Bazilika svätého Egídia
bazilika minor
Južné priečelie baziliky
Patrocínium: Sv. Egídius
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Bardejov
Mesto	Bardejov
Náboženstvo
- cirkev	rímskokatolícka
- arcidiecéza	košická
- farnosť	farnosť sv. Egídia, Bardejov
Adresa	Radničné námestie
- súradnice	49°17′36″S 21°16′33″V / 49,293333°S 21,275833°V / 49.293333; 21.275833
Dĺžka	77 m
Výška	63 m
Štýl	gotika, renesancia
Výstavba
- dokončenie	1427
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Bardejov – mestská pamiatková rezervácia
Rok	2000 (#24)
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
- názov	Farský kostol sv. Egídia
- dátum vyhlásenia	1970
ÚZPF[2]
- číslo	1679/1
- dátum zápisu	9. 9. 1970
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Basilica of St Giles, Bardejov
Webová stránka: http://www.bardejov.rimkat.sk/bazilika-sv-egidia
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bazilika svätého Egídia v Bardejove je gotická sakrálna stavba nachádzajúca sa v severnej časti Radničného námestia tohto okresného mesta v Prešovskom kraji.

História

Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza patronát chrámu. Okolo roku 1206 sa na tomto mieste usadili cisterciánski mnísi z poľskej Koprzywnice a založili tu kláštor zasvätený svätému Egídiovi. Kráľovská listina z roku 1247, ktorou kráľ Belo IV. potvrdil rádu ich rozsiahle pozemky v okolí Bardejova („Terra Bardfa“), obsahuje prvú zmienku o existencii kostola na tomto území. V dôsledku náhlych zmien však cisterciáni v druhej polovici 13. storočia (okolo r. 1271) toto miesto opustili.

Začiatkom 14. storočia sa na opustenom území usadili nemeckí kolonisti. Z kráľovskej listiny Karola Róberta I. z Anjou z roku 1320, ktorou sa novousadlíkom priznávajú privilégiá pri platení daní, je zrejmé, že tu pôsobil farár. Existenciu chrámu potvrdzuje i listina Karolovho syna a nástupcu Ľudovíta I. Veľkého z Anjou z roku 1352, ktorou kráľ povolil konanie výročného jarmoku po dni sv. Egídia. Stavba dnešného chrámu začala v polovici 14. storočia a výstavba jeho bazilikálnej časti – hlavnej a bočných lodí – bola ukončená v roku 1415. V rokoch 1420 – 1427 bola vybudovaná veža chrámu. Kostol sa v roku 1427 spomína ako trojloďová bazilika s jednoduchými arkádami.

Dôkazom, že tu existoval chrám, ktorý mal oltár, sú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia rokov 1390 – 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári sv. Anny (Panna Mária s Dieťaťom na rukách, sv. Margita, sv. Katarína a sv. Dorota).

V roku 1448 sa začalo na popud mestských radných s rozširovaním a prestavbou chrámu. Podľa zmluvy s mestom s prestavbou začal kamenársky majster Mikuláš. Mal postaviť predovšetkým presbytérium. Klenba, ktorá ho zastrešovala, sa pravdepodobne v dôsledku statických porúch zrútila. Na jej opravu sa ponúkal v roku 1464 ďalší staviteľ, Juraj zo Spišskej Soboty. Bardejovskí mestskí radní však na základe odporúčania mestskej rady v Košiciach dali prednosť staviteľovi Štefanovi z Košíc, ktorý v tom čase pôsobil na stavbe košického Dómu svätej Alžbety. Významný kráľovský staviteľ k základnej trojloďovej časti pristaval rozsiahlu svätyňu, chór, sakristiu a emporu, nazývanú aj kaplnka sv. Kataríny, neskôr Oratórium kráľa Mateja. Výstavbu svätyne ukončil v roku 1464 novou klenbou. O rok neskôr postavil na rozhraní novej svätyne a hlavnej lode unikátne kamenné pastofórium, patriace k najvýznačnejším dielam autora i svojho druhu umeleckých diel nachádzajúcich sa na území Slovenska. V roku 1466 postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala sa však z neho iba plastika sv. Egídia nachádzajúca sa dnes v kaplnke Panny Márie. Z tohto obdobia pochádza aj bronzová krstiteľnica.

Pod vedením miestneho staviteľa Urbana, pravdepodobne Štefanovho žiaka, sa v rokoch 1482 – 1486 uskutočnilo ďalšie rozšírenie chrámu. V južnej časti boli pristavané tri kaplnky: Panny Márie, sv. Alžbety, nad hlavným vchodom, a sv. Ondreja. V posledne menovanej sa zachovali ešte pôvodné klenby. V roku 1486 bol odliaty prvý veľký zvon Ján. Majster Urban začal tiež s prestavbou veže v juhozápadnej časti, no jej dohotoviteľom bol v rokoch 1486 – 1494 Franklin Stemasek z Anspachu v Bavorsku. Takto sa zavŕšila na konci 15. storočia výstavba jednej z najvýznamnejších sakrálnych stavieb na Slovensku.

V ďalších obdobiach k podstatnejším stavebným zmenám neprišlo. Renesančné úpravy bratov Ľudovíta a Bernarda Pelovcov z talianskeho Lugana po roku 1580 sa dotýkali len južnej predsiene kostola. V roku 1584 odlial zvonolejár Ján z poľského Tarnowa pre chrám jeden z najväčších zvonov na Slovensku – štvortonového Urbana.

Chrám postihli v priebehu storočí viaceré veľké pohromy: požiare v rokoch 1550, 1577, 1640, 1774 a 1878, zemetrasenia v roku 1725, pri ktorom sa zrútila veža, a v roku 1836, keď pukli na troch miestach múry kostola a napokon bombardovanie v roku 1944. Po veľkom požiari roku 1774 bol chrám až do roku 1898 bez veže. Po katastrofálnom požiari na veľkonočný pondelok roku 1878, kedy vyhorelo takmer celé mesto, sa začala rozsiahla oprava a rekonštrukcia kostola.

V duchu puristických názorov ju od roku 1878 viedol architekt Imrich Steindl, po ňom v roku 1899 Fridrich Schulek. V rámci regotizácie boli odstránené renesančné úpravy a nahradili ich neogotické podľa predstáv 19. storočia. Dostavali vežu, exteriérovú omietku kostola rozčlenili hlbokými vrypmi kvádrovania, napodobňujúc tak pôvodné gotické kamenné murivo. V interiéri sa usilovali výmaľbu kostola prispôsobiť neogotickým dekoratívnym tendenciám. Do chrámu bol postavený nový neogotický hlavný oltár a kazateľnica, boli obnovené piliere a múry hlavnej lode, nové prestrešenie kaplniek. Oprava trvala dvadsať rokov a chrám bol privedený do stavu, v akom ho poznáme dnes.

Ďalšie stavebné zásahy sa uskutočnili v 20. storočí v rámci stavebných rekonštrukcií. V rokoch 1957 – 1958 vymenili nosnú časť pastofória, v rokoch 1963 – 1964 opravili mohutnú strechu kostola. Následne bolo zreštaurovaných niekoľko pozoruhodných výtvarných diel; v rokoch 1978 – 1979 zreštaurovali gotické nástenné maľby na južnej strane veže.

Roku 1990 pukli oba chrámové zvony – Urban a Ján. Počas veľkej opravy chrámu, trvajúcej od roku 1986 do roku 1999, boli v roku 1995 umiestnené vo veži nové zvony. V roku 2001 pri príležitosti vyhlásenia chrámu za baziliku minor bol Ján nahradený novým zvonom Jozef s hmotnosťou 700 kg.

Opis

Veža chrámu sv. Egídia s drevenou ochodzou pod strechou

Chrám sv. Egídia je trojloďová stavba bazilikálneho typu s loďami postavenými vo východo-západnom smere a hlavným vchodom z južnej strany. Presbytérium je ukončené polygonálnym uzáverom. Sakristia je pristavaná k severnej stene; na južnej strane sa nachádza predsieň s dvoma bočnými kaplnkami a nadstavenou treťou kaplnkou.

Presbytérium je zaklenuté sieťovou klenbou a od hlavnej lode ho oddeľuje víťazný oblúk doplnený súsoším Kalvárie z konca 15. storočia. Hlavná loď je zastrešená sedlovou strechou.

Na juhozápadnom rohu sa týči veža so štvorcovým pôdorysom zakončená drevenou arkádovou ochodzou a zastrešená ihlancovou strechou, v rohoch doplnenou štvoricou malých striešok.

Exteriér

Kostol sv. Egídia sa nachádza na severnej strane Radničného námestia. Orientovaný je tradične, v smere východ-západ, so svätyňou na východnej strane. Dominantnou časťou kostola je prostredná časť, so svätyňou a hlavnou loďou (vysoké 24 m), s ktorou susedia dve nižšie bočné lode. Gotické, 10 m vysoké strechy hlavnej lode a svätyne sú oddelené stupňovitým požiarnym múrom. Na jeho vrchole sa vypína vežička s krížikom, tzv. sanktusník.^[3] Na juhozápadnom nároží kostola sa vyníma impozantná veža, ktorej súčasná podoba je výsledkom neogotickej dostavby koncom 19. storočia. Celkovou výškou 76 metrov sa zaraďuje medzi najvyššie kostolné veže na Slovensku. Má šesť poschodí, ktoré sú zvonku oddelené kamennými rímsami. Na štvrtom poschodí veže je zvonica s novými zvonmi Urbanom, Janom a starým pôvodným zvonom Signum. Piate poschodie je upravené pre hodinový stroj. Na šiestom poschodí sa nachádza drevená ochodza – vyhliadka so zastrešením a vrchol tvorí ihlanovitá strecha so štvormetrovým kovovým krížom. Výzdobu južnej steny veže ešte dopĺňa kamenný štylizovaný reliéf s erbom mesta. Západne priečelie kostola je zosilnené oporným systémom s gotickými oblúkmi nad prechodmi. Z výzdoby tohto priečelia je pozoruhodný najmä kamenný štít, lemovaný krabmi, ktorý je na vrchole ukončený mohutnou ružicou.^[4] Do parku na tejto strane kostola vedie dvojkrídlová brána, nad ktorou je v tympanóne umiestený neogotický reliéf mestského erbu s tromi anjelmi.^[4] Na južnej strane kostola sú dobre viditeľné hlavne kaplnky zoskupené okolo hlavného vchodu. Napravo do predsiene hlavného vchodu sa nachádza Kaplnka Panny Márie s polygonálnym ukončením na východnej strane a ihlanovitou strechou. Nad predsieňou hlavného vchodu bola vybudovaná Kaplnka sv. Alžbety. Priestor medzi predsieňou a vežou kostola vyplnila Kaplnka sv. Ondreja s kamennou balustrádou – zábradlím s plamienkovou kružbou. K severnej stene svätyne je pristavená sakristia a nad ňou Kaplnka sv. Kataríny. Celý chrám je osvetlený vysokými gotickými oknami, ktoré sú prevažne trojdielne so sklenenou výplňou. Chrámový exteriér je doplnený z južnej strany kamennou plastikou sv. Floriána, patróna požiarnikov v rytierskom oblečení. Najnovším doplnkom exteriéru sú pôvodné zvony Ján a Urban, umiestnené pred bazilikou.

Interiér

K vzácnym stredovekým sochárskym prácam patrí súsošie Golgoty z konca 15. storočia na tráme pod víťazným oblúkom. Súsošie tvorí osem metrov vysoký kríž s takmer päťmetrovým rozpätím s dokonale anatomicky vypracovaným telom ukrižovaného Krista a dvoma menšími krížmi s pribitými postavami dvoch lotrov. Pod Ježišovým krížom sú umiestnené postavy Panny Márie a sv. Jána.

Vzácnou a umelecky hodnotnou prácou je gotické kamenné pastofórium z roku 1465 s pozlátenými kovovými dvierkami, dielo košického kamenárskeho majstra Štefana. Precízne prevedená kamenná vežovitá stavba sa vyznačuje bohato zdobenými motívmi gotickej architektúry (fiály, kraby, kružby) a doplnená plastikami svätcov.

K ďalším vzácnym pamiatkam chrámového mobiliáru patrí plastika sv. Egídia biskupa z roku 1466 (dielo majstra Jakuba), pochádzajúca z bývalého gotického hlavného oltára, korpus Krista z tzv. Malej kalvárie zo začiatku 16. storočia, pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče, neskorogotická bronzová krstiteľnica z roku 1485, gotické stallá z 15. storočia, renesančné lavice zo 17. storočia s bohatou figurálnou rezbárskou výzdobou z dielne levočského rezbára K. Kolmitza, gotické dvere z roku 1448, gotický kovový luster z konca 15. storočia, viacero neskorogotických, renesančných a barokových liturgických predmetov, pieskovcové a mramorové náhrobné dosky zo 16. a 17. storočia a ďalšie pamiatky.

Loď a presbytérium

Centrálnym priestorom interiéru je hlavná, prevýšená loď osvetlená bazilkálnymi oknami z južnej strany a presbytérium rovnako vysoké ako loď, oddelené od nej širokým pásom profilovaného kamenného triumfálneho oblúka. Celá loď aj presbytérium sú zaklenuté rebrami sieťovej klenby, dosadajúcich na päťboké hlavice zdobené rastlinnou štylizovanou ornamentikou s erbom uprostred. Rebrá klenby majú jednoduché dvojité vyžľabenie.^[4]

Oratórium

Na západnej strane lode je kráľovské – organové oratórium nesené arkádou s profilovanými pätkami, podklenuté hviezdicovou klenbou. Na oratórium vedie kamenné točité schodisko. Obidve bočné lode sú zaklenuté jednoduchými krížovými klenbami dosadajúcimi na obvodové murivo do konzol s figurálnymi hlavicami. Hlavice sú rozmanité a v lodiach sa neopakujú.

Sakristia a chór

Sakristia a severný chór nad hlavnou loďou sú prístupné dvomi samostatnými gotickými profilovanými portálmi z ktorých menší vedie cez kamenné točité schodisko na chór. Sakristia aj chór majú sieťovú rebrovú klenu. Oratórium má vyžľabené podseknuté rebrá zasekané priamo do steny aj figurálnu konzolu zobrazujúcu sv. Juraja v boji s drakom.

Kaplnky

Južnú prístavbu vedľa južnej lode tvoria dve kaplnky s bohatým polkruhovým portálom a fiálami po stranách. Východná kaplnka má nepravidelné polygonálne ukončenie, sieťovú klenbu s jednoduchými vyžľabenými rebrami.^[4] Južné oratórium má taktiež jednoduchú sieťovú klenbu s kužeľovitými konzolami. Do južnej lode sa otvára lomeným oblúkom a zo západnej kaplnky je prístupné točitým schodiskom, ktoré osvetľuje malé okienko. Západná kaplnka má pravouhlé steny. Priestor je zaklenutý jednoduchou sieťovou klenbou s rozmanito stvárnenými konzolami. Kaplnka je osvetlená oknom z južnej strany s dvojprútovým vnútorným členením a geometrickou kružbou.^[4]

Veža

Vežu nadstavali približne od polovice tretieho podlažia. Krytá drevená ochodza s arkádou a vyrezávaným zábradlím uzatvára vežové podlažie, podlažie pod ňou vypĺňa hodinový stroj.^[4]

Strecha

Krov a strechy nad všetkými časťami kostola sú výsledkom rekonštrukcie, ktorá prebiehala v 80. rokoch 19. storočia. Spoločnú sedlovú strechu má hlavná loď s presbytériom. Na severnej strane má spoločné zastrešenie pultovou strechou severná loď spolu s oratóriom. Južná loď má veľmi plytkú pultovú strechu, ktorá je krytá plechom. Okrem tejto veľmi plochej strechy a ihlancového zastrešenia veže je použitá aj pálená krytina.

