1. september je 244. deň roka v gregoriánskom kalendári (245. v priestupnom roku). Do konca roka zostáva 121 dní. Meniny má Drahoslava.

• Svetový deň mieru
• Deň Hnutia nezúčastnených zemí
• Deň Ústavy Slovenskej republiky – štátny sviatok SR
• začína sa nový liturgický rok pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi

Udalosti

• 1804 – nemecký astronóm Karl Ludwig Harding objavil planétku 3 Juno
• 1900 – druhá búrska vojna: Spojené kráľovstvo anektovalo Transvaal^[1]
• 1901
  • austrálsky parlament schválil zákon o obmedzení prisťahovalectva, podľa ktorého museli imigranti po novom preukázať určitú vzdelanostnú úroveň a znalosť aspoň jedného európskeho jazyka^[2]
  • vo Viedni sa uskutočnilo ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenskej vzdelávacej jednoty^[2]
• 1902
  • prezident Spojených štátov Theodore Roosevelt na predvolebnom zhromaždení v Proctore vo Vermonte vyhlásil, že Spojené štáty môžu na americkom svetadiely realizovať Monroeovú doktrínu len vtedy, ak budú mať silné vojnové loďstvo^[3]
  • v Záhrebe vypukli protisrbské demonštrácie, ktoré prerástli do rabovania srbských obchodov, v dôsledku čoho bolo do ulíc povolané vojsko na obnovu verejného poriadku^[3]
• 1903 – v Budapešti začal vychádzať prvý slovenský odborový časopis Staviteľský robotník, ktorý sa neskôr (v roku 1907) zlúčil so Slovenskými robotníckymi novinami^[4]
• 1904 – na americkej Radcliffe College spromovala 24-ročná Helen Kellerová, ktorá bola od druhého roku svojho života slepá a hluchá; získala titul Bachelor of Arts a po skončení štúdia pôsobila ako sociálna reformátorka a spisovateľka^[5]
• 1906 – v Záhrebe sa začal slovanský sokolský zlet, ktorý zaznamenal účasť 4300 Chorvátov, Slovincov, Bulharov, Srbov, Čechov a Poliakov a 30 000 hostí (Slovensko zastupovali americkí Slováci nakoľko uhorská vláda nepovolila slovenské sokolské organizácie)^[6]
• 1907
  • v Pekingu sa pod vedením cisárovnej Cch'-si konala porada o pripravovaných reformách v Číne^[7]
  • krajčírka Adèle Cantrelová poškodila v Múzeu Louvru nožom Ingrésov obraz, pričom pred súdom tvrdila, že tak spravila na protest proti luxusnej kultúre (do väzby sa chcela dostať vedome, pretože nebola schopná vyžiť zo zárobku)^[7]
• 1910
  • kňazský seminár v Perugii zatvorili pre podozrenie z toho, že sa na ňom vyučuje v duchu modernizmu, s ktorým v tom čase Vatikán viedol ostrý súboj^[8]
  • vzhľadom na nárast napätia medzi Osmanskou ríšou na jednej strane a Gréckom a Bulharskom na strane druhej, povolala osmanská vláda do služby záložníkov európskej časti armády^[8]
• 1911
  • belgická vláda z obavy pred následkami marockej krízy vyhlásila čiastočnú mobilizáciu^[9]
  • pri záplavách v Mandžusku a v čínskych provinciách Chu-pej, Chu-nan a Ťiang-si zahynulo 50 000 ľudí^[9]
• 1912
  • čínska vláda odmietla britskú požiadavku na udelenie samostatnosti Tibetu^[10]
• 1913
  • čínske vládne jednotky obsadili Nanking, posledný oporný bod povstalcov proti diktátorskému prezidentovi Jüan Š’-kchajovi^[11]
  • slovenské noviny uverejnili správu o prenasledovaní účastníkov porady Ústredného klubu Slovenskej snemovej národnostnej strany, ktorá sa konala 5. augusta (žilinského lekára MUDr. Ivana Hálka za to vypočúvala pohraničná stráž a podžupan Trenčianskej stolice potvrdil výrok pohraničnej stráže, že sa má do 28 dní vysťahovať z Uhorska; napokon ostal v Žiline)^[12]
• 1916
  • prvá svetová vojna:
    • Bulharsko vyhlásilo vojnu Rumunsku^[13]
    • ruský generál Alexej Alexejevič Brusilov začal novú ofenzívu zameranú na prielom do Uhorska cez hrebene Karpát^[13]
  • grécki dôstojníci orientovaní na Dohodu vykonali vojenský prevrat v Solúne^[13]
• 1917 – prvá svetová vojna: Nemecko začalo svoju poslednú ofenzívu v severnom Rusku, v smere na Západnú Dvinu (3. septembra dobyli Rigu)^[14]
• 1920 – Francúzsko oznámilo vytvorene štátu Libanon, ktorí obývali predovšetkým katolícki maroniti^[15]
• 1921 – v Karlových Varoch sa začal 12. medzinárodný kongres slovanistov, ktorého sa zúčastnilo 5 000 delegátov^[16]
• 1922 – v sovietskom Rusku spustili vysielanie rozhlasového vysielača Komintern, ktorý sa ako prvý v Európe orientoval na masové poslucháčske publikum^[17]
• 1923 – talianske vojnové loďstvo obsadilo grécky ostrov Korfu po tom, čo grécka vláda odmietla priznať zodpovednosť za vraždu talianskych členov rozhraničovacej komisie v Janine, ku ktorej došlo 27. augusta^[18]
• 1925 – maršal Philippe Pétain prevzal najvyššie francúzske velenie v ťažení proti rífskym Kabylom v Maroku^[19]
• 1928 – americký polárny bádateľ Richard Byrd sa vydal z New Yorku na cestu k južnému pólu^[20]
• 1929 – francúzsky maršal Philippe Pétain sa zúčastnil záverečných cvičení Československej armády a východnom Slovensku^[21]
• 1939 – napadnutím Poľska Nemeckom sa začala druhá svetová vojna
• 1951 – zástupcovia Austrálie, Nového Zélandu a Spojených štátov podpísali zmluvu o Tichomorskom bezpečnostnom pakte
• 1969 – po vojenskom prevrate v Líbyi sa k moci dostal plukovník Muammar al-Kaddáfí
• 1979 – americká vesmírna sonda Pioneer 11 preletela vo vzdialenosti 21 000 km okolo Saturnu
• 1983 – sovietske vojenské lietadlo Suchoj Su-15 zostrelilo civilný let Korean Air Lines 007, následkom čoho zomrelo všetkých 269 osôb na palube vrátane amerického kongresmana Larryho McDonalda
• 1985 – bol objavený vrak Titanicu
• 1991 – osamostatnenie Uzbekistanu na Sovietskom zväze
• 1992 – Slovenská národná rada počtom 114 hlasov schválila vládny návrh Ústavy Slovenskej republiky (prítomných bolo 134 poslancov, 16 hlasovali proti a štyria sa zdržali)
• 2004 – beslanský masaker: čečenskí militanti zajali vyše 800 ľudí ako rukojemníkov v základnej škole v Beslane v Severnom Osetsku (tri dni trvajúci incident neprežilo 334 rukojemníkov vrátane 186 detí)
• 2015 – zmenilo sa logo Google
• 2016 – biskupská vysviacka Marka Forgáča, nového pomocného biskupa Košickej arcidiecézy
• 2018 – blahorečenie prvej slovenskej blahoslavenej laičky Anny Kolesárovej na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach
• 2020 - don Peter Timko SDB bol ustanovený za saleziánského provinciála

Narodenia

• 1286 – Alžbeta Rejčka, česká a poľská kráľovná, druhá manželka Václava II. († 1335)
• 1689 – Kilián Ignác Dientzenhofer, český architekt († 1751)
• 1715 – Andrej Jaslinský, slovenský rímskokatolícky kňaz, fyzik a filozof († 1784)
• 1718 – Antoine de Chézy, francúzsky hydrológ († 1798)
• 1858 – Carl Auer von Welsbach, rakúsky chemik a podnikateľ († 1929)
• 1875 – Edgar Rice Burroughs, americký spisovateľ sci-fi a fantasy († 1950)
• 1877 – Francis William Aston, britský chemik a fyzik († 1945)
• 1902 – Dirk Brouwer, holandsko-americký astronóm a geofyzik († 1966)
• 1910 – Pierre Bézier, francúzsky inžinier, jeden zo zakladateľov geometrického modelovania a popisu kriviek († 1999)
• 1919 – Ľudovít Halaling, slovenský futbalista († 2008)
• 1922 – Vittorio Gassman, taliansky herec a režisér († 2000)
• 1923 – Rocky Marciano, americký boxer († 1969)
• 1925 – Roy Jay Glauber, americký fyzik († 2018)
• 1927 – Wolfgang Klafki, nemecký pedagóg a univerzitný profesor († 2016)
• 1929 – Milan Jankovič, český literárny vedec († 2019)
• 1929 – Květa Fialová, česká herečka († 2017)
• 1930 – Michel Serres, francúzsky filozof a akademik († 2019)
• 1939 – Lily Tomlin, americká herečka, komička, speváčka, spisovateľka a producentka
• 1942 – Carolyn Janice Cherry, americká spisovateľka sci-fi a fantasy
• 1942 – Richard Sacher, český politik († 2014)
• 1943 – Ivan Korec, slovenský matematik a pedagóg († 1998)
• 1946 – Barry Gibb, britský hudobník
• 1950 – Jakub Noha, český folkový pesničkár
• 1951 – Timothy Zahn, americký spisovateľ sci-fi
• 1953 – Ahmad Šáh Masúd, afganský politik
• 1957 – Gloria Estefan, kubánsko-americká speváčka
• 1962 – Ruud Gullit, holandská futbalová hviezda
• 1964 – Petr Fiala, český politológ, univerzitný profesor a politik
• 1964 – Petr Fejk, riaditeľ pražskej ZOO
• 1965 – Ľudovít Kaník, slovenský politik
• 1967 – Carl-Uwe Steeb, nemecký tenista
• 1968 – Muhammad ’Attá as-Sajjid, podľa FBI vodca skupiny teroristov, ktorí zaútočili na World Trade Center 11. septembra 2001 († 2001)
• 1970 – Barbara Paulusová, rakúska tenistka
• 1973 – Diana Štrofová, slovenská politička
• 1975 – Scott Speedman, kanadský herec
• 1976 – Ivano Brugnetti, taliansky atlét
• 1979 – Monika Kompaníková, slovenská výtvarníčka a spisovateľka
• 1981 – Vladimír Dolinay, slovenský pedagóg a politik († 2020)
• 1983 – Riccardo Riccò, taliansky cyklista
• 1986 – Gaël Monfils, francúzsky tenista
• 1989 – Bill Kaulitz, nemecký spevák
• 1989 – Tom Kaulitz, nemecký hudobník
• 1994 – Carlos Sainz, španielsky jazdec F1
• 1996 – Zendaya, americká herečka, speváčka, tanečnica a modelka

Úmrtia

• 1126 – Svatava Poľská, prvá česká kráľovná ako manželka Vratislava II. (* 1046/1048)
• 1159 – Hadrián IV., 168. pápež (* okolo 1100)
• 1557 – Jacques Cartier, francúzsky námorný kapitán a objaviteľ (* 1491)
• 1600 – Tadeáš Hájek z Hájku, český astronóm a matematik (* 1525)
• 1648 – Marin Mersenne, francúzsky teológ, filozof, matematik a fyzik (* 1588)
• 1687 – Henry More, anglický filozof (* 1614)
• 1715 – Ľudovít XIV., francúzsky kráľ (* 1638)
• 1748 – Samuel Hruškovic, slovenský spisovateľ (* 1694)
• 1903 – Charles Bernard Renouvier, francúzsky filozof (* 1815)
• 1941 – Jozef Laco, slovenský entomológ – koleopterológ a botanik (* 1872)
• 1951 – Louis Lavelle, francúzsky filozof (* 1883)
• 1970 – François Mauriac, francúzsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny (* 1885)
• 1971 – Dezider Milly, slovenský maliar, grafik a pedagóg (* 1906)
• 1981 – Albert Speer, nemecký nacistický pohlavár (* 1905)
• 1987 – Gerhard Fieseler, nemecký stíhací pilot (* 1896)
• 1988 – Luis Walter Alvarez, americký fyzik (* 1911)
• 1992 – Emil Fillo, slovenský dramaturg, herec a dramatik (* 1925)
• 1998 – Józef Krupiński, poľský básnik (* 1930)
• 2006 – Emerich Coreth, rakúsky rímskokatolícky kňaz a filozof (* 1919)
• 2007 – Vladimír Reisel, slovenský spisovateľ (* 1919)
• 2007 – Viliam Schrojf, slovenský futbalový brankár (* 1931)
• 2008 – Tomáš Baťa ml., česko-kanadský podnikateľ (* 1914)
• 2008 – Don LaFontaine, americký komentátor (* 1940)
• 2017 – Vladimír Brabec, český herec (* 1934)
• 2017 – Štefan Vrablec, slovenský rímskokatolícky biskup (* 1925)
• 2022 – Ľudovít Komadel, slovenský plavec, olympionik a športový lekár (* 1927)

Referencie