A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rondo alebo rondó (staršie rondeau) je hudobná forma, založená na niekoľkonásobnom návrate výraznej témy, pričom jej jednotlivé nástupy sú vystriedané iným hudobným materiálom – medzivetami alebo novými, samostatnými témami.
S najstaršou formou ronda sa stretávame v stredovekých tanečných piesňach v 13. storočí, v ktorých sa striedal sólový spev (couplet) so zborovým refrénom (refrain). Tento princíp sa neskôr preniesol aj do inštrumentálnej hudby. Najstaršou formou ronda v inštrumentálnej hudbe je couperinovské rondo (Francois Couperin) v 17. – 18. storočí. Neskôr sa rozvinuli aj ďalšie formy ronda.
Podľa počtu striedavých tém a spôsobu ich striedania rozoznávame rondá piatich typov:
- Nižšie typy ronda:
- couperinovské (rondo I. typu)
- rondo II. typu – malé rondo
- rondo III. typu – veľké rondo
- Vyššie typy ronda:
- rondo IV. typu
- rondo V. typu
Obidve rondá IV. a V. typu sa nazývajú tiež sonátové rondá.
Téma ronda
Téma ronda, ktorá sa v každom type ronda viacnásobne vracia, býva melodicky aj rytmicky výrazná, ľahko zapamätateľná. Z hľadiska formy je rondo v niektorom type stavby krátkej piesne, t. j. väčšinou je periodické. Charakter témy ronda závisí od toho, v akom tempe je skladba. Pokiaľ nie sú samostatnou skladbou, rondá prvých dvoch typov sú zvyčajne pomalou časťou sonátového cyklu, rondá III. až V. typu rýchlou, väčšinou poslednou časťou cyklu, vtedy mávajú spravidla humorný charakter.
Nižšie typy ronda
- Rondo I. typu (Couperinovské) je monotématickým typom ronda, pretože má len jednu výraznú tému. Medzi jej návratmi znie stále nová medziveta. Téma ronda sa vracia vždy v hlavnej tónine. Medzivety vychádzajú z materiálu témy alebo prinášajú vlastný materiál, ale je menej závažný. Môžu vybočiť do blízkych tónin. Väčšinou sú krátke, majú úlohu pripraviť návrat témy ronda. Téma ronda znie stále v pôvodnej podobe, alebo je čiastočne variovaná. Rondo môže uzatvárať kóda.
- Rondo II. typu – malé rondo je bitematickým typom ronda, pretože obsahuje dve samostatné témy, ktoré sú voči sebe kontrastné charakterom, tempom, stavbou i tóninou. Ide teda o striedanie dvoch tém. Tento typ ronda je rozvinutím piesňovej formy reprízového typu. Téma ronda sa vracia často variovane, alebo aspoň s obohateným sprievodom a to v hlavnej, prípadne rovnomennej tónine. Kontrastná téma máva oproti téme ronda neperiodickú stavbu, rýchlejšie tempo, býva uvádzaná v niektorej z príbuzných tónin – dominantnej alebo paralelnej. Posledný text tejto témy spravidla pripravuje nástup témy ronda, preto zvyčajne už nenastupuje medziveta. Rondo ukončuje buď téma, alebo ešte pripojená krátka kóda.
- Rondo III. typu – veľké rondo je polytématickým typom ronda, pretože obsahuje najmenej tri samostatné témy, ktoré sú navzájom kontrastné charakterom, tempom, stavbou aj tóninou. Téma ronda sa vracia aj v tomto type vždy v hlavnej prípadne v rovnomennej tónine, často vo variovanej podobe. Každá nová témy prináša novú tóninu. Opäť platí, že téma ronda je stavaná periodicky, ostatné témy neperiodicky. Medzi nimi sa môžu vyskytovať medzivety. Rondo končí buď návratom témy ronda alebo kódou.
Vyššie typy ronda
Vyššie typy ronda sú kombináciou rondovej a sonátovej formy, preto sa nazývajú tiež sonátové rondá. So sonátovou formou majú spoločný predovšetkým tonálny plán najmä rondo V. typu, ktoré obsahuje úplnú sonátovú expozíciu a reprízu. Spoločným znakom môže byť aj čiastočné rozvedenie témy ronda alebo inej témy, ktoré sa niekedy nachádza v strednej časti vyšších typov ronda. Z hľadiska témy (najmä rondo V. typu) je tu opäť podobnosť so sonátovou formou, v tématickom kontraste a krajných dieloch ronda (rondo IV. typu obsahuje dve kontrastné témy, rondo V. typu tri čo je vlastne obdoba hlavnej témy, vedľajšej témy a záverečnej témy v expozícii sonátovej formy).
Od sonátovej formy sa tieto typy ronda líšia predovšetkým strednou časťou v ktorej uvádzajú novú, s krajnými dielmi kontrastujúcu tému. Ak sa v rozvedení sonátovej formy objaví nová téma, má epizodický charakter, dôraz je na rozvedení tém expozície. V sonátovom ronde je nová téma v strednom dieli širšie koncipovaná na väčšej ploche a ak sa tu nachádza aj rozvedenie niektorej témy, nie je na ňom taky dôraz, ako v sonátovej forme.
- Rondo IV. typu obsahuje 3 kontrastné témy v trojdielnom usporiadaní.
1. diel: Téma ronda je v periodicky stavanej piesňovej forme v hlavnej tónine, rýchlom tempe. Po medzivete, ktorá moduluje do dominantnej alebo paralelnej tóniny nastupuje v tejto novej tónine vedľajšia veta (zvyčajne menej výrazná ako v sonátovej forme). Nasleduje opäť téma ronda v hlavnej tónine.
2. diel: Prináša novú tému, ktorá je tiež v piesňovej forme, ale je v pomalšom tempe a v tónine, ktorá ešte nebola uvedená(paralelnej, subdominantnej a pod.). V tomto dieli môžu byť aj prvky rozvedenia.
3. diel: Je reprízou 1. dielu, ale s tonálnym vyrovnaním. Uzatvárať ho môže kóda.
Podobne ako v 1. dieli aj medzi jednotlivými dielmi sa môžu nachádzať medzivety, ktoré prekonávajú tonálny rozdiel.
- Rondo V. typu obsahuje 4 témy, opäť v trojdielnom usporiadaní: expozícia, stredný diel, repríza. Na rozdiel od IV. typu ronda má v expozícii 3 kontrastné témy, čím sa zhoduje so sonátovou formou.
1. diel: Po téme ronda v hlavnej tónine a po medzivete nastupuje vedľajšia téma v dominantnej alebo paralelnej tónine, v tej istej tónine zostáva aj záverečná téma.
2: diel: Nastupuje široko koncipovaná nová téma, pričom sa často v tomto dieli vyskytnú tiež prvky rozvedenia.
3. diel: Prináša reprízu expozície, opäť s tonálnym vyrovnaním. Väčšinou nasleduje malý alebo veľký typ kódy (niekedy má tvar druhého rozvedenia).
Vyššie typy ronda, ak nie sú samostatnou skladbou, vyskytujú sa v rámci sonátového cyklu ako posledná finálna časť. Majú vždy rýchle tempo a často aj dramatický charakter.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Detská hudba
Etnomuzikológia
Filmová hudba
Hudba podľa štátu
Hudba podľa oblasti
Hudba podľa roka
Hudobná teória
Hudobná technika
Hudobná terminológia
Hudobné časopisy
Hudobné školy
Hudobné žánre
Hudobné akcie
Hudobné albumy
Hudobné diela
Hudobné festivaly
Hudobné kompozície
Hudobné nástroje
Hudobné ocenenia
Hudobné povolania
Hudobné rebríčky
Hudobné súťaže
Hudobné siene slávy
Hudobné skladby
Hudobné skupiny
Hudobné techniky
Hudobné telesá
Hudobné televízne stanice
Hudobné výhonky
Hudobné webové stránky
Hudobné zoznamy
Hudobníci
Hudobní producenti
Hudobný priemysel
Hudobný softvér
Óda
Úryvok
Ľudová pieseň
4′33″
Abbandono
Abbelimento
Absolútna hudba
Afektová teória
Akordika
Akustická hudba
Alterovaná stupnica
Anime Music Video
Antológia
Ars antiqua
Ars nova
Avantgarda (hudba)
A bassa voce
A battuta
A cappella
Backmasking
Baroková hudba
BPM
Capriccio (hudobná skladba)
Charitatívny singel
Concerto grosso
Dĺžka tónu
Džez
Dejiny hudby
Detská populárna pieseň
DEXTY
Dirigent
Dodekafónia
Dohra
Dychové kvinteto
Dychový orchester
Etnoorganológia
Evergreen
Filozofia hudby
Fonograf
Generálny bas
Hitparáda
Hlasová oktáva
Hudba
Hudobná aktivita
Hudobná interpretácia
Hudobná kultúra
Hudobná skupina
Hudobná teória
Hudobné dielo
Hudobné myslenie
Hudobné vydavateľstvo
Hudobník
Hudobný žáner
Hudobný album
Hudobný klasicizmus
Hudobný nástroj
Hudobný sloh
Kakofónia
Komponovanie hudby
Kvintakord
Latin pop
Libreto
Lord of the Dance
Magnificat
Mapex
Marturos
Mastering
Melódia (hudba)
Melodický
Melodika
Melodizácia
Metronóm
Mocná hŕstka
Mofokiller
Monódia (novovek)
Muzikál
Náboženská hudba
Náuka o harmónii
Náuka o kontrapunkte
Noneto
Ofertórium (spev)
Omša (hudba)
Organológia (hudba)
Original Soundtrack
Pieseň
Populárna hudba
Portál:Hudba
Priznávka
Produkcia hudby
Programová hudba
Rómska hudba
Rokoková hudba
Rondo (hudba)
Rozbor hudobnej skladby
Rytmický impulz
Sólová gitara
Sťahovanie hudby
Sekvencia (chorálová melódia)
Sonátový cyklus
Spev
Spevák
Stretta
Sub Pop
Symfónia
Synkopa (hudba)
Tónová sústava
Temperované ladenie
Toccata
Trópovanie
Tradicionál
Tritón (hudba)
Tvorba hudby počítačom
Underground
Výška tónu
Vibrato
Virtuóz
Zoznam skladieb pre violončelo
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk