Anna Zemanová
Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade 2016 – 2023
Predsedníčka poslaneckého klubu strany Sloboda a Solidarita
Poslankyňa zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja
V úrade 2009 – 2017
Starostka mestskej časti Bratislava – Vajnory
V úrade 2002 – 2006
Marian Pružina Ján Mrva
Biografické údaje
Narodenie	12.9.195912. september 1959 (65 rokov) Topoľčany, ČSR
Politická strana	SaS (od 2012)
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia	ekologička, politička
Národnosť	slovenská
Rodina
Deti	4
Politický portál  Biografický portál

RNDr. Anna Zemanová, rod. Sedláková (* 12. september 1959, Topoľčany) je slovenská environmentalistka a politička. V rokoch 2016 - 2020 bola poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita (SaS), bola členkou Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru pre obranu a bezpečnosť a Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS . V rokoch 2020- 2023 bola predsedníčkou poslaneckého klubu strany SaS. V SaS pôsobí od roku 2009 ako tímlíderka pre životné prostredie. Je matkou štyroch detí a má vnúčatá. Ako folkloristka sa angažuje vo Vajnorskom okrášľovacom spolku.

Narodila sa 12. septembra 1959 v Topoľčanoch, kde jej rodičia v tom čase pracovali. Absolvovala tam aj prvý ročník základnej školy. Základnú školu už ukončila v Bratislave. Následne nastúpila na Gymnázium Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v Bratislave (1974 – 1978). Vysokoškolské vzdelanie získala na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde ukončila odbor Inžinierska geológia, hydrogeológia a úžitková geofyzika. Na Katedre inžinierskej geológie pôsobila rok ako odborná asistentka. Po materskej dovolenke pracovala ako inšpektorka ochrany prírody v Obvodnom národnom výbore Bratislava V a v rokoch 1991 – 1992 ako odborná referentka v oblasti ochrany prírody na Mestskej správe pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava. V rokoch 1992 – 1993 bola riaditeľkou Strediska štátnej ochrany prírody v Bratislave. Spoluzakladala mimovládne združenie Asociácia priemyslu a ochrany prírody – APOP, kde pôsobila ako výkonná riaditeľka až do jej zvolenia za starostku mestskej časti Bratislava – Vajnory v roku 2002. Po ukončení volebného obdobia prijala výzvu na vytvorenie Oddelenia komunálnych úverov v Istrobanke a v činnosti špecialistky pre samosprávy pokračovala aj v nástupníckej ČSOB. Od roku 2011 pracovala ako SZČO pre viaceré súkromné spoločnosti ako manažérka pre životné prostredie a vodohospodárka.^[1][2]

V rokoch 1998 – 2002 pôsobila ako poslankyňa miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava - Vajnory. V komunálnych voľbách v roku 2002 bola zvolená za starostku Vajnor ako kandidátka koalície DÚ, DS a SZS.^[3] Funkciu vykonávala v rokoch 2002 – 2006. Ako starostka prispela k oživeniu folklórnych tradícií a zručností vo Vajnoroch, zaviedla tradíciu vajnorských dožiniek, pripravila úvodný projekt Malokarpatsko šúrskej cyklomagistrály, ktorá sa v neskoršom období transformovala na cyklotrasu JURAVA.^{[chýba zdroj}

V roku 2005 kandidovala vo voľbách do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) za obvod Bratislava III. Získala 886 hlasov a nebola zvolená.^[4]

V krajských voľbách v roku 2009 bola ako historicky prvá kandidátka za stranu Sloboda a Solidarita zvolená za poslankyňu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), získala 856 hlasov v obvode č. 5.^[5] Na BSK pôsobila ako členka Komisie pre životné prostredie a neskôr aj ako predsedníčka Finančnej komisie.

Do krajského zastupiteľstva kandidovala opäť v roku 2013, kedy bola zvolená za poslankyňu ako kandidátka koalície SDKÚ-DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SaS, MOST-HÍD a KDH so ziskom 1 711 hlasov.^[6]Celkovo na BSK pôsobila dve volebné obdobia – do roku 2017. V rámci práce poslankyne BSK sa aktívne podieľala na príprave a tvorbe nového územného plánu kraja a konsolidácii finančnej situácie kraja. Zasadila sa za obnovu zatvorenej plavárne na SOŠ Na pántoch 9 v Bratislave, ako aj za využitie opustených priestorov v majetku župy pre projekt Nová Cvernovka a pre projekt komunitného centra Stará jedáleň. Zasadila sa za zavedenie prelomového dotačného mechanizmu z rozpočtu kraja, v ktorom sa po prvýkrát umožnilo financovať i projekty pre životné prostredie.

Tímlíderkou a autorkou programu SaS pre životné prostredie je od roku 2009. Do strany vstúpila v roku 2012. Vo voľbách v roku 2016 a 2020 bola zvolená ako poslankyňa NR SR. Obe volebné obdobia pôsobila ako členka Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Od roku 2019 do roku 2020 pôsobila ako náhradná členka Výboru pre európske záležitosti potom, ako bol Eugen Jurzyca z SaS zvolený za poslanca Európskeho parlamentu.

Ako riaditeľka APOP stála za revitalizáciou Vajnorských jazier a Štrkoveckého jazera v Bratislavskom Ružinove. Spolutvorila tiež projekt záchrany a obnovy vodného režimu Národnej prírodnej rezervácie Šúr.

Ako geologička dlhodobo presadzuje dôslednú sanáciu Vrakunskej skládky, z ktorej unikajú toxické látky do Žitného ostrova.^[7]

Bojovala i za ochranu vodárenského zdroja Sihoť, kde okrem iného navrhovala zastavenie ťažby dreva, realizáciu opatrení na vodohospodárskych zariadeniach, zavedenie III. stupňa ochrany.^[8]

Za stranu SaS dlhodobo presadzovala novelu zákona „zviera nie je vec“, ktorou sa zo zvieraťa stáva živý tvor, zabraňuje sa týraniu a množiteľským mafiám.^[9]

V parlamente úspešne bojovala spolu s kolegom z SaS Karolom Galekom o zastavenie „biomasakra“, dotovania výroby elektrickej energie z drevnej štiepky. V zákone sa upravila definícia biomasy, považuje sa za ňu už len drevo z energetických porastov, nie zdravých stromov. Aktívne sa zasadzuje za transformáciu regiónu hornej Nitry a zastavenie dotácie výroby elektriny spaľovaním uhlia. Dlhodobo sa angažuje za zastavenie holorubov v slovenských lesoch a bojuje za účinnú ochranu prírody.^[10]

Príroda, lyžovanie, folklór – zakladateľka a členka správnej rady FS Vajnorský okrášľovací spolok.^[11]