Doneck
Донецьк
mesto
Vlajka Erb
Štát	Ukrajina
Oblasť	Donecká oblasť
Časti	Severskij Donec
Nadmorská výška	169 m n. m.
Súradnice	48°00′10″S 37°48′19″V / 48,00278°S 37,80528°V / 48.00278; 37.80528
Rozloha	358,3 km² (35 830 ha)
Obyvateľstvo	918 917 (2018)
Hustota	2 564,66 obyv./km²
Vznik	1869
Primátor	Oleksandr Lukjančenko
Časové pásmo	SEČ (UTC+2)
- letný čas	SELČ (UTC+3)
PSČ	+380-062
Poloha mesta na Ukrajine
Wikimedia Commons: Category:Donetsk
Webová stránka: http://www.donetsk.org.ua
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Doneck (ukr. Донецьк, rus. Донецк) je priemyselné mesto na východnej Ukrajine. Leží na rieke Kalmius, asi 50 km západne od hraníc s Ruskom, 100 km severne od Azovského mora. Je centrom samosprávnej oblasti Donecká oblasť a celého priemyselného regiónu zvaného Donbas. V meste dnes žije zhruba 1 milión obyvateľov, ich počet však po rozpade ZSSR klesá.

Dejiny

V roku 1869 vybudoval waleský prieskumník John Hughes na mieste dnešného Donecka metalurgický závod a niekoľko uhoľných baní. Vznikla tu osada „Hughesovka“ (rus. Юзовка, Juzovka). Na začiatku 20. storočia mala už okolo 50 000 obyvateľov, v roku 1917 bola povýšená na mesto a v roku 1922 premenovaná na Stalino (na počesť Josifa Stalina). Tento názov však stratil po odhalení kultu osobnosti v Chruščovovej ére. Dnešný názov dostalo mesto v roku 1961 – je nazvané podľa rieky Donec (pravého prítoku Donu), ktorá však mestom nepreteká.

Od roku 1932 je Doneck oblastným centrom. Po 2. svetovej vojne, keď bolo mesto silne zničené, nastal opäť rýchly rast - stavali sa ďalšie bane, továrne, sídliská. V roku 1978 dosiahol počet obyvateľov 1 milión. Po rozpade Sovietskeho zväzu nastal kolaps riadenej ekonomiky a útlm výroby. Kríza sa prejavila odlivom obyvateľov, ktorých počet klesol pod 1 milión a tiež stále odkladaným otvorením prvej linky metra. Doneck je považovaný za baštu opozície proti ukrajinskej politike po Oranžovej revolúcii a Janukovyčova Strana regiónov tu pri voľbách získava väčšinu hlasov.

Po protivládnych protestoch, ktoré viedli k pádu prezidenta Janukovyča a následnej nestabilnej politickej situácii na východe Ukrajiny vyhlásili v meste proruskí separatisti Doneckú ľudovú republiku. V priebehu leta 2014 o okolie mesta prebiehali boje medzi separatistami a ukrajinskou armádou.

Obyvateľstvo

Podľa sčítania v roku 2001 mal Doneck 1 016 000 obyvateľov, údaje z roku 2006 uvádzajú 993 000 obyvateľov. Národnostne tesne prevažujú Rusi (48,15 %) nad Ukrajincami (46,65 %). Prevládajúcim jazykom je ruština, a to aj u rodených Ukrajincov. Ďalšími významnejšími menšinami sú Bielorusi, Gréci, Židia a Arméni.

Administratívne delenie

Doneck je rozdelený na 9 rajónov, ktoré podliehajú Doneckej mestskej rade (pozri mapku).

Hospodárstvo a doprava

Doneck je jedným z najväčších ťažobných a priemyselných centier Ukrajiny. Aj po ekonomickej kríze v 90. rokoch 20. storočia je tu 17 uhoľných baní, 5 veľkých zlievárenských komplexov, desiatky strojárskych a potravinárskych závodov.

Okrem hlavnej stanice má Doneck 3 ďalšie železničné stanice. Hlavné trate, väčšinou dvojkoľajové a elektrifikované, mieria na Sloviansk (-Charkov), Luhansk, Rostov nad Donom, Mariupoľ. Dokončuje sa rekonštrukcia z hľadiska osobnej dopravy najvyťaženejšej trate na Dnipro a Kyjev. Doneck je sídlom Doneckej dráhy, jednej zo 6 divízií štátnych dráh Ukrzaliznycia.^[1]

V meste funguje tiež letisko a 2 autobusové stanice. MHD zaisťujú maršrutky, autobusy, trolejbusy a rozsiahla električková sieť. Buduje sa prvá linka metra.

Referencie

1. ↑ Donecka zaliznycja (Донецька залізниця) . uz.gov.ua, . Dostupné online. (ukrajinsky)^{[nefunkčný odkaz}

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Doneck

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Doněck na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).