A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Filoxén z Mabbúgu | |
biskup hierapolisský | |
Štát pôsobenia | Byzantská ríša |
---|---|
Funkcie a tituly | |
biskup v Hierapolise | |
485 – 519[1] | |
Biografické údaje | |
Varianty mena | sýr. ܦܝܠܠܘܟܣܝܢܘܣ ܕܡܒܘܓ |
Narodenie | okolo 440 Tahal, Bet Garmaj (dnes okolie Kirkúku, Irak) |
Úmrtie | 523/524 Filippopolis (Plovdiv) alebo Gangra, Paflagónia (dnes Samsun, Turecko) |
Svätenia | |
Cirkev | miafyziti |
Svätec | |
Sviatok | viacero dní, viď článok |
V cirkvách | Sýrska ortodoxná cirkev |
Svätý Filoxén z Mabbúgu (iné mená pozri nižšie; * okolo 440[2], Tahal, Bet Garmaj[3] – † 523[2][4]/524[5][6], Gangra, Paflagónia[3]/Filippopolis[5]) bol sýrsky teológ, spisovateľ a monofyzitský (miafyzitský) biskup v Hierapolise (aj Mabbúg).[5] Jeho práca reprezentuje najlepšiu syntézu gréckej a sýrskej intelektuálnej tradície.[7] Bol ovplyvnený alexandrijskou školou[6] a teológiou svätého Cyrila z Alexandrie.[3] Ako jeden z prvých oživil tradíciu sýrskej symbolickej teológie.[6] Významne prispel aj k sýrskemu literárnemu dedičstvu.[3] Napísal početné diela (homílie, komentáre, asketické traktáty),[6] významný je preklad gréckeho Nového Zákona do sýrčiny na ktorého vzniku sa podieľal.[3] Jakobitská cirkev ho uctieva ako svätého.[5] Jeho spomienka pripadá na viacero dní: 10. december (smrť), 18. február (translácia ostatkov), 1. a 2. apríl, 16. a 18. august (vysviacka).[1][4]
Mená
- Filoxén z Mabbúgu[5] iný prepis: Filoxén z Mabbugu[6][8]
- Filoxénos z Mabbugu[2] (iný prepis Filoxenos z Mabbugu)
- Filoxenus z Mabbugu[9]
- Filoxenos Hierapolský[10]
- v sýrčine[11] ܦܝܠܠܘܟܣܝܢܘܣ ܕܡܒܘܓ
- Aksnájá[6], Aksenájá[5]
- Xenaias[5][6]
Životopis
Správy o jeho živote sa nachádzajú v Mémre o Filoxénovi z pera Eliáša z Kartmínu.[5] Filoxén sa narodil okolo roku 440 v perzskom meste Tahal (približne dnešný Kirkúk). Jeho pôvodné meno bolo Xenaias (možno Jozef).[4] Počas episkopátu biskupa Iba študoval na perzskej teologickej škole v Edesse. Vo východnom teologickom centre nadviazal na učenie hlásajúce jednu Božskú podstatu Ježiša Krista a odmietol nestoriánstvo. Pre jeho horlivosť bol však z Edessy ortodoxným antiochijským patriarchom Kalendiom vyhnaný a jeho prípad sa dostal až k cisárovi Zenónovi. Filoxén, ktorý sympatizoval so Zenónovým Henotikonom[12] podpísal predložené vyznanie viery a antiochijský patriarcha bol zosadený.[5] Nový patriarcha Peter bol miafyzitom a Filoxéna v roku 485 menoval metropolitom v Hierapolise (aj Mabúgg, dnešný Manbidž). Pri tejto príležitosti prijal meno Filoxén.[5] Čoskoro si získal reputáciu teológa asketizmu a kristológie. V 90. rokoch 5. storočia sa stal jedným z hlavných vodcov nechalcedónskych kresťanov v Sýrii a Mezopotámii. Hoci sa mu nepodarilo premeniť Mabbúgu na centrum miafyzitskej teológie, počas svojho pôsobenia výrazne napomohol miafyzizmu na byzantskom východe i v Perzii. Snažil sa priviesť sýrsku teológiu bližšie ku gréckej terminológii a z Mabbúgu urobil centrum prekladateľov gréckej literatúry.[1]
Po tom, čo sa však novým antiochijským patriarchom stal Flavián II., bol Filoxénos ako heretik vyhnaný. Pomoc hľadal v Konštantínopole, avšak tamojší patriarcha Macedonius II. ho exkomunikoval. Situácia sa pre miafyzitov zmenila po tom, čo sa cisárom stal umiernený Anastasios I. Cisára Filoxén presvedčil, aby Flaviána zosadil a na jeho miesto dosadil Severa. Filoxén následne situáciu využil a vo svojej diecéze brojil proti nestoriánom i ortodoxii. V roku 518 sa byzantským cisárom stal ortodoxný kresťan Justín I. a Filoxénos bol poslaný do exilu. Pôvodne sídlil v maloázijskej Gangre, neskôr v bulharskom Filippopole (podľa iných zdrojov naopak). I v exile pokračoval v písaní polemických diel. Zomrel možno násilne v roku 523/524.[3][12] Po smrti bol uctievaný ako svätý, jeho kult bol silný najmä v okolí Tur Abdinu a neskôr po translácii jeho ostatkov v tureckom Midyate.[1][11]
Dielo
Filoxén je považovaný za jedného z najväčších majstrov sýrskej prózy,[12] písal iba v sýrčine.[7] Celkovo mu je pripisovaných asi 60 diel, z ktorých značná časť nie je vydaná. Autenticita mnohých z nich nie je jednoznačne dokázaná.[5] Písal pojednania o liturgii, exegéze, morálnej a dogmatickej teológii, ako aj viacero listov významných z hľadiska cirkevných dejín.[12] Medzi jeho najznámejšie dogmatické diela patria traktáty O Trojici a vtelení (tzv. Kniha Sentencií)[5] a De uno e sancta trinitate incorporato et passo[4], v doslovnom preklade: O tom, že sa jeden z Trojice vtelil a trpel.[5] Niekedy v rokoch 485 – 500 napísal dielo Homílie, v ktorom ukazuje cestu k Bohu prostredníctvom askézy. Významným je preklad Nového Zákona do sýrčiny, na ktorý Filoxénos dohliadal a ktorý financoval. Jeho autorom bol chórbiskup Polykarpos,[5] dielo vzniklo okolo rokov 505/508[3] a dodnes sa zachovali len fragmenty.[12] Známe je aj ako Filoxeniana[9]. Filoxénos zároveň komentoval niektoré evanjeliá (Matúš, Lukáš, Ján) a napísal biblické dielo Mémre o strome života. V listoch sa často zameriava na dogmatiku alebo otázku askézy.[5]
Jeho teológia nie je jednoduchou reakciou proti Chalcedónskemu koncilu. Jeho kristológia je úzko spojená s trinitárnou doktrínou. Bez zmeny sa Boh rodí, trpí a zomiera. Zničením hriechu Syn robí z ľudstva nové stvorenie a spája ho s Bohom. Spasiteľ podľa Filoxéna nepreberá inú povahu a hypostázu ako Logos. Nazerá na ňu skôr zo soteriologického pohľadu. Jednu podstatu poníma menej ako princíp singularity a osobnej jednoty, ale skôr ako princíp sprostredkovania individuálnej ľudskosti Slova ľudom.[4]
Referencie
- ↑ a b c d Philoxenos of Mabbug In: Gorgias Encyclopedic Dictionary of the Syriac Heritage. Ed. Sebastian P. Brock, Aaron M. Butts, George A. Kiraz a Lucas Van Rompay. Piscataway : Gorgias Press, 2011. (autor hesla: D. A. Michelson). . Dostupné online. ISBN 978-1-59333-714-8. S. 332 – 333.
- ↑ a b c MARUNOVÁ, Magdalena. Tehdy celé stvoření bude jedním tělem. Studia theologica (Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci), jeseň 2016, roč. 18, čís. 3, s. 8. Dostupné online . ISSN 2570-9798.
- ↑ a b c d e f g Philoxenus of Mabbug In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e PHILOXENUS of Mabbug In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:180 – 3:181. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o FILOXÉN Z MABBÚGU. In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 114 – 116. (po česky)
- ↑ a b c d e f g ŘOUTIL, Michal. Na východ od Antiochie - řecké myšlení za hranicemi Byzance, 2. – 8. století - syrská tradice. In: MILKO, Pavel. Úvod do byzantské filosofie. 1. vyd. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2009. 265 s. (Pro Oriente; zv. 9.) ISBN 978-80-87378-13-7. S. 229.
- ↑ a b The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 918. (po anglicky)
- ↑ Svatý Izák Syrský . www.rodon.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b FILOXENUS Z MABBUGU In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. 441 s. ISBN 80-7141-048-9. S. 184.
- ↑ ŠAFIN, Ján. Kristologické spory 5. storočia a vznik nestoriánstva a monofyzitizmu. Historia Ecclesiastica (Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity), 2018, roč. IX, čís. 2, s. 23. Dostupné online . ISSN 1338-4341.
- ↑ a b Philoxenos of Mabbug - ܦܝܠܠܘܟܣܝܢܘܣ ܕܡܒܘܓ (ca. 440s? - 523) . The Syriac Biographical Dictionary, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e Philoxenus In: Catholic Encyclopedia . www.newadvent.org, . Dostupné online.
Ďalšia literatúra
- Patrology : The Eastern Fathers from the Council of Chalcedon to John of Damascus. Ed. Angelo Di Berardino; preklad Adrian Walford. Cambridge : James Clarke & Co, 2006. 701 s. ISBN 978-0-227-67979-1. S. 458 – 461.
- Ignatius Aphram I Barsoum. The Scattered Pearls : A History of Syriac Literature and Sciences. Ed. and translation Matti Moosa. 2nd rev. ed. Piscataway, N.J. : Gorgias Press, 2003. 604 s. ISBN 1-931956-04-9. S. 262 – 270.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk