A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zhora: Knock Nevis, Emma Mærsk, RMS Queen Mary 2, | |
Základné údaje | |
---|---|
Typ: | Supertanker |
Trieda: | Nákladná loď |
Majiteľ: | Amber Development (2009–2010) First Olsen Tankers Pte. (2004–2009) Loki Stream AS (1991–2004) |
Domovský prístav: | Sierra Leone (2009–2010) Nórsko (1989–2009) Libéria (1979–1988) |
Objednaná: | 1974 |
Začiatok stavby: | |
Spustená na vodu: | 1979 |
Osud: | zošrotovaný v roku 2010 |
Poznámka: | postavený lodenicami Sumitomo Heavy Industries |
Technické dáta | |
Hrubá tonáž (BRT): | 260 941 ton (hrubá hmotnosť) 214 793 ton (čistá tonáž) 564 763 ton (hrubá nosnosť) |
Výtlak: | 646 642 ton |
Dĺžka: | 458,45 |
Šírka: | 68,86 |
Ponor: | 24,611 |
Pohon: | 2× turbínové sústrojenstvo Sumimoto Stal - Laval AP 37 300 kW/50 020 koní |
Rýchlosť: | 16 uzlov (30 km/h) |
Dosah: | |
Posádka: | 40 |
Kapacita: | 4 240 865 barelov ropy (674 243 654,5 litrov) |
Knock Nevis, predtým ako Happy Giant, Jahre Viking, Seawise Giant, Oppama a nakoniec ako Mont, bol japonský supertanker a zároveň najdlhšia loď na svete, ktorú postavili lodenice Sumitomo Heavy Industries v Tokiu v roku 1976. Mal najväčšiu DWT akú kedy loď mala. Jeho objem pri plnom naložení bol 657 019 ton, čo je najviac zo všetkých druhov lodí. Jeho ponor bol 24,6 metra a tak nebol schopný preplávať Lamanšský prieliv, Suezský prieplav alebo Panamský prieplav. Celkovo bol považovaný za najväčšiu loď aká bola kedy postavená,[1][2] a zároveň ako najväčší samohybný objekt postavený človekom. Počas Iránsko-irackej vojny bol potopený, avšak neskôr bol zachránený, opravený a opäť uvedený do prevádzky.[3] Neskôr bol používaný ako FPSO a kotvila na pobreží Kataru v Perzskom zálive (Al Shaheen Oil Field).[4]
Tanker bol predaný indickej demolačnej spoločnosti, ktorá ho premenovala na Mont pre jeho poslednú plavbu v decembri 2009. Po jeho vyčistení bol presunutý na breh v meste Alang v štáte Gudžarát v Indii, kde bol rozobratý.[4][5]
Veľkostný rekord
Knock Nevis bol najdlhšou loďou aká kedy bola postavená, pričom bola dlhšia ako výška mnohých vysokých mrakodrapov na svete. Hoci bol o trochu menší ako budova Tchaj-pei 101 s výškou 509,2 metra, avšak je dlhší ako výška budovy Petronas Towers, ktoré majú výšku 452 metrov.
Knock Nevis sa zúčastnil relácie Jeremy Clarkson's Extreme Machines televízie BBC pod názvom Jahre Viking. Podľa jeho kapitána S. K. Mohana, dosahoval v dobrom počasí maximálnu rýchlosť 16,5 uzla (30,6 km/h), z tejto rýchlosti zastaví po 8,9 kilometra a jeho polomer otočenia v dobrom počasí predstavoval približne 3,2 kilometra.[6]
Referencie
- ↑ Baljit Singh. The world’s biggest ship. The Tribune, 11. júl 1999. Dostupné online.
- ↑ Rich Galiano. Artifacts & Shipwrecks: Tanker . NJScuba.net. Dostupné online.
- ↑ TREX, Ethan. Seawise Giant: You Can't Keep A Good Ship Down . . Dostupné online.
- ↑ a b The world's largest ship to be scrapped . Bluepulz, 5. september 2009. Dostupné online.
- ↑ Bhavnagar. Crude oil carrier Mont awaits clearance to dock at Alang . The Indian Express, 19. december 2009. Dostupné online.
- ↑ Jeremy Clarkson. Powerrrrr!: Yara Viking Ship, Largest Man Made Moving Machine on the Planet!. Jeremy Clarkson's Extreme Machines (BBC), 15. august 2008. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Knock Nevis
Externé odkazy
- Video of Jahre Viking Knock Nevis na YouTube
- Mont at shipbreakers
- Seawise Giant-launch in 1979 na YouTube
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Seawise Giant na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk