Angelo Bagnasco
kardinál Svätej rímskej cirkvi emeritný janovský arcibiskup
Bagnasco v roku 2010
Christus spes mea Kristus je moja nádej
Štát pôsobenia	Vatikán Taliansko
Funkcie a tituly
Janovský arcibiskup
29. august 2006 – 8. mája 2020
Tarcisio Bertone SDB Marco Tasca
Predchádzajúce funkcie
biskup z Pesara (1998 – 2000) arcibiskup z Pesara (2000 – 2003) arcibiskup vojenského ordinariátu v Taliansku (2003 – 2006)
Biografické údaje
Narodenie	14.01.194314. január 1943 (82 rokov) Pontevico, Talianske kráľovstvo
Alma mater	Univerzita v Janove
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	29. jún 1966 (23 rokov) Giuseppe Siri kardinál
Biskup
Menovanie	3. január 1998 (54 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	7. február 1998 (55 rokov)
Svätiteľ	Dionigi Tettamanzi kardinál
Spolusvätitelia	Gaetano Michetti biskup Giacomo Barabino biskup
Kardinál
Menovanie	24. november 2007 (64 rokov) Benedikt XVI.
Stupeň	kardinál-kňaz
Titulárny kostol	Gran Madre di Dio
Odkazy
Angelo Bagnasco na catholic-hierarchy.org angl. Angelo Bagnasco
Taliansky portál  Vatikánsky portál  Biografický portál

Angelo Bagnasco^[1] (* 14. január 1943, Pontevico, Talianske kráľovstvo) je taliansky rímskokatolícky kňaz, biskup, kardinál. V rokoch 2006 až 2020 bol janovský arcibiskup. Od roku 2007 do roku 2017 bol predsedom Talianskej biskupskej konferencie (CEI) a v roku 2007 bol povýšený na kardinála. Bol predsedom Rady biskupských konferencií Európy (CCEE) od roku 2016 do roku 2021.

Vo svojich názoroch je považovaný za konzervatívneho a teologického spojenca svojho predchodcu v CEI, kardinála Camilla Ruiniho.

Narodil sa rodičom Alfredovi a Rose Bagnasco v obci Pontevico v Taliansku, kde bola jeho rodina evakuovaná počas druhej svetovej vojny.

Navštevoval liceum v arcidiecéznom seminári v Janove a 29. júna 1966 bol vysvätený za kňaza kardinálom Giuseppe Siri. Ako kňaz v Janove získal diplom z filozofie na Univerzite v Janove, pôsobil ako profesor metafyziky a súčasného ateizmu na Teologickej fakulte Severného Talianska a viedol arcidiecézne liturgické a katechetické úrady.

3. januára 1998 bol vymenovaný za biskupa v Pesare. Biskupskú konsekráciu prijal 7. januára 1998 od arcibiskupa Dionigiho Tettamanziho, pričom biskupi Gaetano Michetti a Giacomo Barabino boli ako spolusvätitelia. 11. marca 2000 stal sa metropolitným arcibiskupom toho istého stolca.

Po rezignácií kardinála Tarcisia Bertoneho bol 29. augusta 2006 vymenovaný za janovského arcibiskupa. Do úradu bol uvedený 24. septembra. Benedikt XVI. 7. marca 2007 vybral Bagnasca, aby nahradil Camilla Ruiniho vo funkcii predsedu Talianskej biskupskej konferencie na päťročné obdobie.

Pápež Benedikt XVI. dňa 17. októbra 2007 oznámil, že Bagnasco bude na konzistóriu 24. novembra vymenovaný za kardinála. 12. júna 2008 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za člena Kongregácie pre východné cirkvi, Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Zúčastnil sa na pápežskom konkláve v roku 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka, a niektoré mediálne zdroje ho považovali za možného kandidáta na pápežský stolec.

Vo februári 2018 pápež František predĺžil Bagnascovo pôsobenie v Janove o dva roky nad rámec bežného dôchodkového veku 75 rokov. Dňa 8. mája 2020 pápež František prijal Bagnascovu rezignáciu na post arcibiskupa Janova a za jeho nástupcu vymenoval Marca Tascu.^[2]

28. septembra 2021, krátko po návrate z Medzinárodného eucharistického kongresu v Budapešti, mu diagnostikovali COVID-19 a prijali ho na infekčné oddelenie nemocnice Galliera v Janove. Povedal, že bol zaočkovaný a vedel, že sa stále môže nakaziť. 30. septembra nemocnica oznámila, že jeho celkový stav je dobrý a výsledok je pozitívny. Niekoľko ďalších kardinálov sa z vírusu zotavilo. Z nemocnice ho prepustili 8. októbra.

• Zoznam žijúcich kardinálov
• Zoznam kardinálov vymenovaných Benediktom XIV.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Angelo Bagnasco

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Angelo Bagnasco na anglickej Wikipédii.