A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alojz Štróbl | |
uhorský sochár | |
Alojz Štróbl pri práci, obraz H. Templa, 80-te roky 19. storočia | |
Narodenie | 21. jún 1856 Červený Kút, Rakúske cisárstvo (dnešné Slovensko) |
---|---|
Úmrtie | 13. december 1926 (70 rokov) Budapešť, Maďarsko |
Odkazy | |
Commons | Alojz Štróbl |
Alojz Ján Viliam Štróbl (Strobl de Liptóujvár, maď. Stróbl Alajos János Vilmos; * 21. jún 1856, Červený Kút – † 13. december 1926, Budapešť[1]) bol uhorský sochár slovenského pôvodu.
Život
Alojz Štróbl sa narodil z manželstva Jozefa Štróbla a Karolíny, rodenej Výrostkovej, v lokalite Frischfeuer neďaleko od dedinky Kráľova Lehota. Jeho otec pochádzal zo Sliezska a bol zamestnancom v sliezskych železiarňach arcivojvodu Alberta. Do Kráľovej Lehoty sa Štróblovci presťahovali v roku 1854 z poľského Krakova. Rodný dom neskôr Alojz Stróbl prestaval na svoju letnú vilu.
Alojz Štróbl navštevoval ľudovú školu v Lehote, neskôr v Liptovskom Hrádku. V rodine sa hovorilo nemecky, maďarsky a slovensky, Alojz Štróbl plynulo komunikoval vo všetkých týchto jazykoch. V Hrádku študoval na hlavnej normálnej škole (1866 - 1869), potom nastúpil na gymnázium v Levoči (1869 - 1873). Na gymnáziu neprospieval najlepšie, veľký talent preukázal iba v kreslení a modelovaní. Ešte pred maturitou ho otec povolal v hámri pri rodnom dome, kde sám pracoval. Vďaka príhovoru strýka sa Štróbl rozhodol skúsiť šťastie ako modelár v železiarňach v českom Třinci (1873 - 1874). Po úspešnom pôsobení na učňovke sa v októbri 1874 zapísal na viedenskú Umeleckopriemyselnú školu (Kunst-gewerbeschule). Tu sa do roku 1876 zdokonaľoval najmä v sochárstve, v ktorom našiel najväčšiu záľubu.
Po ukončení štúdia na Umeleckopriemyselnej škole sa zapísal na viedenskú Akadémiu, na ktorej študoval v rokoch 1876 - 1880. Viedol ho profesor Kaspar von Zumbusch. Vynikal najmä v sochárstve, ktorému ostal verný do konca života. Od roku 1881 žil trvalo v Budapešti, ale letá trávil v rodisku. Liptovskú prírodu mal Štróbl veľmi rád, pobyt v nej bol pre neho najlepším relaxom. Bol tiež vášnivým poľovníkom.
V roku 1913 bol povýšený do šľachtického stavu s prídomkom "z Liptovského Hrádku"- "Strobl de Liptóujvár".
Zomrel v roku 1926 v Budapešti, podľa úmrtnej matriky na adrese Bajza utca 34. Pochovali ho na cintoríne Kerepesi, parcela 26/1.[2]
Dielo
Na prelome 19. a 20. storočia bol vedúcou osobnosťou uhorského sochárstva. Už ako celkom mladý vynikol svojou sochou nazvanou Perzeus (1878). Počas desaťročí vyučoval na Vysokej škole výtvarných umení. Svoj ateliér mal v známej umeleckej záhrade zvanej Epreskert, v VI. budapeštianskom okrese.
Štróbl bol veľmi obľúbeným a vyhľadávaným sochárom, jeho tvorbu ocenil aj panovník František Jozef I., ktorého bustu Štróbl vytvoril (1884). Mramorová kópia panovníkovej busty bola vystavená aj pred Riaditeľstvom štátnych lesov v Liptovskom Hrádku, v roku 1918 ju ale zničili slovenskí vojaci vracajúci sa z frontu.
Ďalšie jeho diela:
- Socha Ferenca Liszta na priečelí opery v Budapešti (1882)
- Socha Rybárky (1884)
- Pomník Jánosa Aranyho pri budove Maďarského národného múzea (1893)
- Studňa kráľa Mateja na Budínskom hrade (1904)
- Jazdecká socha kráľa Sv. Štefana na Budínskom hrade (1906)
- Socha Štefana Dobóa v Jágri (odhalená v roku 1907)
- Socha kráľa Sv. Štefana na hlavnom oltári baziliky Sv. Štefana v Budapešti (1909)
- Pomník Jánosa Aranyho pred budovou gymnázia v Nagykőrösi (1910)
- Socha jazvečíka "Tascherla" - Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí (1910)
- Busta Alžbety v Prešove odhalili v roku 1901, po cisárovnej pomenovali aj priestranstvo v okolí sochy - Alžbetin park. Pred odstránením pamätníka v roku 1919, bol tento vandalmi poškodený. Dlho stratené dielo sa znovu objavilo v roku 1953 a bolo uložené v Krajskom múzeu v Prešove. Následne ju mesto zrekonštruovalo a v roku 2010 v parku na Hlavnej ulici opätovne sochu odhalili
Galéria
Literatúra
- BEŇOVÁ, Katarína - GAŽÍKOVÁ, Zuzana - BIZUB, František: Alojz Stróbl / 1856 - 1926 Liptovský Mikuláš - Bratislava : Galéria Petra Michala Bohúňa, Slovenská národná galéria, 2007. 76 s.
- BIZUB, František: Alojz Štróbl, tvorca sôch zvierat a poľovník. Banská Bystrica : Lesy SR, 2009. 80 s. (131 obrázkov). ISBN 978-80-8093-087-5
- Článok Pod Tatrami stojí zaujímavá a málo známa pamiatka. Opustená je na predaj. Dostupné on-line.
Referencie
- ↑ Záznam o úmrtí v matrike okresu Budapešť VI
- ↑ Záznam o hrobe na webe Archívu hlavného mesta Budapešti
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alojz Štróbl
Externé odkazy
- Uhorský sochár miloval Liptov, robil vatry a tancoval ako Jánošík – článok v spravodajstve MY náš Mikuláš, autor: Marek Juriš, 8. júl 2017
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 13 - farnosť Liptovský Hrádok; pokrstený ako Aloysius Joannes Baptista Vilhelmus Strobel
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Belohradský
Štefan Matej Padlička
Štefan Nejeschleba
Štefan Prokop
Štefan Schwarz (sochár)
Adam Friedrich Oeser
Adolf Husár
Alexander Ilečko
Alexander Kiss
Alexander Trizuljak
Alexander Vika
Alexander Vika
Alojz Štróbl
Alojz Rigele
Andrej Rudavský
Arpád Račko
Askold Žáčko
Elena Bellušová
Emil Venkov
Emil Venkov
Erna Masarovičová
Florián Klimkovič mladší
Fraňo Štefunko
František Gibala
František Lahola
František Patočka
Franz Xaver Messerschmidt
Frico Motoška
Ján Brokoff
Ján Fadrusz
Ján Koniarek
Ján Leško
Ján Mathé
Július Bártfay
Joseph Jurča
Jozef Božetech Klemens
Jozef Brezany
Jozef Cincík (maliar)
Jozef Jankovič
Jozef Kostka
Jozef Pospíšil
Juraj Bartusz
Juraj Meliš
Juraj Rusňák
Juraj Sapara
Karol Dúbravský
Karol Edmund Alexy
Koloman Makovíny
Konrád Švestka
Ladislav Berák
Ladislav Majerský
Ladislav Snopek
Leopold Forter
Mária Bartuszová
Majster MS
Marián Huba
Marián Polonský
Marianna Jánošíková-Machalová
Marian Drugda
Martin Barger
Mikuláš Klimčák
Milan Lukáč
Miroslav Cipár
Oldrich Majda
Olena Mandičová
Otakar Čičátka
Radovan Čerevka
Robert Kühmayer
Rudolf Bunček
Rudolf Cigánik
Rudolf Dočolomanský
Rudolf Pribiš
Rudolf Uher
Stanislav Biroš
Tibor Bártfay
Uttner
Vít Bojňanský (umelec)
Valerián Trabalka
Valerián Vavro
Valerián Vavro
Vavrinec Dunajský
Viktor Frešo
Viktor Mydlo
Viktor Oskar Tilgner
Viliam Loviška
Vladimír Havrilla
Vladimír Kompánek
Vojtech Löffler
Vojtech Matušinec
Vojtech Remeň
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk