O rovnomennom kanáli v Benátkach pozri Canal Grande.

Grand Canal*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Moderná trasa Veľkého kanála
Štát	Čína
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	i, iii, iv, vi
Identifikačné č.	1443
Región**	Ázia a Pacifik
História zápisu
Zápis	2014  (38. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Veľký kanál (iné názvy pozri nižšie) je najdlhšia staroveká umelá rieka sveta. Začína v pekinskom obvode Tchung-čou, prechádza Tiencinom a provinciami Che-pej, Šan-tung, Ťiang-su a Če-ťiang až do mesta Chang-čou.

Slovenské názvy tejto stavby sú: Veľký kanál^[1], Veľký prieplav^[2][3], Cisársky kanál^[2], Cisársky prieplav^[3], Veľký cisársky prieplav^[4], Veľký cisársky kanál^[5], Veľký čínsky prieplav^[6], Veľký čínsky kanál^[5], Veľký čínsky cisársky prieplav^[7], Veľký prieplav Peking - Chang-čou^[6].

Čínske názvy sú:

• čín. 大运河 - v slov. prepise: Ta jün-che - v pchin-jine: Dà Yùnhé - doslova: veľký prieplav, veľký kanál
• čín. 京杭大运河 - v slovenskom prepise: Ťing-Chang ta jün-che - v pchin-jine: Jīng-Háng Dà Yùnhé - doslova: Veľký prieplav (kanál) Peking-Chang-čou

Najstaršia časť kanála bola vybudovaná v 5. storočí pred Kr., rôzne samostatné úseky boli spojené za vlády dynastie Suej na prelome 6. a 7. storočia.

Celková dĺžka Veľkého kanála je zhruba 1 776 km. Je najstarším a najdlhším kanálom v Číne a zrejme aj na celom svete^[8] Najvyššiu úroveň hladiny má kanál v horách Šan-tungu s prevýšením okolo 42 m^[9]:307 Lode nemali problém s prekonávaním prevýšenia vďaka sérii stavidiel, budovaných od 10. storočia počas vlády dynastie Sung.^[9]:350-352 Veľkosť a veľkoleposť diela si získala obdiv počas storočí jeho trvania, príkladom sú zápisky japonského mnícha Ennina (* 794 – † 864), perzského historika Rašída-al-dín Hamadáního (* 1247 – † 1318) alebo kórejského úradníka Čchö Pua (* 1454 – † 1504).^{[9]:308, 313[10]}

Povodne Žltej rieky, krížiacej kanál, periodicky ohrozovali bezpečnosť a funkčnosť kanála. Počas vojen boli vysoké hrádze spútavajúce Žltú rieku občas prekopané v úmysle zaplaviť nepriateľské vojská. To spôsobovalo katastrofy a dlhodobé ekonomické problémy. Napriek občasným obdobiam chátrania a nepoužívania kanál podporoval rozvoj domácej ekonomiky jednoduchým a rýchlym spojením obchodných centier po celú dobu od suejskej vlády.

1. ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 148.
2. ↑ ^{a b} Cisársky kanál. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy).
3. ↑ ^{a b} VÝSLEDKY DLE ROKŮ . namorniplavba.cz, . Dostupné online. Archivované 2019-12-04 z originálu.
4. ↑
5. ↑ ^{a b}
6. ↑ ^{a b}
7. ↑
8. ↑ Hutchinson 's Encyclopedia, Encarta. (Archív) 2009-10-31.
9. ↑ ^{a b c} NEEDHAM, Joseph; WANG, Ling; LU, Gwei-djen. Science and Civilisation in China. Vol. 4 Physics and Physical Technology. Part III Civil Engineering and Nautics. Cambridge : Cambridge University Press, 1971. 931 s. ISBN 0-521-07060-0.
10. ↑ BROOK, Timothy. Čtvero ročních dob dynastie Ming : Čína v období 1368 – 1644. Preklad Vladimír Liščák. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2003. 362 s. ISBN 80-7021-583-6. S. 65 – 73.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký kanál

• The Reinvigoration of the Grand Canal
• Hangzhou Section of The Grand Canal Archivované 2017-09-09 na Wayback Machine

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velký kanál na českej Wikipédii.