Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom (vo vtedajšej slovenčine Smluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom^[1] alebo v nemčine Deutsch-Slowakischen Schutzvertrag alebo len Schutzvertrag) bola prvá medzinárodná zmluva podpísaná vojnovým Slovenským štátom. Zmluva bola vyjadrením závislosti vojnovej Slovenskej republiky od Nemeckej ríše. Nacistické Nemecko sa v nej zaviazalo chrániť integritu slovenského územia výmenou za jeho podriadenosť. Za nemeckú stranu ju podpísal Joachim von Ribbentrop, za slovenskú stranu Jozef Tiso, Vojtech Tuka a minister zahraničných vecí Ferdinand Ďurčanský.

Zmluva bola výsledkom rokovaní Adolfa Hitlera a Jozefa Tisa vo Viedni, ktoré sa uskutočnili 18. marca 1939. Tuka a Ďurčanský ju podpísali ako prví 18. marca, Tiso ju podpísal 19. marca a von Ribbentrop v Berlíne 23. marca 1939, kedy zmluva oficiálne nadobudla platnosť.^[2] Platnosť zmluvy bola určená na 25 rokov.

Pôvodne mala zmluva obsahovať aj samostatné články o tzv. ochrannom pásme (Schutzzone) a o tzv. obrannom priemysle (Wehrwirtschaft). Tie však boli podpísané neskôr ako samostatné zmluvy (Zmluva Schutzzonevertrag mit der Slowakei alebo Deutsch-Slowakisches Schutzzonenstatut bola podpísaná v auguste 1939^[3] , ktorá umožnila Nemecku využiť slovenské územia ako jeden z nástupných priestorov k septembrovému útoku na Poľsko a Wehrwirtschaftsvertrag 30. januára 1940.^[4])

Zmluva zaručovala Nemecku právo budovať na slovenskom území v blízkosti hraníc s protektorátom Čechy a Morava po Malé Karpaty, v Bielych Karpatoch a Javorníkoch, v tzv. ochrannej zóne (Schutzzone), vojenské objekty a umožňovala vstup nemeckých vojsk na toto územie. Týmto bol dodatočne legalizovaný vstup nemeckých vojsk na slovenské územie, ktorý sa uskutočnil pri obsadzovaní Čiech a Moravy.^[3] Nemecké jednotky vtedy aj skonfiškovali v tejto oblasti všetok československý vojenský materiál, ktorý objavili. Definovaná bola aj podriadená funkcia organizácie Slovenskej armády a vedenia zahraničnej politiky v súlade so záujmami Nemecka, čo výrazne podrývalo štátnu suverenitu Slovenska.^[5] Nemci tak prebrali aj priamu kontrolu nad zbrojovkami na Považí.

Okrem podriadenosti „v zhode s nemeckou brannou mocou“ zmluva podriaďovala aj hospodárske záujmy Slovenska nemeckým, vrátane poľnohospodárstva, priemyslu a výstavby dopravnej siete. Hoci základná zmluva bola verejná, zároveň bol podpísaný aj tajný dodatok - tzv. Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci, ktorý deklaroval ekonomickú viazanosť na Nemecko, ktoré získalo aj prednostné práva na využívanie nerastných surovín na slovenskom území.^[5]

Zmluva o ochrannom pomere bola východiskom pre ďalšie dokumenty (Zmluva Schutzzonevertrag - o ochrannom pásme podpísaná v auguste 1939^[3] a Wehrwirtschaftsvertrag 30. januára 1940.^[4])

Referencie

Externé odkazy

• Kópia originálneho Schutzvertrag mit der Slowakei und Vereinbarung zu Art.3 c des Vertrages v ruskom archíve

Iné projekty

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Zmluva o ochrannom vzťahu medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom