A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Chicagska škola (často nesprávne: chicagská škola) môže byť:
- a) škola ekonomického myslenia zahŕňajúca ekonómov spätých s University of Chicago od 30. (resp. podľa niektorých názorov až od 50. rokov) 20. storočia; myslia sa najmä ekonómovia, ktorí učili alebo učia na University of Chicago (v užšom zmysle len na jej Economics Department, v širšom zmysle aj na jej Graduate School of Business a jej Law School), ale často aj ekonómovia, ktorí sú síce činní inde, ale sú bývalými študentmi školy a prebrali myslenie učiteľov
- b) škola ekonomického myslenia zahŕňajúca (akýchkoľvek) ekonómov, ktorých ekonomické myslenie je založené najmä na viere, že neoklasická teória cien správne vysvetľuje skutočnú ekonomiku, a že slobodný trh najlepšie alokuje zdroje a rozdeľuje dôchodky (z čoho zároveň vyplýva viera, že treba minimalizovať vplyv štátu na ekonomiku)
- c) zriedkavejšie: súhrnne označenie istých škôl liberálnych ekonomického myslenia druhej polovice 20. storočia, ktoré historicky majú v dnešnej podobe pôvod (len alebo aj) na University of Chicago, a to najmä povojnového monetarizmu, novej klasickej ekonómie I aj II, školy verejnej voľby, ekonomickej analýzy práva, novej inštitucionálnej ekonómie, novej ekonomickej histórie a novej sociálnej ekonómie, ako aj niektorých prúdov napr. evolučnej ekonómie, financií a podobne.
Ekonómovia z bodov a a c veľmi často spĺňajú definíciu z bodu b.
Ďalšie charakteristiky
Definícia uvedená pod bodom b nie je v literatúre ustálená, rôzni autori uvádzajú okrem vyššie uvedených dvoch základných charakteristík často ešte ďalšie charakteristiky, napr.:
- averzia voči prílišnému matematického formalizmu a uprednostňovanie praktického prístupu založeného na (Marshallovej) čiastkovej rovnováhe namiesto prístupu založeného na všeobecnej rovnováhe[1], alebo
- averzia voči prílišnému matematickému formalizmu, dôraz na praktické riešenia, empirické testovanie a na kvantitatívnu teóriu peňazí[2]
- hlboká oddanosť rigoróznej "vzdelanosti" (scholarship) a otvorenej akademickej debate[3]
Milton Friedman charakterizoval typickú metodológiu chicagskej školy ako metodologický pozitivizmus[4], t.j. stanovisko, podľa ktorého je teória (vrátane jej predpokladov) pravdivá, ak sú jej závery v súlade s empiricky pozorovanou realitou. Opakom je tzv. metodologický realizmus, typický napr. pre Keynesa, pri ktorom sa považuje naopak za podstatný realizmus predpokladov.[4]
V posledných desaťročiach 20. storočia bol pre chicagskú školu charakteristický tzv. ekonomický imperializmus, t.j. aplikovanie striktne ekonomickej teórie mimo vlastnej ekonómie, a to v práve (ekonomická analýza práva), politike (škola verejnej voľby), histórii (nová ekonomická história) a sociológii (nová sociálna ekonómia). [5]
Vývoj chicagskej školy vo význame a
Chicagska škola nevznikla súčasne s University of Chicago - chicagská škola vznikla v 30. (príp. 50. rokoch) 20. storočia, univerzita vznikla už v roku 1892.
Chicagska škola sa vyvíjala v 3 etapách:
- 30. roky: obdobie vzniku školy
- 40. roky: obdobie "bezvládia"
- od 50. rokov (prinajmenšom do konca 20. storočia): obdobie chicagskej školy v pravom zmysle slova
Za zakladateľov školy sú považovaní Frank Knight (1895 – 1972) a Jacob Viner (1892 - 1970). Knight bol ovplyvnený rakúskou školou, najmä Carlom Mengerom. Žiakmi F. Knighta bol o.i. Milton Friedman a George Stigler. Jediné, čo spájalo Knighta a Vinera, bolo uznávanie neoklasickej teórie cien a odpor k inováciám 30. rokov, t.j. k New Dealu, Keynesovi a teórii monopolistickej konkurencie. Inak mali značne rozličné názory aj predmety záujmu. Ďalšími významnými predstaviteľmi tohto obdobia bol Henry Simons, Henry Schultz a Paul Douglas.
V období bezvládia boli (z rôznych dôvodov) postupne kompletne nahradení dovtedajší učitelia, školu viedol o.i. Oskar Lange (socialista, neskorší minister vlády v Poľsku). Známym sa v tomto období stal napr. Theodore Schultz.
Skutočný rozvoj chicagskej školy nastal až v 50. rokoch. V 50. rokoch sa vedúcimi osobnosťami stali Milton Friedman a George Stigler. Neskôr významnú úlohu zohral napr. Robert Lucas. Istý čas na škole strávil aj Friedrich Hayek. Od 50. rokov už možno hovoriť o jasnej škole myslenia v tom zmysle, že viacero osôb jasne zdieľalo súbor podobných názorov. V 60. rokoch sa začal ekonomický imperializmus chicagskej školy - významnú úlohu pritom zohrali James Buchanan, Richard Posner, Gary Becker, Ronald Coase či Robert Fogel. V podnikovej ekonomike boli významní Merton Miller, Eugene Fama a Harry Markowitz.
Z chicagskej školy vychádza aj niekoľko latinskoamerických ekonomických mysliteľov, medzi ktorých patrí aj z nich najvýznamnejšia skupina nazývaná „chicagski chlapci“.
V 50. rokoch škola nepatrila do mainstreamovej ekonómie, lebo bola považovaná za príliš liberálnu. Spolu s celkovým politicko-ekonomickým posunom americkej spoločnosti doprava v 70. rokoch sa však stala škola (prinajmenšom do začiatku 21. storočia) súčasťou mainstreamovej ekonómie. Počnúc Nobelovou cenou (presnejšie „Cena Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela“) udelenou M. Friedmanovi v roku 1976, začali členovia školy zrazu dostávať Nobelove ceny (konkrétne Theodore Schultz, George Stigler, Merton Miller, Ronald Coase, Gary Becker a Robert Fogel a z osôb so školou voľnejšie spätých Robert Lucas, James Buchanan, Friedrich Hayek, Herbert Simon, Harry Markowitz a Myron Scholes).
Referencie
- ↑ Fonseca - Chicago School
- ↑ definícia Miltona Friedmana z roku 1974 citovaná v: Overtveldt, J. van: The Chicago School: how the University of Chicago assembled the thinkers who revolutionized economics and business, 2007, str. 1–17
- ↑ Emmett str. 133
- ↑ a b HOLMAN, Robert, a kol. Dějiny ekonomického myšlení. 3. vyd. Praha : C.H. Beck, 2005. 539 s. ISBN 80-7179-380-9. S. 418. (po česky)
- ↑ Fonseca - Chicagská škola
Zdroje
- Fonseca, G. L.: Chicago School, Fonseca, G.L.: The History of Economic Thought Website (po anglicky)
- HOLMAN, Robert, a kol. Dějiny ekonomického myšlení. 3. vyd. Praha : C.H. Beck, 2005. 539 s. ISBN 80-7179-380-9. (po česky)
- Emmett, R. B. (ed.): The Elgar Companion to the Chicago School of Economics, 2010
- Reder, M. W.: Chicago School in: Durlauf, S. N., Blume, L. E.: The New Palgrave Dictionary of Economics, 2nd edition, Vol. 1, 2008
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk