Ivan Dias
kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
kardinál Ivan Dias
Servus Slúžiť
Štát pôsobenia	Taliansko Vatikán
Funkcie a tituly
prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov
20. mája 2006 – 10. mája 2011
Crescenzio Sepe Fernando Filoni
Bombajský arcibiskup
8. novembra 1996 – 20. mája 2006
Simon Pimenta Oswald Gracias
Predchádzajúce funkcie
titulárny arcibiskup diecézy Rusibisir 1981 – 1996 apoštolský pronuncius v Ghane, Togu, Benine 1981 – 1986 apoštolský nuncius v Kórei 1986 – 1991 apoštolský nuncius v Albánsku 1991 – 1996 Bombajský arcibiskup 1996 – 2006
Biografické údaje
Rodné meno	Ivan Cornelius Dias
Narodenie	14.04.193614. apríl 1936 Bombaj, Britská India
Úmrtie	19. jún 2017 (81 rokov) Rím, Taliansko
Pochovaný	21. jún 2017 Campo Verano, Rím
Alma mater	Stredná škola St. Stanislaus, Bombaj
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	8. december 1958 (22 rokov) Valerian Gracias bombajský arcibiskup
Inkardinácia	arcidiecéza Bombaj
Biskup
Menovanie	8. máj 1981 (45 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	19. jún 1981 (45 rokov)
Svätiteľ	Agostino Casaroli štátny sekretár Vatikánu
Spolusvätitelia	Achille Silvestrini arcibiskup Duraisamy Simon Lourdusamy arcibiskup
Kardinál
Menovanie	21. február 2001 (64 rokov) Ján Pavol II.
Stupeň	kardinál - kňaz
Titulárny kostol	Spirito Santo alla Ferratella
Odkazy
Ivan Dias na catholic-hierarchy.org angl. Ivan Dias
Taliansky portál  Vatikánsky portál  Biografický portál

Mons. Ivan Cornelius kardinál Dias ^[1](* 14. apríl 1936, Bombaj – † 19. júna 2017, Rím, Taliansko) bol indický rímskokatolícky kňaz, biskup, arcibiskup a kardinál. V rokoch 2006 až 2011 prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov, v rokoch 1996 až 2006 arcibiskupom Bombaja a predtým pápežským veľvyslancom na Balkáne, vo Východnej Ázii a západnej Afrike. Do hodnosti kardinála bol povýšený v roku 2001.^[2]

Ivan Dias sa narodil v Bandre, na predmestí Bombaja, rodičom Carlosovi Nazarovi Diasovi († 1953) a Marii Martins e Dias († 1991), obaja rodáci z Goy. Jeho otec bol námestníkom ministerstva vnútra vlády štátu Maháráštra.^[3] Je druhým najstarším z piatich detí má štyroch bratov: Francisa (generálporučíka na dôchodku v indickej armáde), Ralpha, Paula a Olafa (lekára). Po absolvovaní jezuitskej strednej školy sv. Stanislava vstúpil do seminára Bombajskej arcidiecézy a neskôr bol 8. decembra 1958 vysvätený za kňaza Valeriánom Graciasom.^[4] Potom vykonával pastoračnú prácu v Bombaji ako kurát v kostole sv. Štefana až do roku 1961, keď bol poslaný na ďalšie štúdiá do Ríma. Tam navštevoval Pápežskú cirkevnú akadémiu a Pápežskú Lateránsku univerzitu , kde v roku 1964 získal doktorát z kánonického práva.

Pracoval vo Vatikánskom štátnom sekretariáte pri príprave návštevy pápeža Pavla VI. v Indii v roku 1964, počas ktorej bol 4. decembra povýšený do hodnosti tajného komorníka Jeho Svätosti. V rokoch 1965 až 1973 pôsobil ako tajomník nunciatúr v Dánsku, Švédsku, Nórsku, na Islande, vo Fínsku, Indonézii, na Madagaskare, na Réunione , na Komorských ostrovoch a na Mauríciu. Po návrate na Štátny sekretariát vo Vatikáne bol vedúcim sekcie pre Sovietsky zväz, pobaltské štáty, Bielorusko, Ukrajinu, Poľsko, Bulharsko, Čínu, Vietnam, Laos, Kambodžu, Juhoafrickú republiku, Namíbiu, Lesotho, Svazijsko, Zimbabwe, Etiópiu, Rwandu, Burundi, Ugandu, Zambiu a Keňu.

8. mája 1981 bol vymenovaný za titulárneho arcibiskupa Rusibisir a za apoštolského pronuncia v Ghane, Togu a Benine pápežom Jánom Pavlom II.. Biskupskú konsekráciu prijal nasledujúceho 19. júna od kardinála Agostina Casaroliho s arcibiskupmi Achillem Silvestrinim a Duraisamym Simonom Lourdusamym, ktorí slúžili ako spolusvätitelia v Bazilike sv. Petra. Za svoje biskupské motto si zvolil : „Servus“ ( lat . „Sluha“). Neskôr 20. júna 1986 vymenovaný za apoštolského nuncia v Kórei a 28. októbra 1991 za apoštolského nuncia v Albánsku. V Albánsku bol poverený prestavbou miestneho kostola po takmer piatich desaťročiach komunistickej vlády, pozývaním zahraničných misionárov do krajiny a spoluprácou s albánskou vládou a školami na obnove katolíckych kostolov.^[5]

Odvolaný z diplomatických služieb Vatikánu, bol 8. novembra 1996 vymenovaný za deviateho arcibiskupa Bombaja. Bol otvoreným zástancom kontroverzného dokumentu Kongregácie pre náuku viery z roku 2000 Dominus Iesus, ktorý deklaroval, že nekatolíci sú v ťažkej situácii. Povedal, že dokument je "opätovným potvrdením... Ježiš je jediným záchrancom sveta. Máme právo povedať, kto sme, a ostatní to môžu prijať alebo nie."

Ján Pavol II. ho vymenoval za kardinála-kňaza Spirito Santo alla Ferratella v konzistóriu 21. februára 2001^[6]. Krátko nato bol 10. marca 2001^[7] vymenovaný do Rady kardinálov pre štúdium organizačných a ekonomických problémov Svätej stolice a od 10. septembra 2001 pôsobil ako jeden z troch predsedov na zhromaždení biskupov Svetovej synody do 10. septembra 2001. Bol jedným z kardinálov považovaných za pápeža na pápežskom konkláve v roku 2005, ktoré vybralo pápeža Benedikta XVI..

20. mája 2006 bol vymenovaný za prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov, čo je najvyšší post dohliadajúci na katolícke misie. Bol tiež ex officio veľkým kancelárom Pápežskej univerzity Urbaniana. Svoju rezignáciu predložil podľa potreby pri dosiahnutí veku 75 rokov. Bola prijatá 10. mája 2011, keď ho vo funkcii prefekta vystriedal Fernando Filoni. ^[8]

Bol členom:

• Kongregácie pre náuku viery
• Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
• Kongregácie pre východné cirkvi
• Kongregácie pre katolícku výchovu
• Pápežskej rady pre kultúru
• Pápežskej rady pre laikov
• Pápežskej rady pre sociálnu komunikáciu
• Pápežskej komisia pre kultúrne dedičstvo Cirkvi
• Pápežskej rady pre legislatívne texty

Bol jedným z kardinálov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v roku 2013, ktoré vybralo pápeža Františka.

Zomrel v Ríme 19. júna 2017.

• Zoznam kardinálov vymenovaných Jánom Pavlom II.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Dias

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ivan Dias na anglickej Wikipédii.