A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Česko-Slovensko (Československo)
| |||||||||||||||||
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska | |||||||||||||||||
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit | |||||||||||||||||
Geografia
| |||||||||||||||||
Rozloha
|
140 446 km² (1921)
127 900 km² (1992) | ||||||||||||||||
Najvyšší bod
|
Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
| ||||||||||||||||
Najdlhšia rieka
|
Vltava (430 km)
| ||||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||||
Počet obyvateľov
|
14 723 854 (1930)
15 576 550 (1991) | ||||||||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||||
demokratická republika (1918 – 1939),
parlamentná republika s obmedzenou demokraciou (1945 – 1948), ľudovodemokratická republika (1948 – 1960), socialistická republika (1960 – 1968), federatívna socialistická republika (1969 – 1990), federatívna republika (1990 – 1992) | |||||||||||||||||
Vznik
|
|||||||||||||||||
Zánik
|
|||||||||||||||||
|
Česko-Slovensko[pozn 2] (v rokoch 1918 – 1938 a 1945 – 1990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 1918 – 1992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (1939 – 1945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí.
Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska.[11] Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami.
Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Dejiny
Periodizácia
Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:
1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):
- predvojnové obdobie demokracie: prvá česko-slovenská republika (1918 – 1938)
- predvojnové obdobie čiastočnej demokracie a autonómie Slovenska a Podkarpatska: druhá česko-slovenská republika (1938 – 1939)
- obdobie druhej svetovej vojny (faktický zánik štátu):
- Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (1939 – 1945)
- dočasné štátne zriadenie (1940 – 1945)
- povojnové obdobie čiastočnej demokracie: tretia česko-slovenská republika (1945 – 1948)
- obdobie vlády komunistickej strany (1948 – 1989)
- obdobie demokracie po období vlády komunistickej strany – obdobie ČSFR (1990 – 1992)
Obdobie 1945 – 1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960 – 1989 aj socialistické obdobie.
2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):
- Československá republika/Česko-Slovenská republika (1918 – 1960 s výnimkou rokov 1939 – 1945)
- Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika (1939 – 1945)
- Československá socialistická republika (1960 – 1989)
- Česká a Slovenská Federatívna Republika (1990 – 1992)
Udalosti
Politická geografia
Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.
Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:
- v Česku zmenšenom o Sudety a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
- na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
- v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)
Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.
Susedmi Česko-Slovenska teda boli:
- 1918 – marec 1939: Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko (do mája 1938), Rumunsko
- 1945 – 1992: Nemecko (v rokoch 1949 – 1990 Nemecká spolková republika a Nemecká demokratická republika), Poľsko, Maďarsko, Rakúsko, ZSSR (resp. v rokoch 1991 – 1992 Ukrajina)
Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia
Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou Podkarpatskej Rusi, približne 950 km. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo 150 km. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo Českého masívu, alpínske horstvo Západných a sčasti Východných Karpát a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky Panónskeho panvového systému.[12]
Náboženstvo
V Československu prevládala rímskokatolícka cirkev. Na území Česka pôsobili aj Českobratská cirkev evanjelická, Cirkev československá husitská a iné. Na Slovensku zasa aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a iné. V Československu pôsobili aj gréckokatolícka a pravoslávna cirkev.
Príroda
Dobové oficiálne názvy
- 28. 10. 1918 – 14. 11. 1918: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Česko-Slovensko/Československo
- 14. 11. 19181 – 5. 3. 1920: Československý štát/Česko-Slovenský štát/Republika Česko-Slovenská/Republika Československá/Česko-Slovenská republika/Československá republika/Česko-Slovensko/Československo (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne so spojovníkom); zaužívané skratky RČS / ČSR / (?) Č-SR
- 6. 3. 1920 – 22. 11. 1938: Československá republika/Československo (často písané s prehodeným slovosledom republika Československá – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve [13]; zaužívaná skratka bola ČSR
- 23. 11. 1938 – 15. 3. 1939: Česko-Slovenská republika/Česko-Slovensko; zaužívaná skratka bola Č-SR alebo (?)ČSR
- (1940 – 1945 a) 1945 – 10. 7. 1960: Československá republika (republika Československá)/Československo, od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj Československá ľudovodemokratická republika; zaužívaná skratka ČSR
- 11. 7. 1960 – 28. 3. 1990: Československá socialistická republika/Československo; zaužívaná skratka ČSSR
- 29. 3. – 22. 4. 1990: Česko-slovenská federatívna republika (po slovensky) / Československá federativní republika (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar Česko-Slovensko, kodifikovaný začiatkom roka 1991 Pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar Československo; pozri aj pomlčková vojna
- 23. 4. 1990 – 31. 12. 1992: Česká a Slovenská Federatívna Republika (po slovensky) / Česká a Slovenská Federativní Republika (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ČSFR
1:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.
Štátne symboly
Zriadenie
- 1918 – jeseň 1938: demokratická republika, unitárny štát
- jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, federatívny štát (asymetrická federácia – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
- 1940 – 1945: vláda v exile – pozri dočasné štátne zriadenie
- 1945 – 1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. ľudová demokracia), centralistický štát
- 1948 – 1968: republika, komunistický štát (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy socializmus)
- 1969 – 1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
- 1990 – 1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)
Ústavy
Hlavné mestá
- celý štát: Praha
- pre hlavné časti:
- Česko (od 1. 1. 1969 Česká socialistická republika resp. od marca 1990 Česká republika): od 1. 1. 1969 Praha
- Slovensko (od 1. 1. 1969 Slovenská socialistická republika resp. od marca 1990 Slovenská republika): od 22. 3. 1968 Bratislava
Administratívne členenie
Krajiny a župy (1918/1919 – 31. 12. 1922)
Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:
- dnešné Česko: Česká krajina, Moravská krajina a Sliezska krajina
- dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: župy – pozri župa (Česko-Slovensko)
Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923 – 1. 7./1. 12. 1928)
Členenie bolo takéto:
- dnešné Česko: ako 1918 – 1922
- dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri župa (Česko-Slovensko)
Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Krajiny (1. 7./1. 12. 1928 – 14./15. 3. 1939)
Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):
- Zem Česká/Česká zem (Česká krajina) – t. j. Čechy (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
- Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem (Moravsko-sliezska krajina) – t. j. Morava a České Sliezsko (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
- Krajina Slovenská/Slovenská krajina – t. j. Slovensko (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
- Podkarpatská Rus (Podkarpatskoruská krajina) – t. j. Podkarpatská Rus (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)
Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.
Krajiny (apríl 1945 – 24. 12. 1948/1. 1. 1949)
Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)
Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949 – 30. 6. 1960)
Členenie na kraje – pozri kraj (1949 – 1960).
Kraje a republiky (1. 7. 1960 – 31. 12. 1992)
Členenie na (väčšie) kraje – pozri kraj (1960 – 1990).
Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku (od 6. marca 1990 Českú republiku) a Slovenskú socialistickú republiku (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.
Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.
Predstavitelia
- Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska
- Zoznam prezidentov Česko-Slovenska
- Zoznam vodcov Komunistickej strany Česko-Slovenska
- Zoznam ministrov zahraničných vecí Česko-Slovenska
- Zoznam vlád Česko-Slovenska
- Zoznam predsedov vlád Slovenska
- Zoznam predsedov slovenských parlamentov
- Zoznam predsedov vlád Česka
Hospodárstvo a politika
Literatúra
Poznámky
- ↑ 29. 2. 1920 – 9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto rusínčina a modifikovaná ruština)
- ↑ Z hľadiska súčasnej pravopisnej úpravy slovenského jazyka platí:
- kodifikačná príručka Pravidlá slovenského pravopisu (2013) uvádza iba tvar „Česko-Slovensko“,[1]
- kodifikačná príručka Krátky slovník slovenského jazyka (2020) heslo „Česko-Slovensko“ neuvádza, uvádza iba heslá „československý“ („český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu čechoslovakizmu) popierajúci národný princíp“)[2] a „česko-slovenský“ („český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko“),[3]
- Slovník súčasného slovenského jazyka (A – G, 2015) uvádza obe tvary „Česko-Slovensko, Československo“, pričom ďalej rozlišuje odlišné písanie dlhého názvu štátu podľa historického obdobia („1918 – 1938 a 1945 – 1960 Československá republika, skr. ČSR, 1938 – 1939 Česko-Slovenská republika, 1960 – 1990 Československá socialistická republika, skr. ČSSR, 1990 – 1992 Česká a Slovenská Federatívna Republika, skr. ČSFR“),[4]
- jazyková poradňa Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied odporúča pri písaní postupovať podľa vyššie citovaného Slovníka súčasného slovenského jazyka,[5]
- jazykovedec PaedDr. Matej Považaj, CSc., redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, v tejto veci uvádza: „Súčasné základné jazykové príručky zvyčajne uvádzajú obidva spôsoby písania názvu spoločného štátu a s ním súvisiaceho prídavného mena, niekedy aj s príslušným vysvetlením. Závisí od autora textu, ktorý spôsob písania si zvolí (spôsob písania často odzrkadľuje aj postoj autora k pomenúvaným entitám). Pri presnom citovaní dokumentov však treba rešpektovať dobový stav písania.“[6]
Referencie
- ↑ Česko-Slovensko. In: Pravidlá slovenského pravopisu. 4., nezm. vyd. Bratislava : Veda, 2013. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1331-2.
- ↑ československý. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
- ↑ česko-slovenský. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). Krátky slovník Slovenského jazyka. 5., dopl. a upr.. vyd. Martin : Matica slovenská, 2020. ISBN 978-80-8128-261-4.
- ↑ Česko-Slovensko, Československo. In: Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra (eds.). Slovník súčasného slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4. Zväzok A-G.
- ↑ Jazyková poradňa : Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? online. Bratislava: Petit Press, 2013-02-01, cit. 2022-09-13. Dostupné online.
- ↑ POVAŽAJ, Matej. Pravopis názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov. Quark (Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR), 2016-08-25. Dostupné online cit. 2022-09-13.
- ↑ Česko-Slovensko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
- ↑ česko-slovenské vojsko. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
- ↑ Atlantická charta. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk).
- ↑ Karabin, Dan. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp).
- ↑ PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210
- ↑ Fordinál, K., Nagy, A., Maglay, J. a Malík, P., 2019: Československo na prehľadných geologických mapách. Geologické práce, Správy 133, s. 107 - 122
- ↑ Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky, (posledný príspevok)
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Česko-Slovensko
Wikislovník ponúka heslo Česko-Slovensko.
![]() (dobové písanie v rokoch 1918 – 1938, v ČSNV a Dočasnom štátnom zriadení a v rokoch 1945 – 1990: Československo) | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Pred 1918 | 1918 – 1938 | 1938 – 1939 | 1939 – 1945 | 1945 – 1948 | 1948 – 1960 | 1960 – 1990 | 1990 – 1991 | 1991 – 1992 | 1993 | |
Čechy Morava časť Sliezska |
súčasť Predlitavska | Československá republikaa ČSR |
Ríšska župa Sudetyb (súčasť Nemecka) |
Československá republikae ČSR |
Československá republikaf ČSR |
Československá socialistická republikag ČSSR |
Česko-slovenská federatívna republika resp. Česká a Slovenská Federatívna Republika ČSFR |
Česká republika ČR | ||
Česko-Slovenská republikac Č-SR |
Protektorát Čechy a Morava | |||||||||
Slovensko | súčasť Uhorska (Zalitavska) | Slovenská republika 1939 – 1945 | Slovenská republika SR | |||||||
súčasť Maďarskad | ||||||||||
Podkarpatská Rus | Zakarpatská oblasťh (súčasť Sovietskeho zväzu) |
Zakarpatská oblasťi (súčasť Ukrajiny) | ||||||||
Dočasné štátne zriadenie v Londýne (1940 – 1945) | ||||||||||
a V historiografii známa ako prvá republika. Štátne hranice vytýčené saintgermainskou a trianonskou mierovou zmluvou, štátne usporiadanie definované Ústavou z 29. februára 1920. |
f Po februárovom prevrate 25. februára 1948 bol nastolený komunistický totalitný režim. Obdobie rokov 1948 – 1953 sa v historiografii označuje ako zakladateľské obdobie komunistického režimu, v rokoch 1953 – 1957 došlo (po smrti J. V. Stalina a vzápätí aj K. Gottwalda) k prvej kríze komunistického režimu, po ktorej upevnil svoju mocenskú pozíciu A. Novotný. V júli 1960 bolo celoštátnou konferenciou KSČ konštatované „víťazstvo socializmu“ v ČSR. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk