Antonín Václavík (etnograf)

	Antonín Václavík
Osobné informácie
Narodenie	12. júl 1891
	Luhačovice-Pozlovice, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	4. december 1959 (68 rokov)
	Brno, ČSR
Zamestnanie	univerzitný profesor
Rodičia	Josef Václavík a Anna, rod. Martincová
Súrodenci	Vincenc Čeněk Václavík, Anežka Kolaříková (Václavíková), Anna Kolaříková (Václavíková), Josef Václavík, František Václavík
Manželka	Lucie, rod. Urbánková
Deti	Iva Drápalová (Václavíková)
Dielo
Významné práce	Podunajská dedina v Československu (Bratislava, 1925), Luhačovské Zálesí (Luhačovice, 1930), Tradície ľudovej drevorezby (Bratislava, 1936), Slovenské palice (Martin, 1938), Výroční obyčeje a lidové umení (Praha, 1959)
Ovplyvnený	Karel Chotek ;
Ovplyvnil	Václav Frolec, Alena Jeřábková, Věra Kovářů, a i. ;
Odkazy
	Antonín Václavík; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Český portál; Biografický portál

Prof. PhDr. Antonín Václavík (* 12. júl 1891, Luhačovice-Pozlovice, Rakúsko-Uhorsko – † 4. december 1959, Brno, ČSR) bol český (moravský) etnograf, múzejník a univerzitný profesor českého a slovenského národopisu.^[1]

Člen Slovanského ústavu, Matice slovenskej, Šafárikovej učenej spoločnosti a čestný člen Maďarskej etnografickej spoločnosti.^[1]

Život

Narodil sa v roku 1891 v moravských Pozloviciach do rodiny roľníka Josefa Václavíka a matky Anny, rodenej Martincovej.^[1] Bol najmladším zo siedmich detí.^[2] Vyštudoval na reálnom gymnáziu v Uherskom Brode a jednoročný kurz na obchodnej akadémii v Prahe.^[1]^[2] Pred vznikom ČSR pracoval v sázavských sklárňach Kavalier ako úradník.^[2]^[3] V roku 1922 absolvoval doplňovacie maturitné skúšky na gymnáziu v Skalici^[3] a následne študoval národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (doktorát, 1926)^[3], kde bol jeho pedagógom Karel Chotek. Študijné pobyty absolvoval v Poľsku (Krakov) a v Nemecku (Berlín).^[1]^[3]

Od roku 1919 pracoval ako úradník na Ministerstve školstva a národnej osvety a ako kustód Slovenského vlastivedného múzea v Bratislave.^[1]

V roku 1934 sa stal docentom a začal externe prednášať na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne.^[1] V roku 1938 bol menovaný mimoriadnym profesorom.^[3] Riadnym univerzitným profesorom sa stal v roku 1945, keď sa tiež stal predsedom národopisnej sekcie Zemskej osvetovej rady v Brne. Do roku 1953 pôsobil ako podpredseda Štátny ústav pre ľudovú pieseň. V rokoch 1956 až 1959 prednášal externe na filozofickej fakulte v Bratislave. Zomrel v roku 1959 v Brne.^[1]

Dielo

Václavík bol zakladateľom mnohých múzeí v Česko-Slovensku: v Luhačoviacich, Piešťanoch, Bratislave, Uherskom Hradišti a spolutvorca prvej národopisnej expozície Slovenského národného múzea v Martine. Spracoval tiež zbierky ľudového umenia na Pražskom hrade. Spoluorganizoval národopisné a múzejné kurzy pre pracovníkov regionálnych múzeí a pričinil sa o vznik a rozvoj národopisných slávností v Strážnici. Bol členom redakčných rád periodík Naše Valašsko, Valašsko, Vlastiveda moravská a Vlastivedný vestník moravský, Zprávy anthropologické společnosti a Národopisný vestník československý.^[1]

Vedecky sa zaoberal národopisnou slavistikou, zbieraním ľudovej slovesnosti. Výrazne prispel k štúdiu ľudovej kultúry na Slovensku. Medzi jeho najvýznamnejšie práce patria:^[1]

Podunajská dedina v Československu (Bratislava, 1925)
Luhačovské Zálesí (Luhačovice, 1930)
Tradície ľudovej drevorezby (Bratislava, 1936)
Slovenské palice (Martin, 1938)
Výroční obyčeje a lidové umění (Praha, 1959)
K národopisnému súpisu Slovenska. In: Slovenský denník, 4, 12. 5. 1921, s. 5; 20. 5. 1921, s. 5
O lidových obrazech malovaných na skle. In: Náš smer, 7, 1920 – 1921, s. 59 – 65
Rozlúčka nevesty pri sobáši. In: Slovenskou otčinou, 1, 1925, s. 76 – 77
O slovenskom ľudovom umení. In: Kalendár Bratstvo, 15, 1926, s. 81 – 87
Vývoj hmotných výtvarů lidového umění v Československu. In: Prúdy, 12, 1928, s. 620 – 628
„Vykladaná robota“ ako doklad súčasného ľudového umenia na Slovensku. In: Slovenské pohľady, 46, 1930, s. 118 – 121
Otázka juhoslovanskej kolonizácie v československom národopise. In: Slovenské pohľady, 47, 1931, s. 490 – 498
Příspěvky k vývoji malovaných ohníšť. In: Príspevky k praveku, dejinám a národopisu na Slovensku. Bratislava 1931, s. 190 – 192
Genéza ľudového umenia. In: Umění na Slovensku – odkaz země a lidu. Praha 1938, s. 71 – 76.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j VÁCLAVÍK, Antonín. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. ISBN 80-7090-111-X. S. 195 – 196.
↑ ^a ^b ^c PETRÁKOVÁ, Blanka. Antonín Václavík (1891 - 1959) . Luhačovice: Luhačovice, . Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e KUBOVÁ, Lucia. Antonín Václavík. In: Internetová encyklopedie dějin Brna . Brno: Internetová encyklopedie dějin Brna, . Dostupné online.

Ďalšia literatúra

DRÁPALA, Daniel (ed.). Antonín Václavík (1891–1959) a evropská etnologie. Brno : Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, 2010. 219 s. (Etnologické studie; zv. 7.) ISBN 978-80-210-5364-9.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Antonín Václavík (etnograf)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[SBS-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j VÁCLAVÍK, Antonín. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. ISBN 80-7090-111-X. S. 195 – 196.

[Luhač-2] PETRÁKOVÁ, Blanka. Antonín Václavík (1891 - 1959) . Luhačovice: Luhačovice, . Dostupné online.

[IEDB-3] KUBOVÁ, Lucia. Antonín Václavík. In: Internetová encyklopedie dějin Brna . Brno: Internetová encyklopedie dějin Brna, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]