Alexander Duchnovič
gréckokatolícky kňaz, národný buditeľ, spisovateľ, pedagóg
portrét rusínskeho národného buditeľa Alexandra Duchnoviča
Biografické údaje
Narodenie	24.04.180324. apríl 1803 Topoľa
Úmrtie	30. marec 1865 (61 rokov) Prešov
Svätenia
Cirkev	gréckokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	1827 Užhorod
Odkazy
Alexander Duchnovič
Biografický portál

Alexander Duchnovič (* 24. apríl 1803, Topoľa – † 30. marec 1865, Prešov) bol rusínsky národný buditeľ, spisovateľ, pedagóg, gréckokatolícky kňaz. Od roku 1990 je po ňom pomenované rusínske Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove.

Zo života

Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Gymnázium vyštudoval v Užhorode. Filozofiu študoval v Košiciach a teológiu v Užhorode. V rokoch 1830-1834 bol učiteľom v Užhorode, farárom v obciach Komlóš (dnes Chmeľová), Chmeľov, Beloveža.^[1] V Beloveži žil štyri roky, od apríla 1834 do apríla 1838. Vyslal ho sem biskup Gregor Tarkovič. Duchnovič sa práve v tomto období rozhodol viac sa angažovať za dôstojný život Rusínov. Začal písať rodným jazykom (dovtedy používal maďarčinu a ruštinu). V Beloveži napísal, resp. zostavil svoju rukopisnú zbierku „Privitatae cogitationes“, ktorá obsahuje práce 20. a 30. rokov a poskytuje celkový obraz jeho umeleckej tvorby v tomto období. V Beloveži vykonával predovšetkým cirkevné povinnosti (farár - svjaščenyk). Popritom učil deti i dospelých. Deti učil v rodnom jazyku a aj v škole venoval pozornosť poznaniu základov poľnohospodárskych prác, osobitne záhradníctva a ovocinárstva.

V rokoch 1838- 1844 bol biskupským notárom v Užhorode. Od roku 1844 bol kanonikom v Prešove; robil tiež školského inšpektora. Na prešovskom na gréckokatolíckom gymnáziu učil ruský a latinský jazyk. V roku 1847 bol ako zástupca prešovského biskupstva na poslednom uhorskom stavovskom sneme. V tom istom roku vydal šlabikár s názvom Knyžycja čytaľnaja dla načynajuščych.^[1][2] V ňom uverejnil aj poviedku Obraz žizni (po slovensky Obraz života), ktorej autorom bol iba 12-ročný Anatolij Kralickij^[3]. V roku 1854 vydal Liturgičeskij Katechizis, ili objasnenia sv. Liturgii i nekotorych cerkovnych obrjadov.^[4]

V roku 1862 založil (spolu s ďalšími predstaviteľmi rusínskeho národného hnutia) Obščestvo svjatoho Ioanna Krestitelja i Predteči (Spolok sv. Jána Krstiteľa) 1862-1874). Spolok pôsobil v rokoch 1862-1874; bol obnovený v roku 2003. Spolok pôvodne podporoval v štúdiu chudobných rusínskych študentov. Programom obnoveného spolku je náboženský, národný a kultúrny rozvoj Rusínov.^[1][5]

Medzi pokračovateľom činnosti a odkazu Alexandra Duchnoviča patrili Alexander Pavlovič, Anatolij Kralickij, Ivan Siľvaj, Eugen Fencyk, Alexander Mytrak a ďalší. Anatolij Kralickij vložil odkaz Alexandra Duchnoviča do svojej povesti Siľskyj učyteľ (po slovensky Dedinský učiteľ) do postavy učiteľa Hryhorija.^[3]

Dielo

• Privitatae cogitationes
• Chronologičeskaja istorija prjaševskoj eparchii
• Chljebi duši ili nabožnj molitbi i pjesni
• 1848 O narodach krajňanskych ili Karpatorosach uhorskych pod Beskydom v Zemplinskoj, Ungskoj i Šariskoj stolyci žyvuščych
• 1851 Kratkij zemljepis dlja molodych Rusinov
• 1853 Sokraščennaja grammatika pismennogo russkogo jazyka
• 1853 Instinnaja Istarija Karpato-Rusov ili Uhorskych Rusinov
• 1854 Katechizis, ili objasnenia sv. Liturgii i nekotorych cerkovnych obrjadov
• 1854 Molitvenik dlja russkich detej
• 1857 Narodnaja pedagogija v poľzu učilišč i učitelej seľskich

Divadelné hry

• Dobroditeľ prevyšajet bahatstvo, 1850
• Holovnyj tarabanščik

Fotogaléria

• 

  Socha Alexandra Duchnoviča v Prešove

• 

  Busta v jeho rodnej obci Topoľa

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander Duchnovič

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Referencie

1. ↑ ^{a b c} DREZZIO. Alexandra Duchnoviča nazývajú Komenským Podkarpatska . www.skolske.sk, . Dostupné online.
2. ↑ MAGOCSI, Paul Robert. Chrbtom k horám. Prešov : Universum, 2016. ISBN 978-80-89046-97-3. Kapitola Revolúcia v roku 1848 a karpatskorusínske národné prebudenie, s. 159.
3. ↑ ^{a b} HOLENDOVÁ, Jolana. Anatolij Kralickyj - Vybrani Tvory. 1.. vyd. Prešov : Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Odbor ukrajinskej literatúry, 1984. 256 s. S. 39-40, 68-69, 86. (ukrajinčina)
4. ↑ Cyril VASIĽ: Alexander Duchnovič a jeho liturgický katechizmus. In: Slovo, 1996, č. 2. Dostupné online.
5. ↑ Artos | Obščestvo sv. Joana Krestiteľa . artos.wbl.sk, . Dostupné online.

Externé odkazy

• Životopis, knihydominikani.sk
• Záznam o úmrtí – záznam číslo 16; farnosť Prešov; uvedený aj záznam o uložení do krypty katedrálneho chrámu dňa 2. apríla 1865 za prítomnosti biskupa Jozefa Gaganca