Československý koridor

Československý koridor (tiež Český koridor, alebo Hradská autonómna oblasť) bol neprijatý návrh predložený na Parížskej mierovej konferencii v roku 1919. Návrh by viedol k prepojeniu územia Česko-Slovenska a Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov zhruba od Bratislavy po Záhreb. Návrh bol na konferencii zamietnutý. Neskôr sa návrh objavil znovu v období normalizácie, tentoraz vedený inou trasou v železničnom tuneli pod Rakúskom, ale ani vtedy nebol realizovaný.^[1]

V období Prvej republiky

Podľa návrhu mal byť vyčlenený pruh územia, ktorý by prepojil Juhoslovanské kráľovstvo a Československo. Niekedy býva tiež nazývaný česko-juhoslovanský územnú koridor. „Český“ bol nazývaný preto, že zástupcovia Juhoslávie na konferencii vyhlásili, že by dávali prednosť tomu, aby patril Čechom.

Koridor by sa skladal z terajšej spolkovej krajiny Burgenland a ďalších území nachádzajúcich sa pozdĺž terajšej rakúsko-maďarskej hranice. Oblasť je tiež niekedy nazývaná Západné Zadunajsko. Už v máji 1915 predložil Tomáš Garrigue Masaryk britskému ministrovi zahraničia E. Greyovi memorandum Independent Bohemia (Samostatné Čechy), v ktorom vyhlásil, že „... zásadou českých a srbochorvátskych túžob by bolo spojenie Čiech a Srbochorvátska ...“ a tento koridor navrhol spolu s prípadnou personálnou úniou medzi Srbskom a Čechami.^[1]

Koridor by bol 200 km dlhý a 80 km široký. Odrezal by časti štyroch maďarských žúp (Mošon, Šopron, Vaš a Zala). Existoval by však aj variant, podľa ktorého by bol podstatne väčší.

Je prekvapujúce, že slovanské štáty, ktoré vznikli na princípe sebaurčenia národov, by ho chceli aplikovať na územie, kde z 1 171 000 obyvateľov bolo 662 000 Maďarov, 220 000 Slovanov a 289 000 osôb iných národností (hlavne Nemcov). Podľa Čechov bolo jeho účelom oddeliť Nemcov od východnej a strednej Európy. Tiež sa domnievali, že by to mohlo priniesť aj výhody pre Francúzov. Mnohí tiež špekulovali, že jeho úmyslom tiež bolo prideliť Československu väčší podiel dunajského brehu, čo by z Bratislavy urobilo veľký dunajský prístav. Samozrejme viedlo by to k ešte väčšej izolácii Maďarska. Československí delegáti argumentovali tým, že Bratislava bola oddávna hlavné mesto Slovenska a ignorovali pritom fakt, že bola v rokoch 1526 – 1784 hlavným mestom Uhorska.

Návrh podporovali priaznivci panslavizmu s tým, že by predstavoval spojovací mostík medzi dvoma štátmi predstavujúcimi slovanské spojenectvo (Československo a Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov). Ďalší panslavisti vyhlasovali, že tak dôjde k spojeniu severných a južných Slovanov. Myšlienku tiež podporovali chorvátski nacionalisti, ktorí chceli, aby sa Chorváti žijúci v Burgenlande, Východnom Štajersku a niekoľkých dedinách na Slovensku a na Južnej Morave stali občanmi Juhoslávie. Existenciu koridoru tiež podporovali tí, ktorí tvrdili, že keď už Rakúsko-Uhorsko neexistuje, nie je žiadny dôvod, aby Rakúsko a Maďarsko mali spoločné hranice.

Vizualizácia krajín Malej dohody s Českým koridorom

Nevýhoda Maďarov

Najviac poškodenou krajinou prostredníctvom Československého koridoru by bolo Maďarsko a to najmä z toho dôvodu, že neskôr (v roku 1921) bola založená Malá dohoda, ktorej členmi bolo Československo s Podkarpatskou Rusou, Rumunsko a Juhoslávia. Vznikom Československého koridoru by tak tieto štáty úplne obkľúčili Maďarsko a s veľkou pravdepodobnosťou by ho dostali pod svoju nadvládu.

Špekulácie o príprave vojenského zásahu

Na začiatku roka 1920 informovala tlač o sústreďovaní československého vojska v okolí Bratislavy. Špekulovalo sa o tom, že toto vojsko má zabezpečiť český koridor vojensky.

Obdobie normalizácie

Myšlienku na koridor obnovilo Československo v období normalizácie, tentoraz vedený inou trasou v železničnom tuneli pod Rakúskom, ale ani vtedy nebol projekt realizovaný.

Galéria

• 

  Predstava budúceho usporiadania Československa podľa Tomáša Garrigue Masaryka z roku 1915

• 

  Mapová pohľadnica Československa z roku 1918 vydaná v USA. Na mape je znázornená aj jedna z možných alternatívnych hraníc Československého koridoru

• 

  Grafické znázornenie Československého koridoru z Parížskej mierovej konferencie.

Referencie

1. ↑ ^{a b} Moderní dějiny.cz: Memorandum Samostatné Čechy

Literatúra

• Margaret MacMillan, Richard Holbrooke : Paris 1919: Six Months that Changed the World, Random House, 2002. ISBN 0-375-76052-0
• Oskar Krejčí, Martin C. Styan : Geopolitics of the Central European Region, 2005, ISBN 80-224-0852-2, 9788022408523

Externé odkazy

• Koridor měl před 100 lety spojit Československo s Jaderským mořem – iDNES
• Neuskutečněné projekty: Český sen o Jaderském moři smetou komunisté ze stolu! – Epocha plus
• Neznáma mapa Československa. Masaryk v roku 1915 sníval o hraniciach so Srbskom – HN History

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Czech Corridor na anglickej Wikipédii.