Súradnice: 33°03′01″S 35°06′10″V / 33,050278°S 35,102778°V / 33.050278; 35.102778

Achziv (hebrejským písmom אכזיב) je staroveké sídlisko na brehu Stredozemného mora v západnej Galilei, asi 5 km severne od Naharije. Leží v miestach, kde sa do mora vlieva vádí Nachal Kaziv. Dnes je táto lokalita chránená ako národný park, ktorý zahŕňa aj zvyšky arabskej dediny Al-Zíb, opustenej v roku 1948. Južne od areálu do mora ústi vádí Nachal Šaal.

Dejiny

Sídlisko Achziv sa spomína už v biblickej knihe Jozua (Joz 19, 29). Podľa nálezov a vykopávok, vykonaných v tejto oblasti možno vyvodiť, že Achziv bol v železnej dobe obchodným mestom a kvitnúcim mestom bolo aj v niekoľkých prvých storočiach nášho letopočtu.

Rimania poznali toto miesto ako Ecdippa. Križiacke pramene ju nazývali Casal Lambertie alebo Imbert.^[1] V období krížových výprav stála v Achzive križiacka pevnosť, ktorej zvyšky boli pri archeologických vykopávkach nájdené spolu s hospodárskymi budovami či cintoríny.

Bola dobytá Mamlúkami v 13. storočí a v nasledujúcom období bývalý Achziv (arabsky Al-Zíb) obývali Arabi. Táto arabská dedina Al-Zíb sa rozkladala na brehu mora, priamo pri ústí Nachal Kaziv. Stála tu mešita a základná škola založená v roku 1882. Roku 1931 mal Al-Zíb 1059 obyvateľov a 251 domov.^[1]

Počas Noci mostov 16. júna 1946 vyhodilo 43 bojovníkov Palmachu v Achzive súčasne cestný a železničný most cez Nachal Kaziv. Bojovníkom, ktorí pri tejto operácii zahynuli, bol na tomto mieste vztýčený pamätník.

Pri prvej arabsko-izraelskej vojne (15. mája 1948) arabskú dedinu Al-Zíb dobyli židovské sily a jej obyvatelia utiekli. Zástavba dediny potom bola v decembri 1948 zbúraná, s výnimkou mešity a jedného domu, a teraz je začlenená do turistického areálu v národnom parku Achziv.^[1]

Referencie

1. ↑ ^{a b c} Welcome To al-Zeeb

Externé odkazy

• The Hebrew University of Jerusalem - Institute of Archeology: Achziv

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Achziv na českej Wikipédii.