A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Dvojeliptická prechodová dráha (al. bieliptická dráha) v astrodynamike alebo v nebeskej mechanike znamená prechodovú dráhu z nízkej kruhovej orbity na vysokú kruhovú orbitu, zloženú z dvoch polovíc eliptických dráh. Tieto eliptické dráhy sa dotýkajú hlavnými vrcholmi elipsy a druhé hlavné vrcholy ležia na nízkej a vysokej kruhovej orbite, pričom obiehané teleso sa nachádza v ohnisku elíps podľa Keplerových zákonov. Zvláštnosťou tejto prechodovej dráhy je, že prechodová dráha leží vysoko nad cieľovou orbitou.
Táto dráha môže byť za určitých podmienok energeticky efektívnejšia ako Hohmannova prechodová dráha. Myšlienku dvojeliptickej prechodovej dráhy publikoval v roku 1934 Ary Sternfeld.
Princíp dvojeliptickej prechodovej dráhy

Obiehajúce teleso aktívne prechádza z nízkej kruhovej orbity (na obrázku modrá), na vysokú kruhovú orbitu (červená), nasledovným postupom:
- 1/ teleso zvýši obežnú rýchlosť, čím zmení svoju dráhu na vysokú eliptickú, s apogeom nad cieľovou orbitou (prvá poloelipsa - na obrázku zelená)
- 2/ teleso v apogeu zvýši rýchlosť tak, aby nová dráha mala v perigeu výšku zhodnú s kruhovou dráhou, na ktorú sa prechádza (druhá poloelipsa - na obrázku oranžová)
- 3/ teleso po dosiahnutí cieľovej orbity pribrzdí, čím cirkularizuje dráhu
Príklad
Ak chceme preniesť družicu z nízkej kruhovej orbity s polomerom r 0 = 6700 km na novú kruhovú dráhu s polomerom r 1 = 93800 km, potom pomocou Hohmannovej prechodovej dráhy bude potrebné delta - v = 2.824,34 + 1.308,38 = 4132,72 m /s. Ale pri splnení podmienky r 1 > 11,94 r 0 , čo spĺňame, je energeticky výhodnejšie použiť bi-eliptickú dráhu . Ak sa družica najprv urýchli o 3060,31 m/s , čím sa dostane na eliptickú obežnú dráhu s apogeom 268000 km ( r 2 = 40 r 0 ). Následne sa v apogeu urýchľuje o ďalších 608,679 m/s, čím zmení obežnú dráhu na dráhu s novým perigeom r 1 = 93800 km. Na záver , v apogeu pribrzdí o 447,554 m/s, čím cirkularizuje konečnú dráhu. Potom celkové delta - v bude iba 4116,54 , čo je o 16,18 m/s ( 0,4 % ) menej, ako pri Hohmanovej dráhe. Nevýhodou je ale nepomerne dlhší čas prechodu na novú dráhu.
| ! Zápal | Hohmanova dráha delta v (m/s) | Dvoj eliptická dráha delta v (m/s) |
|---|---|---|
| 1 | 2824,34 | 3060,31 |
| 2 | 1308,38 | 608,679 |
| 3 | - | 447,554 |
| Spolu | 4132,72 | 4.116,54 |
- Zelená ⇒ delta v, prírastok orbitálnej rýchlosti aplikovaný prográdne
- Červená ⇒ delta v, aplikovaná retrográdne - zníženie orbitálnej rýchlosti
Lepšia efektivita dvojeliptickej prechodovej dráhy (voči Hohmanovej dráhe) spočíva vo vyššom prírastku delta v v perigeu, čím sa využíva Oberthov efekt.
Pozri aj
Referencie
- ↑ Sternfeld, Ary J. (1934-02-12), "Sur les trajectoires permettant d'approcher d'un corps attractif central à partir d'une orbite keplérienne donnée" , Comptes rendus de l'Académie des sciences (in French) (Paris) 198 (1): 711–713
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bi-elliptic transfer na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Červený posun
Špecifická obežná energia
3. kozmická rýchlosť
Analema
Anomália (astronómia)
Apex (astronómia)
Apogalaktikum
Apsida (astronómia)
Areocentrická dráha
Argument šírky pericentra
Aspekt (astronómia)
Astrodynamika
Astronomická jednotka
Barycentrum
Bod rovnodennosti
Bod slnovratu
Cassiniho zákony
Charakteristická energia C3
Delta-v
Dráha hviezdy
Dráha nebeského telesa
Dráhová rezonancia
Drakonická obežná doba
Družica
Dvojeliptická prechodová dráha
Efektívny potenciál
Elementy dráhy
Eliptická dráha
Epocha (astronómia)
Excentricita (astronómia)
Geocentrizmus
Gravitačný manéver
Gravitačný parameter
Gravitačný potenciál
Heliocentrická dráha
Heliocentrizmus
Hillova sféra
Hohmannova prechodová dráha
Horizontálne súradnice
Hyperbolická dráha
Isaac Newton
J2000.0
Juliánsky dátum
Keplerova rovnica
Keplerove zákony
Koorbitálny mesiac
Kruhová dráha
Kruhová rýchlosť
Librácia (astronómia)
Libračný bod
Mikrogravitácia
Nebeská mechanika
Nebeský rovník
Obežná doba (astronómia)
Obežná dráha
Obežná rýchlosť
Oberthov efekt
Parabolická dráha
Plošná rýchlosť
Plošné zrýchlenie
Pohyby Zeme
Poyntingov-Robertsonov efekt
Problém n telies
Problém troch telies
Reštringovaný problém
Rocheova medza
Rocheov lalok
Rotácia Zeme
Rotačná perióda
Rovnica zachovania orbitálnej energie
Rovnodennosť
Siderická obežná doba
Sklon dráhy
Slnovrat (astronómia)
Stáčanie priamky apsíd
Stavový vektor
Stredná anomália
Synodická obežná doba
Synodický obeh
Uzol (astrodynamika)
Veľká polos
Viazaná rotácia
Vrchol večného svetla
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
