Ján Almužník
alexandrijský patriarcha
Ján Almužník v Menológiu Bazila II.
Štát pôsobenia	Byzantská ríša
Funkcie a tituly
alexandrijský patriarcha
610/612 – 619/620
Teodor I. Juraj I.
Biografické údaje
Narodenie	2. polovica 6. storočia Amathous, Cyprus
Úmrtie	11. november 619/620 Amathous, Cyprus
Pochovaný	pôvodne Cyprus, Kostol svätého Tychona v Amathous neskôr boli ostatky prenesené do Konštantínopola a následne do Budína a Prešporku (Bratislavy)
Svätenia
Cirkev	chalcedónska cirkev
Svätec
Sviatok	11./12. november 23. október
V cirkvách	Katolícka cirkev, Pravoslávna cirkev
Odkazy
Ján Almužník
Byzantský portál  Bratislavský portál  Biografický portál

Svätý Ján Almužník (iné mená pozri nižšie; * 2. polovica 6. storočia, Amathous, Cyprus – † 11. november^[1] 619/620, Cyprus) bol alexandrijský patriarcha v rokoch 610^[2]/611/2^[3] – 619/620. Pravoslávnou i Katolíckou cirkvou je uctievaný ako svätý. Jeho kult významne zasiahol Slovensko, kde sa v súčasnosti nachádzajú jeho pozostatky. Pravoslávna cirkev si ho pripomína 12. novembra. Katolícka cirkev slávi jeho sviatok 11. novembra, v Rímskom martyrológiu z roku 1956 bola spomienka uvedená na 23. januára.^[4] Na Slovensku sa jeho sviatok tiež pripomína 23. januára, na výročie prenesenia jeho pozostatkov do Dómu svätého Martina.^[1][5] Podľa niektorých názorov môže tento deň byť i dňom jeho biskupskej vysviacky.^[6] Ján bol pôvodným patrónom maltézskych rytierov.^[7][8][9]

• Ján Almužník^[1][3]
• Ján Milosrdný^[10][5], zriedkavejšie alebo staršie aj Ján Milostivý^[11][12][13]
• Ióannes Eleémón (Ιωάννης Ελεήμων)^[14][15], iné prepisy: Ioannes Eleemon^[2], Ióannés Eleémón (v preklade Milosrdný)
• Ján Eleemosynarius^[3]
• lat. Ioannes Eleemosynarius, Joannes Eleemosynarius, Joannes Misericors, Ioannes Misericors, Iohannes Eleemosynarius alebo Johannes Eleemosynarius^{[9][16][17][18][19]}
• ako alexandrijský patriarcha: Ján V.^[20] alebo Ján III. (ako chalcedónsky - ortodoxný patriarcha)^[21]

Ján sa narodil niekedy v druhej polovici 6. storočia na byzantskom Cypre ako syn bohatého cyperského správcu s menom Štefan alebo Epifanios. V mladosti získal primerané vzdelanie.^[15][22] Pôvodne neplánoval duchovnú cestu, mal ženu a minimálne dve deti. Zvrat nastal po tom, čo jeho rodina zomrela. Ján predal majetok a začal viesť zbožný život, venoval sa dobročinnej a charitatívnej činnosti. Zvesti o jeho osobe sa prostredníctvom patrikia Nikétu dostali k cisárovi Herakleiovi, ktorý Jána ustanovil za patriarchu v egyptskej Alexandrii.^[1][22]

Ján post prijal až po veľkom naliehaní. I v Alexandrii pokračoval v dobročinnom pôsobení. Nechal vystavať početné sirotince, nemocnice a pôrodnice. Zakladal nové chrámy a podporoval kláštory, sám mal v Alexandrii založiť dva nové monastiere. Presadzoval chalcedónske kresťanstvo v inak miafyzitskom (monofyzitskom) Egypte.^[1][22] Hoci cisármi dosadení chalcedónski patriarchovia boli v Egypte zvyčajne neobľúbení (predchádzajúci patriarcha Teodor I. bol dokonca zavraždený)^[22], Ján si vďaka svojej ľudomilnej činnosti získal všeobecnú popularitu.^[2]

Zaviedol pravidelné dávky chudobným, ktorých nazýval svojimi pánmi a bojoval proti korupcii a neprávostiam úradníkov. Každú stredu a piatok mal sedávať pred chrámom, takže každý mal slobodný prístup k jeho osobe.^[8] Jeho dobrými známymi boli jeruzalemský patriarcha Sofronios a Ján Moschos, ktorý mu dokonca v úrade pomáhal.^[15][22] Po tom, čo do Byzancie vtrhli Peržania a obsadili rozsiahle územia na východe ríše, pomáhal utečencom z Palestíny a jeruzalemskému patriarchovi Modestovi. Po vyplienení Jeruzalema poskytol obetiam peniaze a veľké zásoby jedla, oblečenia a ďalšieho potrebného materiálu na obnovu mesta. Značnú čiastku peňazí minul aj na vykúpenie zajatcov. Potrebným pomáhal bez ohľadu na ich vierovyznanie.^[8][22]

Po tom, čo Peržania o 5 rokov ohrozili aj Egypt, nemohol Ján pokračovať v jeho činnosti. Preto na pozvanie patrikia Nikétu^[22] odplával spolu so Sofrioniom a Moschom na lodi do Konštantínopola^[1]. Po ceste sa však, možno pre zlý zdravotný stav zastavil na rodnom Cypre, kde niekedy v roku 619/620 zomrel.^{[1][7][8][22]}

Ján bol autorom životopisu svätého Tychona, z ktorého však zostali len časti. O Jánovom živote sa dozvedáme z dvoch životopisov, jeden vytvorili jeho priatelia Ján Moschos a Sofronios Jeruzalemský (zachovali sa len časti v rámci iného diela)^[15], druhý napísal Leontios Neapolský.^[3] Práve Leontiovo dielo je cenným prameňom pre štúdium mestského života v Jánovej dobe. Preložené bolo aj do latinčiny a svätec tak bol známy aj na Západe.^[2]

V byzantskom umení býva Ján spravidla zobrazovaný ako biskup rozdávajúci almužnu, sprevádzaný býva alegóriou milosrdenstva. Od 13. storočia bol pravidelne zobrazovaný na freskách v svätyniach chrámov ako biskup prichádzajúci k oltáru.^[15]

Pôvodne bol Ján pochovaný na Cypre v Amathous v Kostole svätého Tychona^[22], no následne sa jeho pozostatky dostali do Konštantínopola.^[1] V roku 1247 sa istá relikvia svätého Jána dostala do Benátok, kde bola uchovaná v Kostole svätého Jána v Bragore. V meste sa dodnes nachádza kostol zasvätený jeho patrocíniu. Známa je aj talianska maľba na plátne od Tiziana.^[6]

Väčšina pozostatkov svätého Jána však spočívala v Konštantínopole až do 15. storočia, keď bola osmanským sultánom Bajazidom II.^[6] darovaná ako diplomatický dar uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi. Kráľ nechal pozostatky uložiť v Kráľovskej kaplnke v Budíne. Odtiaľ boli po bitke pri Moháči prenesené do Bratislavy a neskôr, 23. januára 1632 uložené v Dóme svätého Martina. Kardinál Peter Pázmaň nechal Jánovi v katedrále vyhotoviť osobitný pomník.^[1] V 18. storočí nechal ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy svätcovi v chráme vystavať barokovú kaplnku, vyzdobenú rakúskym sochárom Georgom Rafaelom Donnerom.^[23] Telo svätca má byť dodnes dobre zachované, v súčasnosti je uložené v kaplnke v schránke nad oltárom. Jeho relikvie sú jediné celistvé (no nie úplné) pozostatky svätca v Bratislavskej arcidiecéze.^[24] Časť relikvie bola venovaná svätcovmu rodnému ostrovu Cypru a ruským pravoslávnym mníchom.^[6]

• John the Merciful na Orthodox Wiki (po anglicky)
• kniha v latinčine z r. 1732 o živote Jána Almužníka, vydaná v Bratislave (Prešporku) významným bratislavským kníhtlačiarom J. P. Royerom - Vita S. Joannis Eleemosynarii Alexandrini Patriarchoe, ex Antiquo Autographo In Vitas Patrum De verbo ad verbum excerpta, et Quatuor linguis ... : Joannis Pauli Royer, 1732. 220 s. - dostupné online v Digitálnej knižnici UKB.