4′33″ (čítaj ako four minutes, thirty-three seconds = „štyri minúty, tridsaťtri sekúnd“ alebo len four thirty-three = „štyri tridsaťtri“)^[1] je trojdielna kompozícia^[2][3] amerického skladateľa aleatorickej experimentálnej hudby Johna Caga. Bola skomponovaná v roku 1952 pre akýkoľvek nástroj alebo kombináciu nástrojov a partitúra prikazuje interpretom nehrať na svojich nástrojoch počas celej dĺžky skladby počas troch častí. Skladba pozostáva zo zvukov prostredia, ktoré poslucháči počujú, keď sa hrá,^[4] hoci sa bežne vníma ako „štyri minúty a tridsaťtri sekúnd ticha“^[5][6] Názov skladby sa vzťahuje na celkovú dĺžku v minútach a sekundách daného predstavenia, 4′33″ je celková dĺžka prvého verejného predstavenia.^[7]

Vznikla okolo rokov 1947 – 1948, keď skladateľ pracoval na diele Sonatas and Interludes,^[2] 4′33″ sa stal pre Caga stelesnením jeho myšlienky, že každý sluchový zážitok môže predstavovať hudbu.^[8] Bolo to tiež odrazom vplyvu zen-budhizmu, ktorý Cage študoval od konca 40. rokov 20. storočia. V rozhovore v roku 1982 a pri mnohých iných príležitostiach Cage uviedol, že „4′33″“ bolo podľa jeho názoru jeho najdôležitejším dielom.^[9] The New Grove Dictionary of Music and Musicians opisuje 4′33″ ako Cagov „najslávnejší a najkontroverznejší výtvor“.

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 4′33″ na anglickej Wikipédii.