A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Duchovenstvo katolíckej cirkvi | |
Podľa svätenia | |
---|---|
biskup • kňaz • diakon • subdiakon1 | |
Podľa úradu, titulu či stavu | |
^1 V rímskokatolíckej cirkvi sa od roku 1973 až na výnimky neudeľuje |
Subdiakon[1] (lat. subdiaconus) alebo (vo východných cirkvách) poddiakon[2] alebo hypodiakon[2] (starogr. υποδιακονος) je vo viacerých kresťanských cirkvách osoba, ktorá prijala príslušné svätenie. Subdiakonát je predstupňom diakonátu.
Raná cirkev
V Biblii o subdiakonoch, ani ich ustanovení nieto zmienky. Subdiakonát pravdepodobne vznikol po apoštolskej dobe, prvá zmienka je až v 3. storočí – pápež Kornélius v roku 255 v liste Fabiovi z Antiochie spomína, že bolo v Ríme 46 kňazov, 7 diakonov a 7 subdiakonov. Rovnako toto svätenie spomína sv. Cyprián, sv. Atanáz Alexandrijský a viacero koncilov a synôd. Spočiatku bol na Východe i Západe subdiakonát nižším svätením, na Západe sa v druhej polovici 12. storočia stal vyšším svätením, čo autoritatívne potvrdil pápež Inocent III. začiatkom 13. storočia. Subdiakonát začal byť už v 5. storočí spojený s celibátom, čo sa neskôr stalo záväznou cirkevnou praxou.[3]
Východné cirkvi
Vo východných cirkvách je poddiakonát najvyšším z nižších svätení, v poradí za čtecom a pred diakonom. V Ruskej pravoslávnej cirkvi však často úlohu poddiakona spĺňajú nevysvätení poddiakoni, keďže vysviacka je spojená s povinnosťou celibátu; vysvätení sú potom v tenže deň za poddiakona i diakona.[4] Úlohou poddiakona je v chráme strážiť kráľovské dvere, prednášať čítanie, udržiavať v čistote liturgické nádoby a svietniky, obliekať biskupa a kňaza, zapaľovať sviece a pripravovať potrebné veci.[3][5] Počas bohoslužieb si obliekajú stichár a orár vo forme kríža okolo hrude na rozdiel od diakonov, ktorí ho nosia cez rameno.[4]
V Ruskej pravoslávnej cirkvi mávajú biskupi niekoľko subdiakonov ako asistentov.[4]
Západná cirkev
Na Západe bol síce subdiakonát v 12. storočí zaradený medzi vyššie svätenia[6] popri diakonáte a kňazstve, nie je však považovaný za sviatosť, lež len za sväteninu.[3] Subdiakonát sa udeľoval po akolytáte a predchádzal vysväteniu za diakona. Vysviackou začala povinnosť celibátu a modlitby celého posvätného ofícia.[7][8] Úlohou subdiakona je počas omše asistovať diakonovi, pripravovať chlieb a víno, pripraviť kalich a paténu počas ofertória a spievať epištolu.[3] Odevom vlastným subdiakonovi je tunika, ktorú si oblieka na albu, a manipul.[9]
V roku 1965, počas Druhého vatikánskeho koncilu, sa Komisia pre uskutočňovanie Konštitúcie o posvätnej liturgii zaoberala otázkou nižších svätení a zhodla sa, že sa subdiakonát (na rozdiel od niektorých ďalších svätení) nesmie zrušiť, pretože má v Cirkvi stále relevantnú úlohu prisluhovať diakonovi, ale stane sa z neho nižšie svätenie, musí sa zrušiť jeho spojenie so záväzkom celibátu, keďže Koncil umožnil vysviacku ženatých mužov za trvalých diakonov, a tiež sa mal obnoviť obrad vysviacky.[10]
Až v roku 1970 prišlo po dlhých diskusiách o tom, ktoré nižšie svätenia ponechať, rozhodnutie ponechať len dve nižšie svätenia, a to lektorát a akolytát, ktorý by prebral aj niektoré prvky subdiakonátu.[10]
