Škumpa vlasatá
Škumpa vlasatá; súkvetie (júl).
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) rastliny (Vegetabilia) Podríša (subregnum) zelené rastliny (Viridiplantae, Chlorobionta) Vývojová línia cievnaté rastliny (Tracheophyta) Vývojová vetva semenné rastliny (Spermatophyta) Oddelenie krytosemenné rastliny (Angiospermae) Trieda (classis) pravé dvojklíčnolistové rastliny (Eudicotidae) Rad (ordo) mydlovníkotvaré (Sapindales) Čeľaď (familia) obličkovcovité (Anacardiaceae) Podčeľaď (subfamilia) obličkovcovaté (Anacardioideae) Rod (genus) škumpa (Cotinus) Druh (species) škumpa vlasatá (Cotinus coggygria)
Synonymá
Zoznam Cotinus cotinus Rhus cotinus Rhus simplicifolia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Škumpa vlasatá^[2] (lat. Cotinus coggygria)^[3] je opadavý ker alebo nízky strom z rodu škumpa (Cotinus) z čeľade obličkovcovité (Anacardiaceae). Prirodzený areál jej rozšírenia sa tiahne od strednej Európy po strednú a južnú Čínu a rastie hlavne v miernych biómoch.^[3] Na Slovensku je to zákonom chránený druh.^[4][5]

Opis

Škumpa vlasatá je opadavý vzpriamený ker, niekedy i strom, vysoký 1 až 3 m (výnimočne až 5m), so širokou guľatou korunou a s koreňovými poplazmi. Mladé konáre sú tenké, valcovité, fialovo až olivovohnedé, staršie sú sivohnedé a holé s roztrúsenými lenticelami. Púčiky sú malé, končisté, čiernohnedé a holé.^[4][6][7]

Listy sú jednoduché, dlhostopkaté, so stopkami dlhými 1 až 4 cm. Čepele sú široko elipsovité až okrúhlasté a celistvookrajové, dlhé 3 až 8 cm. Na líci sú tmavozelené, na rube sivozelené, na jeseň oranžovočervené až červenohnedé, sú holé a so zreteľne vyčnievajúcou žilnatinou. Po rozotrení sú aromatické.^[4][6][7]

Kvety sú usporiadané v hustých vzpriamených, akoby nafúknutých koncových žltozelených metlinách, dlhých 15 až 20 cm. Drobné kvety, s priemerom asi 5 mm, sú symetrické, päťpočetné a obojpohlavné. Kvetné stopky po odkvitnutí alebo opadnutí sterilných kvetov sú dlho odstávajúce a husto chlpaté. Z kvetov len malá časť dospieva do plodov. Kališné lístky sú vajcovito kopijovité a zelené.^[4][6][7][8]

Plodmi sú drobné, zelené, mierne stlačené obličkovité kôstkovice, veľké len 3 až 5 mm, ktoré neskôr černejú. Vyskytujú sa len na niektorých, dlho červenofialovo odstávajúcich konárikoch. Po dozretí plodov sa celé súplodie odlamuje a slúži ako lietací aparát.^[4][6][7][8]

Rozšírenie

Pôvodný areál škumpy vlasatej sa rozprestiera od západného Stredomoria po strednú Európu a cez Euráziu zasahuje ďaleko na východ až do čínskych Himalájí. V strednej Európe sa pokladá za relikt interglaciálnej kveteny.^[7] Územím Slovenska prebieha severná hranica jej areálu a pôvodná je na štyroch lokalitách, a to v Slovenskom krase, Strážovských vrchoch, Strednom Pohornádí a Veľkej Fatre.^[6][8]

Škumpa vlasatá je introdukovaná vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch, hlavne na východnom pobreží od Vermontu cez Massachusetts, Connecticut, New York po New Jersey a vo vnútrozemí v štátoch Ohio, Illinois a Utah. Na severe sa vyskytuje aj v kanadskej provincii Ontário. V Ázií je introdukovaná v Uzbekistane, Tadžikistane a v Kórei.^[3]

Ekológia

Škumpa vlasatá je teplomilný druh rastúci dosť vzácne na teplých, výslnných skalnatých svahoch, krovinatých strániach a okrajoch dubín v nížinách a v pahorkatinách, do nadmorskej výšky 800 až 850 m n. m. Škumpa rastie dobre v každej pôde a rozmnožuje sa semenami, podzemnými koreňovými výhonkami alebo mäkkými júlovými odrezkami. Kvitne v máji až júni.^[4][6][7][8]

Na škumpe vlasatej parazituje viacero druhov hmyzu. Z vošiek, ktoré sa živia jej rastlinnými šťavami, je to voška Calophya rhois^[9] a voška maková (Aphis fabae). Larvy na listoch a konároch produkujú veľké množstvo medovice vo forme drobných kvapiek. Ich kolónie sú preto často navštevované mravcami.^[10] Z motýľov, larvy drobníka škumpového (Simplimorpha promissa), vyžierajú na listoch kľukaté chodbičky (míny).^[11]

Význam a využitie

Škumpa vlasatá je cenná pre záhradnú architektúru, preto sa často pestuje v parkoch a záhradách a v teplejších oblastiach občas splanieva. Drevo škumpy sa cení v stolárstve.^[7][8] Na Slovensku je to zákonom úplne chránený druh.^[6][5]

Galéria

• 

  Škumpa vlasatá; rozvíjajúce sa listové púčiky (máj).

• 

  Škumpa vlasatá; mladé listy (máj).

• 

  Škumpa vlasatá; súkvetie v kvete (jún).

• 

  Škumpa vlasatá; vrchná strana listov.

• 

  Škumpa vlasatá; spodná strana listov.

• 

  Škumpa vlasatá; odkvitnuté súkvetie (júl).

• 

  Škumpa vlasatá; kôra na konáriku.

• 

  Škumpa vlasatá; kôra na kmeni.

• 

  Škumpa vlasatá; kry (jún).

Referencie

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Škumpa vlasatá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Škumpa vlasatá