Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku (nem. Vertrag über die abschließende Regelung in bezug auf Deutschland, angl. Treaty on the Final Settlement With Respect to Germany) alebo neoficiálne Zmluva dva plus štyri (nem. Zwei-plus-Vier-Vertrag, angl. Two Plus Four Agreement) je medzištátna zmluva medzi Nemeckou demokratickou republikou, Nemeckou spolkovou republikou, Francúzskom, USA, Spojeným kráľovstvom a ZSSR, ktorá umožnila po 45 rokoch znovuzjednotenie Nemecka. Podpísali ju ministri zahraničných vecí uvedených štátov dňa 12. septembra 1990 v Moskve a do platnosti vstúpila 15. marca 1991. Podľa tejto zmluvy sa mali všetky sovietske jednotky do konca roku 1994 stiahnuť z východného Nemecka a zjednotené Nemecko získa úplnú suverenitu a nemecké jednotky budú patriť do NATO. Nemecko potvrdilo nedotknuteľnosť existujúcich hraníc (najmä s Poľskom na riekach Odra Nisa) a tiež, že žiadne zahraničné ozbrojené sily nebudú umiestnené na východonemeckom území. Bundeswehr sa zredukoval na 370 000 vojakov. Okrem toho sa Nemecká spolková republika vzdala jadrových, biologických a chemických zbraní.^[1]

Body zmluvy

• Zjednotené Nemecko zahŕňa územie NSR, NDR a obe časti mesta Berlín.
• Súčasné hranice sa nebudú meniť, Nemecko si nebude činiť žiadne územné nároky.
• Zjednotené Nemecko sa vzdáva atómových, biologických a chemických zbraní.
• Počet vojakov v Bundeswehru sa zníži z 500 000 na 370 000.
• Vojská ZSSR opustia územie NDR najneskôr do roku 1994.
• Atómové zbrane nemôžu byť umiestnené na území východného Nemecka.
• Zjednotené Nemecko získava úplnú suverenitu.

Referencie

1. ↑ Zwei-plus-Vier-Vertrag . deutschland.de, 2015-09-10, . Dostupné online. (po nemecky)

Externé odkazy

• Text zmluvy po anglicky