Pápežský legát

	Duchovenstvo katolíckej cirkvi
Podľa svätenia
	biskup • kňaz • diakon • subdiakon
	Nižšie svätenia
Podľa úradu, titulu či stavu
	Rímska kúria pápež • kardinál • apoštolský nuncius • pápežský legát • monsignor ;
	Miestne cirkvi
	Farnosti
	Rehole
	^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje; ^2 Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus; ^3 Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku

Pápežský legát (iné názvy: apoštolský legát, legát; z lat. legatus – „vyslanec, posol“) je osobný reprezentant Svätej stolice, ktorý bol poverený misiou. Má osobitné poverenie reprezentovať Svätú stolicu pri miestnej cirkvi, štáte alebo medzinárodnej organizácii, príp. má mimoriadne poslanie pri určitej príležitosti.

Historické podoby

Rímsky pápež už od svojich počiatkov využíval vyslancov, pričom od 11. storočia získavali na dôležitosti. Postupne sa vyprofilovali tri druhy legátov:

legatus missus (plurál legati missi; doslova „vyslaný legát“) – legát poverený nejakou konkrétnou misiou (úlohou),
legatus natus (pl. legati nati; dosl. „rodený legát“) – držitelia arcibiskupského stolca, ku ktorému prináležal stály titul legáta (napr. arcibiskup canterburský v období pred anglickou reformáciou),
legatus a latere (pl. legati a latere; dosl. „legát zo strany “, tzn. v bezprostrednom postavení k osobe pápeža) – legát s najvyšším postavením, priamy zástupca pápeža, tzn. vždy kardinál.

Systém legátov bol v priebehu storočí viackrát reogranizovaný. Významná zmena nastala v 16. storočí, keď začali vznikať nunciatúry pri svetských vládach, s ktorými Svätá stolica udržiavala diplomatické styky.

Súčasné použitie

Súčasné kánonické i medzinárodné právo pozná nasledujúce druhy legátov:

legatus a latere – najvyšší druh legáta, ktorý musí byť kardinálom (pozri vyššie),
apoštolský nuncius – vyslanec s diplomatickým poslaním, obyčajne titulárny arcibiskup (na úrovni mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca),
internuncius – nuncius-diplomat druhého rádu (na úrovni vyslanca),
apoštolský delegát – reprezentant bez diplomatického štatútu.

Poznámky

↑ Pre podrobnejšiu etymológiu pozri rozlišovaciu stránku legát

Referencie

↑ ^a ^b „apoštolský legát“, Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch, Prvý zväzok, A – Belk (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1999 (vyd. 2018-05-09), ISBN 80-224-0554-X, https://beliana.sav.sk/heslo/apostolsky-legat, dost. 2020-03-22
↑ Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „legát“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1
↑ Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „legát“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
↑ Králik, Ľubor (2015), „legálny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 321, ISBN 978-80-224-1493-7
↑ ^a ^b ^c Cross, F. L.; Livingstone, E. A., edi. (2005), „legate, Papal“, The Oxford dictionary of the Christian church (3. vyd.), Oxford; New York, NY: Oxford University Press, str. 969, ISBN 978-0-19-280290-3, https://books.google.sk/books?id=fUqcAQAAQBAJ&pg=PA969, dost. 2020-03-22

Odporúčaná literatúra

ANTONÍN, Kalous. Plenitudo potestatis in partibus? : papežští legáti a nunciové ve střední Evropě na konci středověku (1450–1526). 1. vyd. Brno : Matice moravská, 2010. 446 s. (Knižnice Matice moravské; zv. 30.) ISBN 978-80-86488-75-2. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papežský legát na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[5] Pre podrobnejšiu etymológiu pozri rozlišovaciu stránku legát

[Beliana-1] „apoštolský legát“, Encyclopaedia Beliana : Slovenská všeobecná encyklopédia v dvanástich zväzkoch, Prvý zväzok, A – Belk (1. vyd.), Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1999 (vyd. 2018-05-09), ISBN 80-224-0554-X, https://beliana.sav.sk/heslo/apostolsky-legat, dost. 2020-03-22

[2] Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „legát“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1

[3] Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „legát“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6

[4] Králik, Ľubor (2015), „legálny“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 321, ISBN 978-80-224-1493-7

[Oxford-6] Cross, F. L.; Livingstone, E. A., edi. (2005), „legate, Papal“, The Oxford dictionary of the Christian church (3. vyd.), Oxford; New York, NY: Oxford University Press, str. 969, ISBN 978-0-19-280290-3, https://books.google.sk/books?id=fUqcAQAAQBAJ&pg=PA969, dost. 2020-03-22

1

2

3

Podľa svätenia
Duchovenstvo katolíckej cirkvi

biskup • kňaz • diakon • subdiakon¹
Nižšie svätenia Západná cirkev: akolyta² • exorcista¹ • lektor² • ostiár¹ Východné cirkvi: poddiakon • čtec • spevák
Podľa úradu, titulu či stavu
Rímska kúria pápež • kardinál • apoštolský nuncius • pápežský legát • monsignor
Miestne cirkvi patriarcha • prímas • metropolita • arcibiskup • diecézny biskup • eparcha • biskup koadjútor • teritoriálny opát • osobný prelát • apoštolský administrátor • pomocný biskup • generálny vikár
Farnosti dekan • farár • farský administrátor • administrátor excurrendo • kaplán
Rehole³ generálny predstavený • opát • opátka • igumen • provinciál • prior • rehoľník • archimandrita • mních • mníška • novic
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje ^2 Od roku 1973 sa nazýva službou a už nepatrí medzi klérus ^3 Podľa súčasného CIC patria medzi klérus len tí, ktorí prijali aspoň diakonskú vysviacku