Šumivé víno (zriedkavo: šumovina^[1]; zastarano: peňavé víno^[2]; neodborne: šampanské (víno) ; v subštandarde: šampus, šampáňo, šampíčko^[3]; v niektorých kontextoch: sekt - o názvoch pozri aj nižšie) je druh vína. V EÚ je šumivé víno definované ako produkt,:

- ktorý sa získava prvotným alebo druhotným alkoholovým kvasením z čerstvého hrozna, z hroznového muštu alebo z vína;

- a z ktorého sa pri otvorení nádoby uvoľňuje oxid uhličitý pochádzajúci výhradne z kvasenia;

- a ktorý, ak sa uchováva v uzavretých nádobách pri teplote 20 °C, má v dôsledku prítomnosti oxidu uhličitého v roztoku pretlak najmenej 3 bary;

- a v ktorom celkový obsah alkoholu cuvée na jeho prípravu je najmenej 8,5 obj. %.

Podtypmi šumivého vína sú akostné šumivé víno a aromatické šumivé víno. Podľa inojazyčných znení príslušného predpisu EÚ je špeciálnou obmenou šumivého vína aj sýtené šumivé víno (v slovenskom preklade označované len ako sýtené víno, napriek tomu, že existuje aj sýtené perlivé víno, čo môže viesť k zámenám). ^[4]

Terminológia

Šumivé víno je v podstate opak pojmov perlivé víno (pretlak 1 - 2,5 bar) a tiché víno (pretlak menej ako 1 bar).

Názvom šampanské sa v bežnej reči označujú všetky šumivé vína^[5], odborne sa tak ale označuje iba druh šumivého vína z oblasti Champagne vo Francúzsku.^[6]

Sekt

V súčasnosti sa výraz sekt podľa slovenského zákona č. 319/2009 Z. z. má používať iba ako súčasť tradičných výrazov sekt vinohradníckej oblasti (sekt V. O.) a pestovateľský sekt, ktoré za určitých okolností môžu byť uvedené na víne (porov. aj delenia vín v článku víno). Spomínané výrazy sú podtypy akostného šumivého vína. Sú konkrétne definované v zákone č. 319/2009 Z.z. v spojení s Prílohou č. 22 k vyhláške č. 350/2009 Z. z., ako aj v databáze eAmbrosia Európskej komisie.^[7][8][9] V rokoch 2005-2009 boli definované v zákone č. 182/2005 Z. z. a do roku 2018 aj v tabuľkovej prílohe nariadenia Komisie (ES) č. 607/2009.^[10][11]

Podľa čl. 45 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/33 sa výraz sekt môže uvádzať na všetkých (t. j. teoreticky nielen šumivých) vínach okrem tzv. ešte kvasiaceho mladého vína a hroznových muštov (medzi ktoré patrí aj burčiak). ^[12]

Neoficiálne alebo staršie alebo sčasti v zahraničí sa ako sekt označuje:

• akékoľvek akostné šumivé víno (v širšom zmysle, t.j. vrátane toho, čo sa v slovenských predpisoch označovalo/označuje ako akostné aromatické šumivé vína , akostné šumivé vína vinohradníckej oblasti a pestovateľské sekty)^{[13][14][15][16]};
• alebo akékoľvek šumivé víno ^[17][18][19];
• alebo akékoľvek šumivé víno okrem pravého šampanského (a okrem sýteného šumivého vína)^[20][21];
• alebo akékoľvek nemecké šumivé víno^[16].

Pôvodne, t.j. do 19. (sčasti až začiatku 20.) storočia, sa ako sekt označovali južné (väčšinou nešumivé) vína, najmä španielske a najmä sladké silné (špan. vino seco).^{[22][16][23][24]}

Dejiny na Slovensku

Bratislava bola, po francúzskej Champagni, prvým miestom v Európe kde sa začala produkcia šumivého vína metódou champenoise, tzn. metódou kvasenia vo fľašiach. Na počiatku 19. storočia, sa ranený napoleónsky vojak J. E. Hubert, vracajúci sa z ruskej vojny, zamiloval v Prešporku do zdravotnej sestry. Láska k tej žene a malokarpatskému vínu zadržali Huberta v Bratislave do konca života. Založil (vďaka podpore vtedajšej šľachty) prvý závod produkujúci šumivé víno francúzskou technológiou mimo územie Francúzska. Výroba sa rozrastala aj po jeho smrti pod vedením jeho syna Heinricha. Odvtedy až do 50. rokov 20. storočia existovalo najmenej 15 rôznych firiem produkujúcich šumivé vína. Ich kvalita bola preverovaná na rôznych medzinárodných súťažiach napr. v Budapešti v roku 1842 alebo 1896 vo francúzskom Bordeaux. Najznámejšie boli vína Palugyay a Lenart a Laban.^{[chýba zdroj}

Členenie šumivého vína podľa obsahu cukru

Podľa delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/33 sa šumivé vína (vrátane sýtených šumivých vín) delia takto: ^[25]

• brut nature - menej ako 3 g.l⁻¹ cukru (bez pridania cukru do šťavy)
• extra brut - 0–6 g.l⁻¹ cukru
• brut (tvrdé) - do 12 g.l⁻¹ cukru
• extra sec (extra dry, extra suché) - 12–17 g.l⁻¹ cukru
• sec (suché) - 17–32 g.l⁻¹ cukru
• demi-sec (polosuché, polosladké) - 32–50 g.l⁻¹ cukru
• doux (sladké) - viac ako 50 g.l⁻¹ cukru

Staršiu verziu tohto delenia možno nájsť napríklad vo vyhláške 147/1998 Z. z.

Zdroje