V rímskokatolíckej cirkvi subdiakonát zrušil pápež Pavol VI. svojím motu proprio Ministeria quaedam 15. augusta 1972 a jeho funkcie v liturgii zveril akolytom a lektorom, ktoré nakoniec ako jediné z nižších svätení zachoval ako „služby“ (lat. ministeria), ktoré sa môžu udeľovať i laikom. Biskupským konferenciám však povolil ministérium akolytu nazývať subdiakonátom.[11]
Keďže bol subdiakonát zrušený až po zavedení pokoncilovej reformy, prvé vydanie obnoveného Rímskeho misála ešte obsahuje rubriky pre funkciu subdiakona počas omše. Jeho úlohou bolo prisluhovať kňazovi a diakonovi, pripravovať oltár a posvätné nádoby a čítať epištolu a v prípade potreby prebrať úlohu ostatných prisluhujúcich. Obliekal si tuniku na albu, tunika sa mohla v prípade potreby alebo nižšej úrovne slávnostnosti vynechať.[12]
V inštitútoch apoštolského života podliehajúcich bývalej komisii Ecclesia Dei, ktoré slávia liturgiu podľa predkoncilovej liturgie, sa subdiakonát naďalej udeľuje spolu s ostatnými nižšími sväteniami. Toto právo potvrdil Benedikt XVI. v motu proprio Summorum Pontificum zo 7. júla 2007 a bližšie potvrdila komisia Ecclesia Dei inštukciou Universae Ecclesiae z 30. apríla 2011.[13]
Referencie
- ↑ JÚĽŠ. subdiakon v slovníkoch JÚĽŠ . Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b IĽKO, Miroslav. Poddiakon (hypodiakon) . zoe.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c d FANNING, W.. Subdeacon. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1913. (angl.)
- ↑ a b c ТКАЧЕНКО, А. А.. ИПОДИАКОН. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 26. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2010. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-048-6. S. 171 – 173.
- ↑ MARTYNIUK, Piotr. Podział obowiązków kleru. In: HUSÁR, Ján. Pravoslávny biblický zborník. Gorlice : Diecezjalny osrodek kultury prawoslawnej ELPIS w Gorlicach, 2015. . Dostupné online. ISBN 978-83-63055-24-0. III/2015, s. 14 – 36. (poľ.)
- ↑ Can. 949 In: Codex Iuris Canonici 1917 . IntraText CT, . Dostupné online. (lat.)
- ↑ KAISER, M.. Subdiakonat, Subdiakon. In: HÖFER, Josef; RAHNER, Karl. Lexikon für Theologie und Kirche. Freiburg : Herder, 1964. . 9, s. 1133. (nem.)
- ↑ Can. 132, can. 135 In: Codex Iuris Canonici 1917 . IntraText CT, . Dostupné online. (lat.)
- ↑ §137 In: Missale Romanum. Rím : , 1962. Dostupné online. Kapitola Rubricæ generales Missalis Romani, Cap. XIX. De usu et qualitate paramentorum, s. XX. (lat.)
- ↑ a b BUGNINI, Annibale. Die Liturgiereform, 1948-1975 (Zeugnis und Testament). Freiburg, Basel, Wien : Herder, 1988. 1014 s. ISBN 978-3-451-20727-3. Kapitola 43: Kirchliche Dienste, s. 759 – 784. (nem.)
- ↑ Pavol VI.. Motu proprio Ministeria quaedam . Vatikán: vatican.va, 1972-08-15, . Dostupné online. (lat.)
- ↑ §65, §81, §142 In: Institutio generalis Missalis Romani. 1969, . S. 30, 34, 41 – 42.
- ↑ §29 – §31 In: ECCLESIA DEI. Instruction on the application of the Apostolic Letter Summorum Pontificum of His Holiness Benedict XVI given motu proprio . 2011-04-30, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk