Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci
Mapa
Členovia      Bývalí členovia      Spolučlenovia      Pozorovatelia
Základné informácie
Krátky názov	RVHP
Vznik	5. - 8. január 1949
Zánik	28. jún 1991
Typ	Ekonomická organizácia
Miesto	Moskva, ZSSR
Ďalšie informácie
Oblasť pôsobenia	Celosvetovo (primárne Východný blok a komunistické štáty)
Členstvo	Sovietsky zväz Česko-Slovensko NDR Poľsko Maďarsko Rumunsko Bulharsko Vietnam Kuba Mongolsko Albánsko (odstup v 1961)

Mapa hospodárskych blokov v Európe v 80. rokoch 20.storočia:členské štáty RVHP červené, členské štáty EHS Európske hospodárske spoločenstvo modré,krajiny EZVO Európske združenie voľného obchodu zelené

Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP, rus. Совет Экономической Взаимопомощи, skr. SEV; angl. Council for Mutual Economic Assistance, skr. Comecon) bola mnohostranná medzištátna hospodárska organizácia prevažne východoeurópskych krajín v rokoch 1949 až 1991 so sídlom v Moskve (ZSSR).

Vznik

Vznikla 5. - 8. januára 1949 v Moskve, šiestimi zakladajúcimi členskými štátmi sa stali ZSSR, Poľsko, Česko-Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, od roku 1950 sa stala členom NDR, do roku 1962 bolo členským štátom aj Albánsko, od roku 1962 sa stalo členom Mongolsko, od roku 1972 Kuba a od roku 1978 aj Vietnam. Od roku 1964 čiastočne spolupracovala aj Juhoslávia (SFRJ), dohody o spolupráci boli na medzištátnej úrovni uzatvorené s Fínskom (Fínsko) od roku 1973 a s ďalšími štátmi na iných kontinentoch ako Irak, Mexiko, Nikaragua, Mozambik, Angola, Etiópia a Južný Jemen (Jemenská ľudovodemokratická republika).

Výšková budova RVHP v Moskve v súčasnosti - nočný pohľad, architektúra budovy symbolizovala "otvorenú knihu" spolupráce.

Ciele

Táto hospodárska organizácia vznikla na účely koordinácie hospodárskeho vývoja členských krajín na princípoch centrálne plánovanej ekonomiky a rozvoja ekonomickej integrácie s účelom postupne vyrovnávať rozdielnu ekonomickú úroveň jednotlivých členských štátov. Zo súčasného pohľadu sa dá konštatovať, že v popredí stáli aspekty mocenské, so snahou o vytvorenie hospodársky, politicky aj vojensky jednotného bloku krajín „socialistického tábora“.

Umožňovala však členským krajinám rozvoj obchodu a medzinárodnej hospodárskej spolupráce za podmienok studenej vojny, keď boli zo strany USA a krajín NATO na krajiny tzv. komunistického bloku uvalené embargá na vývoz vedecko-technických výsledkov a strategických surovín a tovarov, hlavne technológií. Mala sa stať protiváhou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá bola založená účastníkmi krajín, ktoré prijali Marshallov plán.

RVHP sa najprv týkala len obchodu, neskôr aj plánovania výroby a napokon mala viesť k hospodárskej integrácii pod vedením ZSSR. Pre umožnenie ľahšieho účtovania v rámci krajín RVHP na bilaterálnej úrovni sa používalo vzájomné zaúčtovanie pohľadávok formou bartra na multilaterálnej úrovni bola vytvorená zvláštna zúčtovacia jednotka, prevoditeľný rubeľ, ktorý nemal fyzickú podobu a slúžil na vzájomné vyrovnávanie platieb v rámci ekonomickej spolupráce. Na uľahčeniu transferov sprvu bilaterálnych bola zriadená Medzinárodná banka pre hospodársku spoluprácu (MBHS) so sídlom v Moskve a pre multilaterálne zúčtovania bola zriadená Medzinárodná investičná banka (MIB) so sídlom v Moskve.

Zánik

Stretnutie predstaviteľov RVHP v Rumunsku - 1978.

Koncom 80. rokov sa spolupráca krajín RVHP orientovala na užšiu ekonomickú integráciu, na vytváranie väzieb v kooperáciách a na špecializáciu v jednotlivých výrobných odboroch, rozvíjala sa široká medzinárodná spolupráca a výmena výsledkov vedecko-technického vývoja.

V rokoch 1988-1989 sa však dostavili štrukturálne problémy v plánovaní, nefungovala dobre obchodná výmena a dochádzalo k zjavným poruchám pri prevoze tovarov cez hranice predovšetkým vo východoeurópskych členských krajinách (riešené tzv. colnými opatreniami na limitovanie dovozu a vývozu tovarov) a po roku 1990, keď väčšina východoeurópskych krajín začala orientovať svoju ekonomiku na trhovú a na obchodovanie so Západom, nastali ťažkosti v plánovaní a zúčtovaní hospodárskych záväzkov.

2. júla 1991 na návrh česko-slovenskej strany a jej predstaviteľov (Václav Klaus, minister financií ČSFR a Vladimír Dlouhý, minister hospodárstva ČSFR), bolo prijaté vo Federálnom zhromaždení ČSFR uznesenie o dohodnutí protokolu o zrušení Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a 12. júla 1991 schválilo znenie protokolu.

Postupným odklonom od zásad centrálne plánovanej ekonomiky a politickou transformáciou krajín sa RVHP rozpadla a nebola nahradená žiadnou podobnou organizáciou.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rada vzájomnej hospodárskej pomoci

Literatúra

• Měchýř, Jan: Velký převrat, či snad revoluce sametová? (1999), vyd.Progetto, Praha, ISBN 80-86366-00-6