A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Želovce | |
obec | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Banskobystrický kraj |
Okres | Veľký Krtíš |
Región | Novohrad |
Vodné toky | Krtíš, Želovský potok |
Nadmorská výška | 156 m n. m. |
Súradnice | 48°07′12″S 19°21′00″V / 48,120000°S 19,350000°V |
Rozloha | 18,76 km² (1 876 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 177 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 62,74 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1327 |
Starosta | Mária Rechová[3] (OĽANO) |
PSČ | 991 06 |
ŠÚJ | 516571 |
EČV (do r. 2022) | VK |
Tel. predvoľba | +421-47 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Želovce Zdravotnícka 255 Želovce |
E-mailová adresa | obec@zelovce.sk |
Telefón | 451 4158 |
Fax | 451 4159 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Želovce | |
Webová stránka: zelovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Želovce sú obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.
Polohopis
Obec sa nachádza v Ipeľskej kotline, v údolí riečky Krtíš, asi 8 km južne od Veľkého Krtíša a 7 km od štátnej hranice s Maďarskom. Zo severozápadu na juhovýchod preteká obcou Želovský potok, na ktorom je pred obcou vybudovaná menšia vodná nádrž. Západným okrajom prechádza cesta II/527 zo Šiah a Slovenských Ďarmôt do Veľkého Krtíša, na ktorú sa tu napája cesta do Kiarova.
Dejiny
Pahorkatinná oblasť s úrodnými údoliami vytvárala vhodné podmienky na život a preto aj v oblasti Želoviec sa dochovali dôkazy prítomnosti ľudí už od eneolitu (3500 - 2000 pred Kr.). Dôkazom toho sú štiepané kamenné nástroje, ktoré boli nájdené v chotári dnešnej obce. Územím prešli mnohé národy, medzi nimi Kvádi, Huni, Longobardi, Avari, Slovania a Maďari. Z obdobia raného stredoveku, kedy tu žili najmä Avari a Slovania, sa tu našlo 840 hrobov a v nich množstvo zbraní, šperkov, úžitkových predmetov a slovanských nádob.
Samotná obec je písomne doložená v listine z 30. júna 1296, kedy sa spomína ako Zsély. Zánik pôvodnej osady, ležiacej na ľavom brehu Krtíša spôsobili osmanské vojská, ktoré v druhej polovici 16. storočia spustošili celý región a Želovce vypálili. Preživší si založili novú obec na súčasnom mieste. Obec patrila do majetku Bettéra, Balassovcov a Koháryovcov, po vyhnaní Turkov ju získal gróf Štefan Zichy. V roku 1625 si Želovčania postavili kostol, ktorý bol však zničený a súčasný, na novom mieste pochádza z roku 1771. O rok neskôr pribudol v obci kaštieľ a v roku 1773 aj budova fary. Práve zásluhou Zichyovských grófov sa začali v obci rozvíjať remeslá a rozšírili tak dovtedy výhradne poľnohospodársky spôsob obživy obyvateľov.
Čiernym dňom v dejinách je aj nedeľa 17. augusta 1862, kedy takmer celú obec zničil rozsiahly požiar. Nepoškodený zostal iba kaštieľ, kostol a jediný dom, preto vtedajší majiteľ panstva Ábel Zichy daroval poškodeným pozemky a nariadil rozparcelovanie územia a výstavbu od seba dostatočne vzdialených domov. Práve prílišná blízkosť a slamené strechy najviac prispeli k rozšíreniu požiaru a veľkým škodám na majetku. Želovce boli obnovené a postupne sa stali významným poľnohospodárskym a remeselníckym strediskom s tehelňou, vodným a neskôr parným mlynom. Ťažilo sa tu uhlie a soľ a viackrát ročne sa tu konali jarmoky a dobytčie trhy. Z remeselníkov tu bol zastúpený kováč, kolár, tesár, stolár, šuster, murár, remenár a mlynár.
V novodobých dejinách bola vybudovaná pošta, telefón, telegraf a v lokalite Šóšár pri prameňoch minerálnej vody aj kúpele. V medzivojnovom období boli Želovce kultúrnym a hospodárskym centrom užšieho regiónu. Od roku 1932 fungoval Gazdovský spolok, ktorý pripravoval osivo, o dva roky neskôr sa začal chov šľachteného dobytka a bolo zavedené zavlažované záhradníctvo. V kultúrno-spoločenskej oblasti vznikol spolok Victoria, ktorý sa podporoval šport, kultúru, tradície a vzdelávanie. Činnosť divadelnej skupiny pretrvala až do konca 70. rokov minulého storočia. Po druhej svetovej vojne sa s rozmachom individuálnej výstavby začalo aj masové cestovanie za prácou. Zjednodušenie života miestnych znamenalo v roku 1948 vybudovanie elektrickej siete, v roku 1964 dokončili modernú základnú školu a neskôr aj kultúrny dom s kinosálou. Zamestnanie prinieslo otvorenie pobočky závodu Kovohron, ktorý však v roku 1990 zanikol.
Po roku 1989 zaniklo aj Poľnohospodárske družstvo a zánikom veľkých firiem v okolí prinieslo vysokú nezamestnanosť. Len pomaly vznikajú súkromnú prevádzky výroby a služieb, ktoré zamestnávajú desiatky ľudí. Tak ako v mnohých obciach na okolí, aj tu stagnuje rozvoj, kultúra aj šport.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, klasicistická jednoloďová stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1771. Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža s pilastrami je ukončená ihlancovou helmicou. Interiér kostola je plochostropý. Pri príležitosti obnovy kostola v roku 1948 došlo k výmaľbe interiéru. Na oltári sa nachádza socha sv. Imricha s párom anjelov. V kostole sa ďalej nachádza baroková olejomaľba Kladenie Krista do hrobu z druhej polovice 17. storočia. Súčasťou zariadenia kostola sú aj baroková kamenná krstiteľnica a svätenička z 18. storočia. Organ pochádza z druhej polovice 19. storočia. Pri kostole sa nachádza objekt fary, barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z roku 1773.[4]
- Kaštieľ Zičiovcov, barokovo-klasicistická dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a stredným rizalitom z roku 1772. Rizalit hlavnej fasády má segmetovú atiku, vo vnútri sa nachádza reprezentačné schodisko. Miestnosti sú zaklenuté pruskou a kláštornou klenbou. Zičiovci obývali kaštieľ do roku 1945, kedy bola stavba skonfiškovaná. Neskôr tu bola zriadená poľnohospodárska škola. V súčasnosti je v objekte múzeum s národopisnou expozíciou. Ku kaštieľu patril rozsiahly anglický park z 19. storočia, ktorý bol neskôr rozparcelovaný a tak sa z neho zachovala iba malá časť.[5]
- Evanjelická zvonica, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1929. Bola postavená na mieste drevenej zvonice z roku 1846. Fasády sú členené lizénovými rámami.[6]
Osobnosti obce
Rodáci
- Jozef Salaj (* 1932 – † 2011), paleontológ
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov . Bratislava: ÚGKK SR, . Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) . Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, . Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov . Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Kostol v Želovciach . Okres VK. Dostupné online.
- ↑ Želovce . Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Želovce . Okres VK. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Želovce
Externé odkazy
- Oficiálne stránky obce
- Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
- Okres VK- história a pozoruhodnosti obce
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk