A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Bučač (Бучач) | ||
Buczacz | ||
mesto | ||
Pohľad na staré mesto z Bučackého hradu
| ||
|
||
Oficiálny názov: Бучач – Bučač | ||
Štát | Ukrajina | |
---|---|---|
Región | Oblasť | |
Okres | Bučaсký rajón | |
Historický región | Halič | |
Rieka | Strypa | |
Nadmorská výška | 271 m n. m. | |
Súradnice | 49°03′45″S 25°23′09″V / 49,06250°S 25,38583°V | |
Rozloha | 9,98 km² (998 ha) | |
Obyvateľstvo | 12 547 (2012) | |
Hustota | 1 257,21 obyv./km² | |
Prvá písomná zmienka | 1260 | |
Hlava mesta | Josyf Moscipan | |
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
- letný čas | VELČ (UTC+3) | |
PSČ | 48400–48405 | |
Telefónna predvoľba | +380 3544 | |
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Bučač (ukr. Бучач; poľ. Buczacz; jidiš בעטשאָטש; rus. Бучач) je mesto na západnej Ukrajine, ležiace v oblasti Haliče (dnešná Ternopiľská oblasť) na rieke Strypa. Mesto má približne 12 tisíc obyvateľov.
Poloha a prírodné podmienky
Historické centrum Bučača sa rozkladá v údolí a na pahorkoch nad pravým (západným) brehom rieky Strypa, v 20. storočí vyrástli nové štvrte aj na ľavom brehu. Reliéf mesta je dosť členitý, lesnaté pahorky sú od seba oddelené malými údoliami, zbiehajúcimi sa k rieke. Do Strypy sa v meste spadnúť niekoľko potokov.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1260.
Na základe lublinskej únie v roku 1569 pripadlo mesto Poľskému kraľovstvu. Za svoju existenciu bolo mesto niekoľkokrát vydrancované Tatármi, Turkami a Rusmi.
Po prvom delení Poľska od roku 1772 patrilo Habsburskej monarchii, v rokoch 1809 až 1815 Ruskému impérium, v rokoch 1815 až 1918 opäť Rakúskemu cisárstvu, ktoré sa v roku 1867 premenilo na Rakúsko-Uhorsko.
Po 1. svetovej vojne od 1. novembra 1918 bolo mesto súčasťou Západoukrajinskej ľudovej republiky. Na konci mája a na začiatku júna 1919 krátky čas mesto bolo bydliskom prezidenta ZURL Evhena Petruševyča, jej vlády a hlavného veliteľstva armády.
Od 4. júla roku 1919 do 18. septembra 1939 bolo mesto súčasťou 2. poľskej republiky; v septembri 1939 po prepadnutí Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom bolo pripojené k Sovietskemu zväzu (Ukrajinská SSR).
Po nacistickom vpáde do ZSSR od júla 1941 do 25. marca 1944 a od 6. apríla do 21. júla 1944 bolo obsadené Nemeckom. Potom bolo až do vyhlásenia ukrajinskej nezávislosti súčasťou Sovietskeho zväzu.
Od 24. augusta 1991 je Bučač súčasťou nezávislej Ukrajiny.
Historické pamiatky
- Cerkov svätého Mikuláša
- Bučacká radnica
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Cerkov Ochrany Presvätej Bohorodičky
- Cerkov Povýšenia svätého Kríža
- Cerkov svätého Michala archanjela
- Socha Nepoškvrneného počatia Panny Márie
- Socha svätého Jana Nepomuckého
Partnerské mestá
Rodáci
- Šmuel Josef Agnon (1888 – 1970) – novohebrejský spisovatel, v roku 1966 mu bola spolu s Nelly Sachsovou udelená Nobelova cena za literatúru.
- Mykola Bevz (1954) – ukrajinský vedec, architekt, profesor
- Jaroslav Padoch (1908 – 1998) – ukrajinský advokát
- Ihor Pylaťuk (1954) – ukrajinský vedec, huslista, profesor
- Simon Wiesenthal (1908 – 2005) – rakúsky lovec nacistov.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bučač
Externé odkazy
- Stránky mesta Bučača ukr.
Zdroj
- Barącz, S.: Pamiątki buczackie, Ľvov, 1882.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk