Výber z celoživotnej tvorby Antonia Machada (1875 – 1939), jedného z najsilnejších španielskych básnikov prvej polovice 20. storočia, prináša poéziu presvedčivej emócie a účinnej prostoty.
Popri melancholickej lyrike, v ktorej pokračuje v cykle reagujúcom na smrť mladučkej manželky, a neskorších básňach venovaných novej „zakázanej“ láske sa predstavuje viacrozmerným reflektovaním kastílskej krajiny, osobitne jej temnej tváre.
Temné rozmery jeho poézie akoby predznamenávali, že sa autor stane obeťou občianskej vojny.
Preklad: Prof. Ján Zambor
Ilustrácie: Ľudovít Hološka