Dynastia Suej - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Dynastia Suej
Suej
 Južné a severné dynastie 581 – 618 dynastia Tchang 
Obdobie piatich dynastií a desiatich kráľovstiev 
Geografia
Mapa štátu
Hranice provincií počas vlády Suejovcov, približne roku 610.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
približne 46 miliónov v roku 609
Národnostné zloženie
Štátny útvar
čínske peniaze
Vznik
581
Zánik
618
Predchádzajúce štáty:
Južné a severné dynastie Južné a severné dynastie
Nástupnícke štáty:
dynastia Tchang dynastia Tchang
Obdobie piatich dynastií a desiatich kráľovstiev Obdobie piatich dynastií a desiatich kráľovstiev

Suej alebo Suejovci (čín. 隋朝, pchin-jin: Suí Cháo, 581 – 618), prvýkrát od pádu dynastie Chan v roku 220, po vyše troch storočiach rozdrobenosti, zjednotila severnú a južnú Čínu. Napriek svojmu krátkemu trvaniu sa radí k jednej z najvýznamnejších dynastií v čínskych dejinách a často býva porovnávaná s dynastiou Čchin.

Dejiny

Vládcovia dynastie Suej patrili k počínštenej turkickej šľachte. Zakladateľ dynastie Jang Ťien (581 – 605), ktorý je známejší pod jeho posmrtným menom Suej Wen-ti, si najprv podmanil štáty v severnej Číne, a neskôr porazil dynastiu Čchen vládnucu v južnej Číne a pričlenil ju k ríši.

Počas vládnutia tejto dynastie došlo k rozvoju poľnohospodárstva. Zaviedol sa takzvaný "systém rovných polí", ktorý znížil sociálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Roku 608 bol dokončený Veľký čínsky kanál, ktorý spojil mestá Jang-čou na rieke Jang-c’-ťiang a Luo-jang na rieke Chuang-che. V roku 610 bol kanál potiahnutý až do Pekingu. Hlavný význam kanálu spočíval v zásobovaní severu Číny plodinami z juhu.

Vládcovia dynastie Suej taktiež zaviedli jednotnú menu, posilnili obranu ríše rozšírením Veľkého čínskeho múru, centralizovali moc a podporovali šírenie budhizmu. Dva roky po svojom nástupe na trón začal Jang Ťien budovať nové hlavné mesto Čchang-an, nachádzajúce sa južne od dnešného Si-anu. Nové hlavné mesto malo pravidelný šachovnicový pôdorys a pojalo až 1 milión ľudí, čo z neho robilo jedno z najväčších miest vtedajšieho sveta.

Pád

Po smrti Jang Ťiana nastúpil roku 605 na trón cisár Jang-ti. Jang-ti viedol v rokoch 612 až 614 tri neúspešné vojenské kampane proti severokórejskému štátu Kogurjó a roku 615 prehral vojnu s ríšou východných Turkov, čo výrazne poškodilo imidž dynastie. Konfiškácia potravín armádou pre jej nákladné kampane spôsobila hladomor a následne roľnícke povstanie. Roku 617 odišiel cisár na juh, kde bol zavraždený. Po ňom nastúpil na trón cisár Kong-ti (617 – 618), ktorý však vládol len formálne. Na severe Číny, ktorý ostal prakticky bez vlády, využil situáciu generál Li Juan, dobyl hlavné mesto Čchang-an a založil dynastiu Tchang, ktorá vládla nasledujúce tri storočia.

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Dynastia Suej





Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk