeia – liečenie, ošetrovanie) je liečba umením. Je to špeciálny druh psychoterapie, ktorý sa zameriava na rozvoj tvorivých schopností, citového vývinu a medziľudských vzťahov duševne, telesne alebo sociálne narušených jedincov. Termín v podobnom znení a význame (art's therapy) prvýkrát použil J.M.Charcot v 2. pol. 19 storočia (Hartl, P. – Hartlová, H. 2000).
Situácia na Slovensku
Na Slovensku je situácia ohľadne arteterapie pomerne nejednoznačná. Štatút arteterapeuta nie je jednoznačne oficiálne ustanovený a rovnako nie je zhoda ani v jej definícii.
Oskár Kadlec definuje arteterapiu ako „terapiu pôsobením umenia na estetické city u duševne chorých – jej zložkami sú napríklad muzikoterapia a biblioterapia, poetoterapia, príp. použitie kresby, psychodiagnostika a i. Používa sa skupinovo ale aj individuálne ako pomocná hodnotiaca metóda s obrazným vyjadrením psychického stavu a odreagovaním, príp. redefiníciou vlastnej situácie.“
E. Kolibáš podľa systému členenia rehabilitácie v psychiatrii zaraďuje arteterapiu do kategórie kultúrno-rekreačných činností. Má vychádzať z potreby aktívneho odpočinku a obsahovať aktivity zvyšujúce úroveň vedomostí chorého. Okrem arteterapie, ako využitia výtvarných činností, do tejto skupiny patrí i biblioterapia a muzikoterapia.
Štefan Vašek definuje arteterapiu nasledovne: „Arteterapia je liečebné využívanie rôznych výtvarných prostriedkov a činností. V širšom zmysle sa arteterapia stotožňuje s pojmom kultúrna terapia, v ktorej ide o uplatňovanie viacerých umeleckých výrazových prostriedkov v liečbe (hudby, dramatizácie a pod.). V užšom zmysle v arteterapii ide o využívanie špecifických výtvarných postupov, metód a techník, známych z psychoterapie. Arteterapia v užšom zmysle plní nielen podpornú úlohu pri aplikácii iných liečebných metód, ale u niektorých porúch a chorôb, najmä v detskom veku, môže byť aj nosnou terapeutickou metódou. V tretej rovine sa pojem arteterapia používa pri označení výtvarných činností v terapeuticko-výchovnom procese v prevýchove, penitenciárnej praxi, rehabilitácii atď.“[1]
Rozdelenie
L. Joanidis (1973) rozdeľuje arteterapiu na kreatívnu, integratívnu, činnostnú, projektívnu a sublimačnú. Z hľadiska cieľov použitia jednotlivých techník možno potom hovoriť o abreaktívnych, stimulačných, interakčných, komunikatívnych, imaginatívnych, tematických arteterapeutických technikách.
Priebeh
Arteterapeutické sedenia sa uskutočňujú vo dvojici, v skupinovej práci, v rodinnej psychoterapii a poradenstve. Vo dvojici môže ísť o samostatnú prácu klienta, pacienta, chovanca, alebo i tvorbu s terapeutom, resp. poradcom. V skupinách a rodinných aktivitách možno aplikovať techniky spoločenskej alebo individuálnej práce členov rodiny, resp. skupiny. Výtvarný proces a výtvarné produkty poskytujú predovšetkým významný diagnostický materiál. Arteterapeutický proces spočíva nielen v terapeutovej interpretácii a rozbore prác klienta, ale aj sám proces výtvarnej tvorby má liečebný a korektívny potenciál, môže podporovať kontakt s terapeutom, aktivizovať klienta a uľahčovať jeho sebavyjadrenie. V arteterapii sa môžu využívať kresebné testy, testy farieb a iné pôvodné psychodiagnostické metódy. Výber výtvarných techník vyplýva z celkovej východiskovej koncepcie aplikovanej terapie.[1]
Terapeutické smery
Ciele majú všetky terapeutické smery rovnaké, a to takpovediac veľmi zjednodušene – pomôcť klientovi. V spôsobe, akým mu pomáhať, sa už rozdeľujú na rôzne školy postavené na rozmanitých filozofických konceptoch. Najznámejšou vo svete a používanou asi najpočetnejšou skupinou terapeutov je arteterapia orientovaná psychoanalyticky. Psychoanalytický prístup vidí pôvod kreativity v osobnom konflikte. Takto orientovaní arteterapeuti zdôrazňujú význam raného detstva, sexuality a voľných asociácií. Psychické poruchy podľa nich vznikajú z nahromadeného napätia z nevyriešených konfliktov a frustrácie potrieb. Freudovi nasledovníci tento prístup ďalej rozvíjajú.
Veľmi rozšírenou je arteterapia vychádzajúca z analytickej psychológie C. G. Junga, ktorého filozofická koncepcia je postavená na pozorovaní archetypov – praobrazov, ktoré zohrávajú veľký význam v živote človeka. „Podľa neho je osobnosť človeka zložená z viacerých vrstiev, ktoré na seba pôsobia na troch úrovniach vedomia. Je to vedomie, osobné nevedomie a kolektívne nevedomie. Postupne sa vedomé a nevedomé vrstvy vedomia syntetizujú pomocou najdôležitejšieho archetypu – self – v procese uskutočňovania.“ (Šicková-Fabrici, 2002)
Jungiánski arteterapeuti používajú umenie ako prostriedok ku komunikácií s klientom.
Psychológ Alfred Adler inšpiroval vznik arteterapie na báze individuálnej psychológie.
I keď väčšina teoretických východísk súčasných arteterapeutov súvisí s modelmi jednotlivých psychoterapeutických škôl, že arteterapia nie je len jednou z foriem psychoterapie. V súčasnosti sa o autonómnom postavení arteterapie diskutuje. Arteterapia bola ovplyvňovaná všetkými známymi psychoterapeutickými smermi, ktoré v umení našli prostriedok vhodne dopĺňajúci terapiu.
Referencie
- ↑ a b Štefan Vašek a kolektív: Špeciálna pedagogika, terminologický a výkladový slovník (1994, s.18)
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Grafológia
Klamy
Kognitívna psychológia
Motivácia
Mozog
Neurofyziológia
Osobnosť
Personalistika
Ľudská osobnosť
Ľudské indivíduum
Ľudský faktor
Abnormálna reakcia (psychológia)
Adaptácia (psychológia)
Adaptačný syndróm
Administrácia
Adolescentné moratórium
Afekcia (psychológia)
Afekt
Afektivita
Afirmácia
Agovanie
Aha-zážitok
Akribofóbia
Akt (filozofia)
Amnézia
Analytická psychológia
Anamnéza (psychológia)
Animatizmus
Anima (Jung)
Apercepcia
Arogancia
Arteterapia
Aschov experiment
Asimilácia (Piaget)
Asociácia (psychológia)
Asociácia ideí
Asociačná psychológia
Asociačný zákon
Asocianizmus
Atychia
Audiovizuálny stimulátor
Autoanalýza
Biodromálna psychológia
Biopsychológia
Blud (psychiatria)
Bovaryzmus
Brainwashing
Charakter (výrazné vlastnosti)
Citlivosť (psychológia)
Citlivuškárstvo
Dôvera
Daseinsanalýza
Dešperát
Defektivita
Defektológia
Dejiny psychológie
Denné snenie
Deprivácia (psychológia)
Deskriptívna psychológia
Diferenciálna psychológia
Diskriminácia (znevýhodňovanie)
Dynamická psychológia
Efeminácia
Egocentrizmus
Egoizmus
Egotistickosť vedomia
Elektrin komplex
Emfáza
Emočná psychológia
Emocionálna inteligencia
Emocionálny kvocient
Empirická psychológia
Eneagram
Eriksonove fázy psychosociálneho vývoja
Eufória
Existenciálna analýza
Experimentálna psychológia
Extrovert
Fenoménové pole
Figúra (tvarová psychológia)
Figúra a pozadie
Flirtovanie
Forenzná psychológia
Foronómia
Génius
Generativizmus
Gestaltistická metodológia
Guľatý chrbát
Hľadanie psychoterapeutickej pomoci
Habituácia
Halucinácia
Hawthornský efekt
Hedónia
Hlbinná psychoterapia
Hrôza
Hraničná situácia
Hra (zábava)
Hrdosť
Humanistika (vedný odbor)
Hyperestézia
Hypnóza
Hypnológia
Ideálny objekt
Ideálny systém
Ideálny vzťah
Identita (psychológia)
Ilúzia
Imaginácia
Imprinting
Inšpirácia
Individuácia (psychológia)
Individuálna psychológia
Individuálny posun
Individualizácia
Indolencia (nedbalosť)
Infantilizmus (psychológia)
Intelektuál
Inteligenčný kvocient
Inteligencia
Inteligentný systém
Interpretácia diela
Intersubjektivita
Introvert
Intuícia
Involúcia (psychológia)
Každodenná skúsenosť
Kategoriologická reflexia
Kinestetický pocit
Klasifikácia vývinových porúch učenia
Klinická neuropsychológia
Kognitívna disonancia
Kognitívna psychológia
Komplex (psychológia)
Komunikácia (psychológia)
Konanie (činnosť)
Koncepcia ja
Konceptualizácia
Konekcionizmus
Konflikt
Konformizmus (psychológia)
Kreativita
Kvocient autistického spektra
Lož
Márnomyseľnosť
Malomyseľnosť
Manická nálada
Maslowova pyramída
Matrimoniológia
Mechanizmus úniku
Meditácia
Meditácia nahlas
Medziľudský vzťah
Medziosobnostný vzťah
Melanchólia
Mentálnosť
Mentalita
Metóda psychológie
Metapotreba
Mimika
Mlčanie
Moc (ovládanie)
Monománia
Morálne vedomie
Motivácia
Motivačná teória
Motivačno-hygienická teória
Mravné vedomie
Myšlienková činnosť
Myšlienková operácia
Nálada
Námesačníctvo
Náročná životná situácia
Názornosť
Nadšenie
Nadanie
Nadzmyslovosť
Napätie (psychológia)
Napodobovací pud
Napodobovanie
Narkománia
Nativizmus (psychológia)
Naučená bezmocnosť
Nazeravosť
Neúspešnosť
Nežičlivosť
Nebezpečné prenasledovanie
Nefelopsychóza
Neistota
Nekontrolovateľné myslenie
Nekrofília
Neobehaviorizmus
Neopsychoanalýza
Nervová činnosť
Neschopnosť
Nevedomie
Nevedomosť (neznalosť)
Neverbálna komunikácia
Nostalgia
Očný kontakt
Obranný mechanizmus
Obrazotvornosť
Obsah vedomia
Obsesia
Psychológia
Psychológia 19. storočia
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk