A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zoznam egyptských pyramíd v chronologickom poradí obsahuje okrem samostatných staroegyptských kráľovských pyramíd a pyramíd niektorých najbližších príslušníkov kráľovskej rodiny aj neidentifikované väčšie pyramídy, ploché kráľovské hrobky a mastaby, a slnečné chrámy, z časového obdobia od 3. dynastie po prvého panovníka 18. dynastie (okolo 2630 – 1525 pred Kr.).[1] Pyramídy kráľovien, ktoré sú súčasťou alebo blízko komplexu hlavnej pyramídy panovníka, nie sú samostatne rozpísané.
V tabuľkách sú použité značky pre typy objektov: – dokončená stupňovitá pyramída, – nedokončená stupňovitá pyramída, – dokončená pravá pyramída, – nedokončená pravá pyramída, – hrobka alebo mastaba, a – slnečný chrám. Nasleduje fotka súčasného stavu, súčasný medzinárodne zaužívaný názov, preklad pôvodného mena objektu, meno staviteľa, dnešný názov lokality, obdobie vlády staviteľa (v rokoch pred Kr.), súčasný rozmer základne objektu (m), súčasná výška (m), prítomnosť kultovej pyramídy a počet pyramíd kráľovien, objem objektu (m³) a sklon stien. Nakoniec tu je stručný popis a významné fakty.
Stará ríša
3. dynastia
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. | Výška | Objem | Sklon | |||
Stupňovitá pyramída | Necerichet | 2630 – 2611 | Prvá pyramída (stupňovitá). Zachovaných všetkých šesť stupňov. Okolo nej sa nachádza rozsiahly pyramídový komplex a pod.ňou zložitý systém komôr a chodieb. | |||||
Sakkára | 121×109 | 60 | 330 400 | |||||
Sechemchetova pyramída | Sechemchet | 2611 – 2603 | Nedokončená a málo preskúmaná stupňovitá pyramída. Zachovaná časť druhého stupňa. | |||||
Sakkára | 120 | 7 | 33 600 | |||||
Vrstvená pyramída | Chaba (?) | 2603 – 2599 | Nedokončená a málo preskúmaná stupňovitá pyramída. Zachovaná časť prvého stupňa. Subštruktúra je podobná Sechemchetovej, je však jednoduchšia. | |||||
Záwíja al-Arján | 84 | 20 | 47 040 | |||||
? | Objekt Lepsius I | Hunej (?) | 2599 – 2575 | Pozostatky objektu, pravdepodobne najsevernejšej egyptskej pyramídy, asi z 3. dynastie. | ||||
Abú Rawáš | ||||||||
Provinčné stupňovité pyramídy | Hunej (?) | 2599 – 2575 | Malé stupňovité pyramídy, bez subštruktúr, ktoré boli roztrúsené po celej ríši pozdĺž Nílu a orientované podľa jeho toku. Je známych osem pyramíd: od dediny Behná v Delte, po ostrov Elefantína. Ich účel nie je známy.[2] | |||||
rôzna[3] |
4. dynastia
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. | Výška | Objem | Sklon | |||
Pyramída v Médúme | Snofru | 2575 – 2551 | 1 | Stupňovitá pyramída, pravdepodobne dokončená ako pravá, dnes veľmi poškodená. Staršia literatúra uvádzala ako staviteľa Huneja, dnes sa pokladá za staviteľa Snofru.[4] | ||||
Snofru pretrváva | Médúm | 84 | 20 | 47 040 | 51° 50′ 35″ | |||
Lomená pyramída | Snofru | 2575 – 2551 | 1 | Prvá pravá pyramída so zalomenými stenami. Vnútorný systém chodieb a komôr je jedinečný. Dva vchody, každý z inej strany a v rôznej výške, tvoria dve oddelené časti, spojené len úzkou nepravidelne vysekanou spojkou. Má najlepšie zachované obloženie zo všetkých pyramíd. Počas stavby sa objavili statické poruchy pre neadekvátne podložie pyramídy. | ||||
V žiari sa zjavuje Snofru – južná | Dahšúr | 188 | 105 | 1 237 000 | 54° 27′ 44″ 43° 22′ | |||
Červená pyramída | Snofru | 2575 – 2551 | Má najostrejší uhol sklonu stien zo všetkých pyramíd. Jej výstav prebiehala paralelne s výstavbou Médúmskej a Lomenej pyramídy. | |||||
V žiari sa zjavuje Snofru | Dahšúr | 220 | 105 | 1 694 000 | 43° 50′ | |||
Veľká pyramída | Chufu | 2551 – 2528 | 1 | 3 | Najväčšia a najznámejšia egyptská pyramída. Predstavuje vrchol v technike stavby a kvalite použitého materiálu v egyptskej histórii budovania pyramíd. | |||
Chufu je na obzore | Gíza | 230,33 | 146,59 | 2 583 283 | 51° 50′ 40″ | |||
Radžedefova pyramída | Radžedef | 2528 – 2520 | 1 | Nedokončená, dnes takmer zničená pyramída. Odkryté pozostatky subštruktúry so stopami po dvoch miestnostiach. | ||||
Radžedefovo hviezdne nebo | Abú Rawáš | 106 | 67 | 131 043 | 52° | |||
Rachefova pyramída | Rachef | 2520 – 2494 | 1 | Druhá najväčšia egyptská pyramída. Pri zádušnom chráme sa nachádza Veľká sfinga a chrám zasvätený Reovi. Má najlepšie dochovaný údolný chrám z obdobia Starej ríše. | ||||
Veľký je Rachef | Gíza | 215 | 143,5 | 2 211 096 | 53° 10′ 40″ | |||
Nedokončená pyramída | Baka (?) | Pozostatky stien a podlahy superštruktúry pyramídy možno Radžedefovho syna. Podľa spôsobu výstavby a materiálu by mohla byť radená medzi pyramídy Radžedefa a Rachefa.[5] | ||||||
Záwíja al-Arján | 200 | ? | ||||||
Menkaureho pyramída | Menkaure | 2590 – 2472 | 3 | Najmenšia a najmenej kvalitná pyramída z gízskej trojice, s najzložitejšou vnútornou štruktúrou chodieb a komôr. | ||||
Božský je Menkaure | Gíza | 102,2×104,6 | 65 | 235 183 | 51° 20′ 25″ | |||
Faraónova mastaba | Šepseskaf | 2472 – 2467 | Dvojstupňová mastaba v tvare sarkofágu, ktorej subštruktúra je pyramídového, nie mastabového typu. | |||||
Šepseskaf je čistý | Sakkára | 99,6×74,4 | 18 | 148 271 | 70° | |||
Hrobka Chentkaus I. | Chentkaus I. | Dvojstupňová hrobka, „štvrtá gízska pyramída“ pravdepodobne Menkaureho dcéry a možnej matky neskorších panovníkov Sahureho a Neferirkareho. | ||||||
Gíza | 45,5×45,8 | 17,5 | 6 372 | 74° | ||||
Pyramída Lepsius L | Ruina nedokončenej pyramídy s pozostatkami tehlovej rampy. Podľa okolitých nálezov môže patriť do obdobia 4. dynastie. | |||||||
Dahšúr |
5. dynastia
Súčasný názov | Staviteľ | Obdobie vlády (cca) | Kult. pyr. | Kráľ. pyr. | Popis | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pôvodný názov | Lokalita | Zákl. | Výška | Objem | Sklon | |||
Veserkafova pyramída | Veserkaf | 2465 – 2458 | 1 | 1 | Značne poškodená pyramída s výnimočne usporiadaným komplexom v bezprostrednej blízkosti Stupňovitej pyramídy. | |||
Čisté sú Veserkafove miesta | Sakkára | 73,3 | 49 | 87 906 | 53° 7′ 48″ | |||
Veserkafov slnečný chrám | Veserkaf | 2465 – 2458 | Chrámový areál, ktorému dominoval obelisk a oltár. Pravdepodobne bol prepojený s okolitými pyramídami. | |||||
Reov Nechen | Abú Sír | |||||||
Sahureho pyramída | Sahure | 2458 – 2446 | 1 | Superštruktúra je v zlom stave, subštruktúra je jednoduchá a veľmi dobre zachovaná. Koncom 20. storočia boli na stranách chodby objavené jedinečné reliéfne vyobrazenia. | ||||
V žiari sa zjavuje Sahureho duša | Abú Sír | 78,75 | 47 | Zdroj: