Táto kniha je predovšetkým o židoch zo Žiliny, ktorí študovali, ale aj pracovali v Prahe. Zanechali za sebou stopy. Tvorili, liečili, učili, podnikali, športovali. Oni aj ich súčasníci, medzi ktorými žili, zväčša už zomreli. Čas, ktorý je niekedy milosrdný, ale predovšetkým neúprosný, spôsobil, že sa na nich pozabudlo, alebo ich spomínajú už iba v rodinných kruhoch. Takzvaní bezmenní ľudia sú dôsledkom nášho nezáujmu. Je len na príslušníkoch ďalších generácií, či sa vydajú za odkazom svojich predkov, odstránia z neho prach, poučia sa z neho a sklonia sa v úcte pred tými, bez ktorých by predsa neboli ani oni.