Apollo-Soyuz Test Project

Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	Apollo-Soyuz Test Project
Kozmická loď:	Apollo CSM-111
Nosná raketa:	Saturn IB SA-210
Volací znak:	Apollo
Posádka:	3
Kozmodróm (rampa):	Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39B)
Štart:	15. júl 1975, 19:50:00,68 UTC
Pristátie:	24. júl 1975, 21:18:24 UTC severná oblasť Tichého oceánu; 510 km západne od Honolulu 22°00′36″S 163°00′54″Z / 22,01000°S 163,01500°Z / 22.01000; -163.01500
Trvanie:	9 dní, 1 hodina, 28 minút, 23 sekúnd
Počet obehov:	138
Apogeum:	228 km
Perigeum:	170 km
Doba obehu:	87,60 minút
Inklinácia:	51,76°
Vzdialenosť:	~5 990 000 km
Cieľ spojenia:	Sojuz 19
Spojenie:	17. júl 1975, 16:12:30 UTC
Odpojenie:	19. júl 1975, 15:26:12 UTC
Hmotnosť:	16 780 kg (hmotnosť pri štarte – spolu kozmická loď a spojovací modul) 14 768 kg (prázdna hmotnosť – kozmická loď) 2 012 kg (hmotnosť užitočného zaťaženia – spojovací modul)
Fotografia posádky
Zľava doprava: Slayton, Brand a Stafford
Kozmonautický portál

Sojuz 19

Údaje o misii
Názov misie:	Sojuz 19
Kozmická loď:	Sojuz 7K-TM (výr. č. 75)
Nosná raketa:	Sojuz-U (výr. č. F15000-017)
Volací znak:	Союз (Sojuz – Únia)
Posádka:	2
Kozmodróm (rampa):	Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart:	15. júl 1975, 12:20:00,005 UTC
Pristátie:	21. júl 1975, 10:50:51 UTC 61 km severovýchodne od Arkalyku v Kazachstane 50°47′S 67°07′V / 50,783°S 67,117°V / 50.783; 67.117
Trvanie:	5 dní, 22 hodín, 30 minút, 51 sekúnd
Počet obehov:	97
Apogeum:	220,35 km
Perigeum:	186,35 km
Doba obehu:	88,49 minút
Inklinácia:	51,78°
Vzdialenosť:	~3 980 000 km
Cieľ spojenia:	ASTP
Spojenie:	17. júl 1975, 16:12:30 UTC
Odpojenie:	19. júl 1975, 15:26:12 UTC
Hmotnosť:	6 790 kg (kozmická loď pri štarte)
Fotografia posádky
Leonov (vľavo) a Kubasov (vpravo)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Sojuz 18 Sojuz 20
Kozmonautický portál

Apollo-Sojuz alebo tiež Sojuz-Apollo (oficiálne angl. Apollo-Soyuz Test Project; skratka: ASTP; rus. Экспериментальный полёт «Аполлон» – «Союз» – Eksperimentaľnyj poľot „Apollon“ – „Sojuz“; skratka: rus. ЭПАС – EPAS) bol spoločný kozmický experiment Spojených štátov a Sovietskeho zväzu na obežnej dráhe okolo Zeme, ktorý sa uskutočnil v dňoch 15. až 24. júla 1975. Zároveň išlo o prvý medzinárodný kozmický let. Tento spoločný program, vychádzajúci z dohody medzi prezidentom USA Richardom Nixonom a predsedom Rady ministrov ZSSR Alexejom Kosyginom, podpísanej v Moskve 24. mája 1972, ukončil éru vesmírnych pretekov o dobytie Mesiaca a začal sľubovať medzinárodnú spoluprácu v kozmických programoch oboch kozmických veľmocí.

Apollo-Soyuz Test Project

Kozmická loď Apollo so spojovacím modulom určeným na pripojenie Sojuzu, umiestnený namiesto lunárneho modulu, vyštartovala na rakete Saturn IB. V katalógu COSPAR získala označenie 1975-066A a bola poslednou loďou Apollo vo vesmíre.

Posádka

• Thomas P. Stafford (4), veliteľ
• Vance D. Brand (1), pilot veliteľského modulu
• Donald K. Slayton (1), pilot stykovacieho modulu

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Alan L. Bean, veliteľ
• Ronald E. Evans, pilot veliteľského modulu
• Jack R. Lousma, pilot stykovacieho modulu

Podporná posádka

• Karol J. Bobko
• Robert Crippen
• Robert F. Overmyer
• Richard H. Truly

Letoví riaditelia

• Pete Frank, oranžový tím
• Neil Hutchinson, strieborný tím
• Don Puddy, karmínový tím
• Frank Littleton, jantárový tím

Sojuz 19

Kozmická loď Sojuz bola vybavená špeciálnym androgynickým stykovacím zariadením. Podľa COSPARu získala číslo 1975-065A.

Posádka

• Alexej Leonov (2), veliteľ
• Valerij Kubasov (2), palubný inžinier

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka

• Anatolij Filipčenko, veliteľ
• Nikolaj Rukavišnikov, palubný inžinier

Emblém misie

Letový emblém Apollo-Sojuz nosila americká posádka modrým plátom vľavo, aby sa čítala Apollo-Sojuz a sovietska posádka červeným plátom vľavo, aby sa čítala Sojuz-Apollo.

Prípravy na let

Dňa 30. januára 1973 NASA informovala verejnosť, že hlavnou posádkou kozmickej lode Apollo v rámci misie Apollo-Sojuz sú veliteľ Thomas Stafford, pilot veliteľského modulu Vance Brand a pilot stykovacieho modulu Deke Slayton. Záložnou posádkou sa stali Alan Bean, Ronald Evans a Jack Lousma. Dňa 24. mája toho istého roku zverejnila sovietska strana zloženie posádky lode Sojuz v rámci tohto spoločného letu. Veliteľom sa stal Alexej Leonov a palubným inžinierom Valerij Kubasov. Za ich náhradníkov boli určení Anatolij Filipčenko a Nikolaj Rukavišnikov.

Na spojenie oboch lodí bol potrebný špeciálny spojovací modul s hmotnosťou 2 112 kg v tvare valca, ktorý slúžil predovšetkým ako prechodová komora medzi loďami, naplnenými odlišnou atmosférou s odlišným tlakom. Lode Sojuz boli naplnené zmesou dusíka a kyslíka pri normálnom tlaku, lode Apollo používali atmosféru čistého kyslíka so zníženým tlakom. Spojovací modul taktiež zaistil kompatibilitu spojovacích uzlov a obsahoval tiež vedeckú aparatúru.

Vyskúšanie všetkých pripravovaných úprav bolo úlohou letu Sojuz 16, ktorý sa uskutočnil osem mesiacov pred spoločným letom.

Členovia oboch posádok mali pri spoločnom lete pôvodne hovoriť svojím rodným jazykom, ale ešte pred letom sa rozhodlo, že Američania budú hovoriť rusky a Rusi anglicky. Rodený hovorca totiž lepšie porozumie aj neobratnému oznámeniu vo svojom jazyku, naopak cudzinec, ktorý sa jazyk učí krátko, nemusí rozumieť hovorovej reči.

Priebeh letu

Štart

Spoločný let začal štartom kozmickej lode Sojuz 19. V utorok 15. júla 1975 vstávali kozmonauti Alexej Leonov a Valerij Kubasov o 07:00 moskovského času (09:00 miestneho času). V dnes už legendárnom hoteli Kozmonaut na kozmodróme Bajkonur si dali rozcvičku a potom sa naraňajkovali. Po občerstvení sa autobusom presunuli k montážnej budove MIK, kde podstúpili poslednú lekársku prehliadku pred štartom a obliekli si skafandre. Nasledoval presun autobusom na štartovaciu rampu. Podľa jednej z mnohých tradícií v deň štartu autobus cestou k rampe zastavil vedľa cesty a pri ľavom zadnom kolese kozmonauti vykonali malú potrebu. Palubný inžinier Valerij Kubasov nastúpil do kabíny Sojuzu ako prvý v čase zhruba dve a pol hodiny pred štartom. Vzápätí ho nasledoval veliteľ Alexej Leonov.^[1]

Sojuz 19 úspešne vyštartoval 15. júla 1975 o 15:20:00,005 moskovského času (17:20:00,005 miestneho času a 12:20:00,005 svetového času) pomocou nosnej rakety Sojuz-U z Bajkonuru na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehlo bez problémov. Korekcia dráhy na 4. oblete bola signálom k pokračovaniu prípravy štartu lode Apollo.^[2]

Astronauti Thomas Stafford, Vance Brand a Deke Slayton vstávali 15. júla 1975 o 10:10 miestneho času. Vzbudil ich šéfastronaut John Young. O 10:30 astronauti prišli na záverečnú lekársku prehliadku pred štartom. Potom si sadli k raňajkám, ku ktorým sa už tradične podával malý steak, miešané vajíčka, toast, želé, pomarančový džús, káva a čaj. Počas raňajok si posádka pozrela videozáznam štartu Sojuzu. Robert Crippen z podpornej posádky medzitým začal so záverečnými prípravami kokpitu kozmickej lode Apollo na príchod astronautov. Po raňajkách nasledovalo obliekanie skafandrov a odchod z Budovy pilotovaných letov (Manned Spacecraft Operations Building). Astronauti spolu s dvoma technikmi a Youngom nasadli do špeciálne upravenej dodávky, ktorá ich doviezla k 15 km vzdialenému štartovaciemu komplexu 39B. Young z dodávky vystúpil pri Stredisku riadenia štartu (Launch Control Center). Veliteľ Thomas Stafford nastúpil do veliteľského modulu ako prvý a po ňom nasledoval pilot stykovacieho modulu Deke Slayton. O chvíľu neskôr sa k nim pridal pilot veliteľského modulu Vance Brand.^[3][1]

Kozmická loď Apollo v poriadku odštartovala 15. júla 1975 o 15:50:00,68 miestneho času (19:50:00,68 UTC) pomocou nosnej rakety Saturn IB zo štartovacieho komplexu 39B v Kennedyho vesmírnom stredisku. Po navedení na obežnú dráhu bol Sojuz na 6. oblete a vo vzdialenosti 6 625 km pred Apollom. Potom astronauti vykonali prestavbu lode, resp. pripojenie prechodového modulu k veliteľskej sekcii. Po oddelení celej lode od rakety začali s manévrami potrebnými na spojenie so Sojuzom. Podľa pokynov zo Zeme bola odstránená závada v spojovacom mechanizme, ktorá znemožňovala prestup z veliteľskej sekcie do prechodového modulu.^[4]

Experimenty

Vizualizácia spojených kozmických lodí Apollo a Sojuz

Dňa 16. júla o 12:43 UTC bol na 17. oblete Sojuz navedený na dráhu vo výške 223 – 225 km, kde vyčkával na prílet Apolla. Kozmonauti podľa pokynov zo Zeme odstránili závadu na komutátore, ktorá znemožňovala činnosť palubných TV kamier. Nasledujúci deň, 17. júla o 16:09:12 UTC, došlo k prvému dotyku lodí Apollo a Sojuz. Spojovací manéver vykonával Thomas Stafford. O 16:12:30 UTC boli obe lode už pevne spojené. Leteli vtedy nad severným Francúzskom. Prielez medzi orbitálnou sekciou Sojuzu a prechodovým modulom Apolla bol otvorený 17. júla o 19:19:27 UTC a posádky oboch lodí sa stretli. Stafford a Leonov si podali ruky. Potom prebiehali predovšetkým formálne akcie – pozdrav od generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR Leonida Brežneva, rozhovor s prezidentom USA Geraldom Fordom, oficiálne posolstvá, podpisovanie dokumentov, výmena vlajočiek medzi posádkami, televízne prenosy, ale aj odovzdanie semienok, ktoré boli neskôr zasadené v oboch krajinách. V ďalších dňoch sa kozmonauti navzájom vystriedali a vykonávali spoločné experimenty a tiež TV reportáže. Dňa 18. júla o 21:00 UTC došlo k uzavretiu poklopov medzi loďami.^[4][2]

Apollo sa 19. júla o 12:03:20 UTC odpojilo od Sojuzu, keď obe lode práve vyleteli zo zemského tieňa a nachádzali sa nad južným Tichým oceánom. Úlohou Apolla bolo urobiť umelé zatmenie Slnka pozorovateľné zo Sojuzu. Apollo sa vzdialilo od Sojuzu asi na 200 metrov a po zhotovení snímok slnečnej koróny sovietskymi kozmonautmi sa opäť vrátilo späť a spojilo sa so Sojuzom. K druhému spojeniu oboch lodí došlo o 12:40:41 UTC. Hoci pri spájaní opäť manévrovalo Apollo, ktoré tentokrát riadil Slayton, mechanizmus Sojuzu bol v aktívnej polohe. Kvôli nepresnému vyrovnaniu lodí došlo pri ich priťahovaní k rozkmitaniu, ale spojovací systém ho úspešne utlmil.^[4][2]

O 15:26:12 UTC došlo k definitívnemu rozdeleniu oboch lodí, ktoré následne začali letieť vo formácii. Ďalší experiment, ktorý mal zistiť koncentráciu atómového kyslíka a dusíka v kozmickom priestore vykonávala posádka Apolla, ktorá vysielala ultrafialové lúče k Sojuzu, na ktorom bolo umiestnené špeciálne zrkadlo. Odrazené lúče potom vzďaľujúce sa Apollo zachytávalo.^[4][2]

Pristátie

Dňa 21. júla začali Leonov a Kubasov s prípravami na pristátie. Apollo bolo od nich už vzdialené asi 900 km. Návratový modul kozmickej lode Sojuz 19 úspešne pristál 21. júla o 10:50:51 UTC v kazašskej stepi. Miesto pristátia sa nachádzalo 61 km severovýchodne od Arkalyku. Kubasov vystúpil z kabíny trochu neisto ako prvý. Nasledoval ho usmiaty Leonov. Po krátkej zastávke v Bajkonure obaja prileteli 22. júla lietadlom do Moskvy.^[4][2]

Kozmická loď Apollo potom pokračovala v samostatnom lete. V prechodovom module sa vykonávali experimenty s elektrickou pecou až do jeho oddelenia, ku ktorému došlo 23. júla o 19:45 UTC. Rýchlosť vzďaľovania oboch častí sa veľmi presne merala, čo slúžilo na mapovanie jemných anomálií zemského gravitačného poľa. Veliteľský modul Apolla pristál 24. júla 1975 o 21:18:24 UTC na hladine Tichého oceánu. Miesto pristátia sa nachádzalo 510 km západne od Honolulu. Jediný vážnejší problém nastal vďaka chybe posádky v konečnej fáze zostupu, ktorá spôsobila tvrdšie pristátie na hladine a únik škodlivého oxidu dusičitého do kabíny. Astronauti sa začali dusiť, pričom Brand na chvíľu stratil vedomie. Astronautov v kabíne potom vyzdvihla na palubu lietadlová loď USS New Orleans. Vdýchnutie toxických výparov našťastie nikomu z trojice nespôsobilo žiadne vážne následky. Posádka však musela stráviť 14 dní vo vojenskej nemocnici v Honolulu na Havajských ostrovoch.^[4][2]

Zaujímavosti

Program Apollo-Sojuz bol čiastočne inšpirovaný filmom Marooned z roku 1969, v ktorom je posádka Apolla zachránená sovietskou kozmickou loďou Voschod. Hoci bolo vybavenie vyvinuté pre Apollo-Sojuz iba na jedno použitie, dovolil NASA udržať pilotované kozmické lety po skončení misií na Mesiac a k vesmírnej stanici Skylab. Keďže Saturn IB a veliteľský modul Apolla zostali po zrušení ďalších letov na Mesiac, bol Apollo-Sojuz jedným z najlacnejších pilotovaných vesmírnych programov, ktorý sa kedy uskutočnil.

Sojuz 19 bol zároveň prvým sovietskym pilotovaným kozmickým letom, ktorého štart a pristátie sa vysielalo prostredníctvom živého televízneho prenosu.

Na počesť spoločného letu bola planétka objavená v roku 1977 sovietskym astronómom Nikolaj Černych pomenovaná (2228) Soyuz-Apollo.

Na česko-slovenskom trhu sa predávali aj cigarety s filtrom s dvojjazyčným nápisom Sojuz-Apollo a Apollo-Sojuz.

Počas misie Apollo-Sojuz boli vo vesmíre aj ďalší dvaja sovietski kozmonauti, Piotr Klimuk a Vitalij Sevastianov na kozmickej stanici Saľut 4. Prileteli sem v lodi Sojuz 18.

Galéria

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apollo-Sojuz

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Oficiálna stránka (po anglicky)
• ASTP na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Sojuz 19 EPAS na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Sojuz-Apollo v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)