Podlaha

Dlážky v hlavnej a bočných lodiach ako aj v oboch južných kaplnkách sú z kameninových dlaždíc kladených do betónu. Južné oratórium a podvežie majú betónovú dlážku. Severné oratórium má tehlovú topinkovú dlažbu. Sakristia a západné oratórium má palubovku. Kostol sv. Egídia má veľmi hodnotné zariadenie interiéru pochádzajúce väčšinou z 15. a 16. storočia.^[3]

Legenda k pôdorysu chrámu sv.Egídia

Pôdorys chrámu sv.Egídia

• A. Svätyňa
• B. Hlavná loď
• C. Severná bočná loď
• D. Južná bočná loď
• E. Kaplnka Panny Márie
• F. Kaplnka sv. Ondreja
• G. Predsieň hlavného vchodu
• H. Kaplnka sv. Alžbety
• I. Sakristia
• J. Kaplnka sv. Kataríny
• K. Veža
• L. Chór

Oltáre

Oltár Narodenia Pána. V oltárnej skrini je zobrazený motív Narodenia. V predele sú plastiky Zvestovania, Navštívenia a Klaňania troch kráľov

Plastika Piety v oltári Sedembolestnej Panny Márie je zhotovená z pieskovca

Okrem význačných architektonických hodnôt je bardejovský chrám pozoruhodný najmä vnútorným zariadením. Dominuje mu unikátny súbor jedenástich gotických krídlových oltárov z rokov 1440 – 1520 tvoriacich jedinečnú kolekciu oltárov zachovaných na jednom mieste a takmer aj v pôvodnom rozmiestnení.

• Hlavný oltár svätého Egídia – pôvodný gotický hlavný oltár z roku 1466 sa nezachoval. V roku 1655 ho nahradili ranobarokovým, ktorý pri regotizácii kostola v 19. storočí odstránili. Zachoval sa z neho iba ústredný obraz Snímanie z kríža, zhotovený bardejovským maliarom Petrom Stöckelom, kópiou diela P. P. Rubensa. Obraz sa dnes nachádza v severnej bočnej lodi vedľa oltára Piety. V roku 1878 postavili na jeho mieste súčasný neogotický oltár podľa návrhu Imricha Steindla. Je dielom rezbárskej dielne Mórica Hölzela, pražského rodáka, povereného obnovou vnútorného vybavenia chrámu po požiari v roku 1878. Hlavný oltár Kostola sv. Egídia je považovaný za najvýznamnejšie dielo tejto rezbárskej dielne. Autorom maliarskej výzdoby oltára bol maďarský umelec Gyula Aggházy. Hlavný oltár je so svojou výškou sedemnásť metrov najvyšším neogotickým oltárom na Slovensku. Dominujú mu tri plastiky – v strede sv. Egídius, po pravici sv. Štefan a po ľavici sv. Ladislav. Oltár patril cechu bardejovských tesárov.
• Oltár svätého Ondreja (tiež Všetkých svätých) – pochádza z rokov 1440 – 1460 a je jediným tabuľovým krídlovým oltárom z pôvodného zariadenia v chráme. Na strednej tabuli je sv. Ondrej, dole Madona, Kalvária a Pieta, na krídlach postavy svätcov a svätíc, kristologický a mariánsky cyklus, v trojuholníkových štítkoch a nadstavci sú postavy biskupov, prorokov, sv. Jána Krstiteľa a výjav Klaňanie troch kráľov.
• Oltár svätej Barbory – krídlový gotický oltár z rokov 1450 – 1470, doplnený neogotickým nadstavcom. V arche je plastika sv. Barbory, po stranách plastiky svätíc, na otvorených krídlach výjav Klaňanie troch kráľov a výjavy zo života svätice, na zatvorených Zvestovanie, v predele súsošie Stolica milosti z konca 15. storočia, po stranách plastiky sv. Jána a sv. Marka.
• Oltár svätej Alžbety vdovy – pochádza z roku 1480; tabuľové maľby zachytávajú výjavy zo života sv. Alžbety. Oltár patril cechu bardejovských krajčírov.
• Oltár Panny Márie (predtým oltár svätej Anny) – je z roku 1485, ale pôvod malých sošiek v oltárnej skrini sa datuje do rokov 1390 – 1410. Oltárne krídla zachytávajú výjavy zo života sv. Anny a sv. Joachima. Skriňu vypĺňae socha Panny Márie v náručí so Synom, po stranách sú plastiky svätíc: sv. Apolónie, sv. Alžbety, sv. Barbory a sv. Doroty.
• Oltár Panny Márie, zvaný Veroniky Magerovej – z roku 1489. V arche sú plastiky Madony s Dieťaťom, po stranách plastiky svätcov, na otvorených krídlach sú reliéfy zo života Panny Márie, na zatvorených maľby svätých: sv. Barbora a sv Katarína, sv. Kozma a sv. Damian, sv. Uršuľa a sv. Alžbeta, sv. Ondrej a sv. Erazmus.
• Oltár Narodenia Pána – pochádza z obdobia rokov 1480 – 1490; patrí medzi najkrajšie, najcennejšie a umelecky najhodnotnejšie krídlové oltáre na Slovensku. V minulosti ho fundoval a opatroval cech bardejovských tkáčov. Pozornosť púta na seba nádherná drevorezba kľačiacej Bohorodičky tak svojou veľkosťou, ako aj prevedením. Pred ňou sa nachádza novorodeniatko obklopené piatimi anjelmi. V pozadí je mesto a skupina pastierov s ovcami a nad nimi sa vznášajú anjeli nesúci stuhu s nápisom „Gloria in Exelsis Deo“. Po boku skrine sú sochy najuctievanejších svätíc stredoveku: sv. Doroty, sv. Margity, sv. Barbory a sv. Kataríny. V strede predely je umiestnená plastika Klaňanie troch kráľov a po stranách plastiky Zvestovanie a Navštívenie svätej Alžbety. Tabuľové maľby na krídlach, vytvorené podľa rytín Martina Schongauera, maliara z Augsburgu, nám pri svojom otvorení približujú udalosti zo života Panny Márie, pri uzatvorení krídel pašiový cyklus.
• Oltár Vir Dolorum (oltár Bolestného Vykupiteľa) – z rokov 1500 – 1510. V arche je umiestnená plastika Vir Dolorum, na otvorených krídlach pašiový cyklus, na zatvorených – Svätá Katarína medzi učencami, Martýrium svätej Kataríny a Sťatie svätej Kataríny.
• Oltár svätého Kríža – z rokov 1480 – 1490. V arche sú umiestnené plastiky Ukrižovaného, Panny Márie a sv. Jána, na otvorených krídlach dvanásť apoštolov, na zatvorených cyklus o nájdení sv. kríža, na predele v kruhovom orámovaní Veraikon.
• Oltár svätých Mikuláša, Erazma a Panny Márie – pochádza z roku 1505. V arche sú plastiky panny Márie, sv. Mikuláša a sv. Erazma, na otvorených krídlach výjavy zo života Panny Márie, na zatvorených výjavy zo života sv. Mikuláša, Erazma, sv. Vavrinca a sv. Elígia.
• Oltár svätej Apolónie (tiež svätej Anny Mettercie) – je z obdobia okolo roku 1485. V arche sú umiestnené plastiky Svätá Anna Samotretia, Svätý Juraj a Svätá Apolónia. Na oltárnych krídlach nachádzame výjavy z mučenia kresťanov, vraždenie neviniatok, obrazy skupiny svätcov (sv. Bibiana, sv. Denis), sv. Žofiu s dcérami.
• Oltár Piety (tiež Sedembolestnej Panny Márie) – vznikol v rokoch 1480 – 1490. V oltárnej skrini uložené súsošie Sedembolestnej Matky Božej so Synom v náručí pochádza z rokov 1430 – 1440 a je zhotovené z pieskovca. Na oltárnych krídlach sú zobrazené posmrtné obrazy Spasiteľa, Premenenie na hore Tábor a legenda o sv. Rochusovi a sv. Jánovi Almužníkovi.

Vedľa Oltára Piety visí na stene obraz Prebodnutie kopijou pochádzajúci z predchádzajúceho renesančného oltára. Autorom obrazu je bardejovský maliar Peter Stockel.

Zvony

Staré zvony – Urban (vľavo) a Ján (vpravo)

Zvon Urban – pôvodný zvon vznikol zo staršieho materiálu v roku 1584 a zhotovil ho zvonolejár Ján z Tarnowa so svojím synom Jánom. V roku 1655 zvon pukol a neznámy zvonolejár ho prelial do pôvodnej podoby. Priemer zvona je 162 cm, výška 165 cm a hmotnosť 4 000 kg.

Zvon Ján – gotický zvon v roku 1486 zhotovil majster Ján Wagner zo Spišskej Novej Vsi. Zvon má priemer 140 cm, výšku 120 cm a hmotnosť 2 200 kg. Pre potreby chrámu slúžil do roku 1990.

Pred vchodom do chrámu sa nachádza neskorobaroková socha sv. Floriána, patróna hasičov, na podstavci, postavená na pamiatku veľkého požiaru v roku 1774. Vpravo od nej sú umiestnené staré historické zvony Urban a Ján.

Význam stavby

Chrám sv. Egídia v Bardejove je jednou z najcharakteristickejších dominánt starodávneho Bardejova. Táto neskorogotická stavba bohatosťou architektonických tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou a vzácnym chrámovým mobiliárom evokujúcim pôvodný stredoveký sakrálny priestor patrí medzi veľmi dôležité prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás. Pre súhrn všetkých týchto vlastností bol Chrám svätého Egídia 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho hodnotu ako významného duchovného miesta vyzdvihol i pápež Ján Pavol II., keď 23. novembra 2000 povýšil apoštolským breve (krátkym listom) chrám na Baziliku minor.^[5][6] Bazilika v erbe používa laň prestrelenú šípom predstavujúcu atribút sv. Egídia a skrížené halapartne s korunou a ľaliou z erbu mesta.

Chrám spolu s neďalekou historickou mestskou radnicou tvoria dominanty centrálneho mestského námestia a sú veľkým turistickým lákadlom pre návštevníkov tohto hornošarišského mesta. Aj vďaka historicko-umeleckým hodnotám Baziliky svätého Egídia bolo mesto Bardejov v roku 2000 zapísané do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Knižná zbierka

V chráme sv. Egídia vznikla v 13. storočí stredoveká knižná zbierka. Bola umiestnená v neskorogotickej skrini (rozmery 2,4 x 4,2 m; dnes sa nachádza v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti). Knižnica sa rozrastala a v roku 1540 sa stala knižnicou mestskou. Po viacerých daroch kníh od mešťanov, najväčším prírastkom bolo 141 kníh, ktoré po svojej smrti v roku 1639 zanechal mestský rektor Gašpar Seifreid.

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bazilika svätého Egídia (Bardejov)

Zdroje

• J. Božová, G. Drobniak, F. Gutek – Kostol sv. Egídia v Bardejove, SAJANCY, Bardejov, 1998, ISBN 80-968069-0-4
• G. Drobniak, Bazilika minor sv. Egídia v Bardejove, Agentúra SAŠA, Košice, 2007
• V. Jankovič, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Osveta, Martin, 1984
• kol. autorov, Slovensko - Kultúra, Obzor, Bratislava, 1980
• Ľ. Hromadová, R. Hriadelová, Bardejov, Tatran, Bratislava, 1977
• A. Frický, Bardejov, kultúrne pamiatky, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1976
• Z. Bartošová a kol., Umenie na Slovensku, Slovart, Bratislava, 2007, ISBN 978-80-8085-435-5
• V. Dvořáková a kol., Bardejov - mestská pamiatková rezervácia, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti, Bratislava, 1991, ISBN 80-85128-41-1