Čierny kameň
vrch
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Ružomberok
Obce	Ľubochňa, Liptovské Revúce
Pohorie	Veľká Fatra
Podcelok	Hôľna Fatra
Povodie	Váh
Nadmorská výška	1 479,4 m n. m.
Súradnice	48°56′06″S 19°08′41″V / 48,9349°S 19,1446°V / 48.9349; 19.1446
Geologické zloženie	Vápenec
Orogenéza/vrásnenie	Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	neprístupný
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Čierny kameň
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Čierny kameň (1 479,4 m n. m.^[1]) je vrch vo Veľkej Fatre. Nachádza sa nad Liptovskými Revúcami, približne 19 km juhozápadne od Ružomberka.^[2] Na jeho severozápadnom svahu sa nachádza Národná prírodná rezervácia Čierny kameň.

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.^[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Ružomberok a zasahuje na katastrálne územie obce Ľubochňa a Liptovské Revúce.^[4] Najbližšími sídlami sú juhovýchodným smerom situované Liptovské Revúce, východným smerom obec Liptovská Osada a južným Motyčky a Staré Hory. Vrch leží v Národnom parku Veľká Fatra.^[2]

Popis

Čierny kameň je súčasťou liptovskej vetvy hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Severne susedí Sedlom pod Čiernym kameňom oddelený Minčol (1 398 m n. m.) a Rakytov (1 567 m n. m.), západne sa nachádza sedlom oddelená Ploská (1 532 m n. m.) a Borišov (1 510 m n. m.), južne sa nachádza Ostré brdo (1 319 m n. m.), Šturec (1 075 m n. m.) a Motyčianska hoľa (1 292 m n. m.) a východne Čierna hora (1 335 m n. m.), Malý Zvolen (1 372 m n. m.), Končitá (1 248 m n. m.) a Magury (1 199 m n. m.).^[5] Západne orientované svahy sú pramennou oblasťou zdrojníc Ľubochnianky, juhovýchodné odvodňuje riečka Revúca, obe smerujúce severným smerom do rieky Váh.^[2] Na vrchol nevedie značený chodník.^[2]

Geológia

Vrchol Čierneho kameňa je troskou chočského príkrovu nad mráznickým súvrstvím fatrika.

Prírodná rezervácia

Severozápadný svah Čierneho kameňa, vo výške od 1 200 m n. m. tvorí územie národnej prírodnej rezervácie. Bola vyhlásená v roku 1964 s cieľom ochrany pralesovitých porastov smreku obyčajného, mukyne obyčajnej, javora horského a bohatého podrastu smrekového a kosodrevinového charakteru^[6], so zachovanou prirodzenou pásmovitosťou lesných vegetačných stupňov od 5. po 8. stupeň. Jej rozloha je 34 ha^[7].

Výhľady

Vrcholový hrebeň Čierneho kameňa pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných a turistom dostupných lokalít je však vidieť najmä okolité vrchy Veľkej Fatry, no pri priaznivých podmienkach aj Malú Fatru, Oravskú Maguru i Beskydy, Západné a Nízke Tatry, Poľanu, Javorie a Štiavnické vrchy.^[8]

Turistika

Vrchol Čierneho kameňa nie je turistický prístupný. Cez prírodnú rezerváciu možno prejsť po hrebeni zelenou značkou z Ploskej alebo z Rakytova.

Prístup

• po zelenej značke traverzom severozápadným úbočím:
  • od juhozápadu z rázc. pri Chate pod Borišovom cez Sedlo Ploskej
  • od severovýchodu po hrebeni cez Rakytov a Sedlo pod Čiernym kameňom
• po červeno značenej trase cez Sedlo pod Čiernym kameňom:
  • od juhovýchodu z obce Liptovské Revúce
  • zo severného smeru z Ľubochnianskej doliny-Blatnej cez rázc. Močidlo^[2]

Referencie

Pozri aj

• Hôľna Fatra
• Zoznam vrcholov vo Veľkej Fatre

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čierny kameň

Externé odkazy

• Poloha na turistickej mape