A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tropaion (od starogr. τρόπαιον – tropaion) bol pomník víťazstva v starovekom Grécku postavený bezprostredne po boji z ukoristenej zbroje a zbraní nepriateľa z bojiska. Zbroj a zbrane neprateľa uložené na kmeň stromu, alebo kola stvárňovali akéhosi „panáka“, ktorého pokladali za sochu boha; postaviť tropaion mala právo iba víťazná strana; pri zdanlivo nerozhodnom výsledku postavili tropaion obidve strany.[1]
Tropaion bol pôvodne náboženským spodobením alebo obeťou pre boha, ktorý obrátil nepriateľa na útek, a postaral sa tak o víťazstvo (theos tropaios). Zvyčajne bol zostavený zo súpravy nepriateľského brnenia a zbraní zaveseného na kôl alebo na vyšší kmeň stromu na bojisku, na mieste, kde došlo k prvému obratu (τροπή – tropé), t. j. na mieste, kde sa nepriateľ dal na útek.[2][3] Bolo tiež zvykom postaviť tropaion z materiálov podliehajúcim skaze, lebo sa verilo, že keď ho čas zničí, obe strany na nepriateľstvo zabudnú.[4]
Tropaion sa zasväcoval aj vo svätyni bohu, ktorému sa prisudzovala zásluha za porážku nepriateľa. (zvyčajne v Olympii alebo Delfách) Na týchto miestach sa našlo niekoľko ukážok tejto zbroje a zbraní. Tropaion bol tiež znázorňovaný na umeleckých predmetoch od 6. stor. pred Kr. V 4. stor. pred Kr. sa už tropaion stával aj trvalým pamätníkom, zvyčajne v podobe budovy alebo veže. Bitka pri Leuktre v roku 371 pred Kr. bola oslávená tropaionom v tvare veže so zbraňami na vrchole. Jednotlivý tropaion tak pripomínal námornú alebo pozemnú bitku a stával sa tiež bežným motívom v umení.[3]
V helenistickom období bol obvyklým typom tropaionu nepriateľský štít s venovacím nápisom umiestnený (votívny dar) vo svätyni boha. V tomto období si tiež králi a iní vládci zdobili svoje pamätníky plastikami tropaionov doprevádzanými sochami, ktoré zobrazovali víťazov a ich zajatcov. Porazená strana mohla po bitke pozbierať svojich mŕtvych, ktorých zvyčajne spálili na mieste bitky a ich popol dopravili domov.[3]
Tento pôvodne grécky zvyk zanechávať na mieste víťazstva tropaion sa rozšíril aj do Ríma.[5]
Staroveký grécky autor Pausanias, ktorý v druhej polovici 2. stor. pred Kr. precestoval takmer celé Grécko, videl a opísal niekoľko tropaionov. Najvýznamnejší z nich stál na maratónskej pláni, kde v roku 490 pred Kr. Aténčania a ich spojenci porazili Peržanov. Pausanias o tom uvádza: „V tejto časti Atiky sa vylodili barbari, tu boli porazení a na úteku stratili niekoľko lodí. Na pláni je hrob Aténčanov, pri ňom sú stĺpy s menami padlých, a to po fýlach. Druhý rov patrí Platajčanom, Boiótčanom a otrokom. Vtedy totiž bojovali aj otroci.... Stojí tu tiež tropaion zhotovený z bieleho mramoru.“[6] Po návšteve Olympie zaznamenal aj toto: „Pod platanmi v Altide, približne uprostred okrsku, je kovový tropaion a na štíte tropaionu nápis, že ho Eliďania postavili za víťazstvo nad Lakedaimončanmi. V tejto bitke zahynul aj muž, ktorého našli ležiaceho aj so zbraňami pri oprave strechy chrámu bohyne Héry za mojej doby.“[7]
Referencie a bibliografia
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. vysvetlivky 341.
- ↑ Nicholas Sekunda. Marathón 490 př.n.l. - První perská invaze do Řecka. Praha : Grada, 2008. ISBN 978-80-247-2379-2. S. 61.
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 122.
- ↑ Robin Osborne. Dějiny klasického Řecka. Praha : Grada, 2010. ISBN 978-80-247-3233-6. S. 104.
- ↑ Boatwright Mary T., Gargola Daniel J., Talbert Richard J. A.. Dějiny řimské říše. Praha : Grada, 2012. ISBN 978-80-247-3168-1. S. 104.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,32,5.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,27,11.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Argos
Attalovci
Geografia starovekého Grécka
Grécka mytológia
Helenizmus
Historické územia v Grécku
Kultúra v starovekom Grécku
Život žien v antickom Grécku
Achájci
Aischylos (syn Agaméstora)
Alkmaión (archón)
Apella
Archaické obdobie (Grécko)
Aténska demokracia
Aténsky námorný spolok
Atický kalendár
Attalovci
Chlaina
Cunda
Delfská veštiareň
Dimini
Dionýzie
Edessa (Grécko)
Efébia
Efez
Efor
Ekecheiria
Ekuména (geografia)
Evzones
Feidón (Argos)
Filip II. (Macedónia)
Gerúzia
Grécka kolonizácia
Grécke víno
Grécky mýtus
Helenizmus
Hellanodikovia
Ióni
Iónia
Iónske povstanie
Kaş
Kalpé
Klasické Grécko
Kleisthenova ústava
Larnax
Leókédes
Livadia
Lyrika v starovekom Grécku
Mechanizmus z Antikytéry
Megalopoli
Megara
Meltas
Metoikovia
Muğla
Mudanya
Nemea
Obliehanie Eretrie
Orchomenos (mesto v Boiócii)
Oxyrhynský papyrus 222
Palaistra
Pamfýlia
Panta rhei (fráza)
Pazar
Pella
Peloponézsky spolok
Pendeli
Pinax
Proxenos
Prytaneion
Pséfofória
Pylos
Sóos
Sesklo
Solónova ústava
Staroveké Grécko
Temné obdobie
Tirebolu
Trójska vojna
Tropaion
Tyrania (Grécko)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk